V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Archív kázní

Marek 12, 1 – 12

Potom začal im hovoriť v podobenstvách: Jeden človek vysadil vinicu, ohradil ju, vykopal v nej lis, vystavil vežu, potom prenajal vinicu vinohradníkom a odcestoval. V čas (oberačky) poslal k vinohradníkom sluhu, aby prevzal od vinohradníkov (podiel) z úrody vinice. Oni ho však chytili, zbili a pustili naprázdno. Nato poslal k nim iného sluhu, ale tomu prebili hlavu a zneuctili ho. Zase poslal iného, ale toho zabili. A mnohých iných (poslal); z tých niektorých zbili, iných zase zabili. Mal ešte jediného milovaného syna; napokon toho poslal k nim a myslel si: Syna môjho budú sa ostýchať. Ale vinohradníci si povedali: Toto je dedič, poďte, zabime ho, a naše bude dedičstvo. Chytili ho teda, zabili a vyhodili z vinice. Čo urobí pán vinice? Príde, zahubí vinohradníkov a vinicu prenajme iným. Či ste nečítali Písmo: Kameň, ktorý zavrhli stavitelia, stal sa kameňom uholným; Pán to urobil, a je to divné v našich očiach. I hľadeli Ho chytiť, ale sa báli zástupu. Porozumeli totiž, že o nich hovoril to podobenstvo. Preto opustiac Ho, odišli. (Marek 12, 1 – 12)

Toto podobenstvo hovorí o veľkej zodpovednosti pred Pánom Bohom. Podobným spôsobom už prorok Izaiáš niekoľko storočí predtým hovoril o zodpovednosti. Pán Ježiš zrejme nadväzuje na Izaiášovu pieseň o vinici.
Aj u Izaiáša aj tu v evanjeliu sa hovorí o zodpovednosti izraelského národa. Pán Boh si vyvolil izraelský národ, aby uprostred ostatných národov sveta bol svetlom, aby uprostred polyteizmu, uprostred náboženstiev, ktoré verili v množstvo rozličných bohov, niesol svetlo monoteizmu, svetlo viery v jediného Boha, a aby vo svete, v ktorom bolo mnoho nespravodlivosti, niesol svetlo mravného života a spravodlivosti. Vyvolenie izraelského národa teda neznamenalo privilegovanie, uprednostnenie tohto národa kvôli tomu, aby sa mal dobre, ale kvôli tomu, aby mohol plniť svoje osobitné poslanie, ktoré sme práve spomenuli. Veľké poslanie, veľká úloha - to je predovšetkým obsahom vyvolenia tohto národa.
Aj v Izaiášovej piesni o vinici, aj v Ježišovom podobenstve sa zdôrazňuje, že Pán Boh dal národu všetky potrebné predpoklady, aby mohol plniť toto poslanie. Keďže ide o podobenstvá, je to vyjadrené obrazom: vysadil vinicu, ohradil ju, vykopal v nej lis, vystavil strážnu vežu. V skutočnosti dal Pán Boh tomuto národu osobitné poznanie svojej vôle v tom, čo sa nazýva naučenie alebo zákon. Chránil ich v mnohých nebezpečných situáciách, v mnohých ohrozeniach. Daroval im aj víťazstvo nad rozličnými národmi. A to všetko preto, aby ich ako národné spoločenstvo zachoval pri živote, aby si mohli zachovať náboženskú a mravnú čistotu, a aby zverené im svetlo monoteizmu a mravného života mohli všetkými smermi šíriť, vyžarovať medzi ostatné národy. Komukoľvek dáva Hospodin veľké úlohy, toho bohato vystrojí všetkými predpokladmi potrebnými na ich splnenie.
Splnil izraelský národ tieto očakávania? Nemôžeme povedať, žeby Izrael nebol splnil nič z úlohy, ktorou bol poverený. Ale keď z tohto hľadiska čítame starozmluvné knihy, musíme prísť k záveru, že to, čo splnili, bol iba zlomok toho, čo Hospodin od tohto národa očakával. Ba vo veľmi mnohých prípadoch sa národ dopúšťal krikľavých priestupkov proti poslaniu, ktorým bol poverený. Uprostred polyteistických, mnohobožských náboženstiev mali šíriť vieru v jediného Boha, aby pohanské predstavy boli postupne odstraňované, ale oni, mnohí z nich, sa namiesto toho sami dali zlákať okolitými polyteistickými náboženstvami a zúčastňovali pohanských modloslužieb národov, uprostred ktorých žili. Mali niesť svetlo mravného, spravodlivého života, ale oni sami sa namiesto toho vo veľmi mnohých prípadoch dopúšťali nemravnosti a nespravodlivosti. Preto hovorí Izaiáš vo svojej piesni, že vinica namiesto očakávaného sladkého hrozna prinášala trpké hrozno, ktoré sa nedá jesť. Preto hovorí Pán Ježiš v prečítanom podobenstve, že tí, ktorým bola vinica prenajatá, odmietli dávať z jej úrody dohodnutý podiel. To, čo Hospodin očakával od vyvoleného národa, sa teda nesplnilo, vyvolený národ ho sklamal.
Čo bude ďalší krok z Hospodinovej strany? Pán Ježiš hovorí v podobenstve, že majiteľ vinice posiela k nájomcom svojich poslov s výzvou, upozornením, aby splnili svoju povinnosť. Ale nájomcovia nielenže tieto upozornenia nebrali vážne, ale naopak, majiteľových poslov ešte aj ponížili, zbili alebo aj zabili. Nie je ťažké domyslieť si, koho tu mal Pán Ježiš na mysli. Myslel na starozmluvných prorokov, ktorí boli posielaní k izraelskému národu. Keby sme sa začítali do starozmluvných prorockých spisov, videli by sme, že ich veľká časť je venovaná kritike na adresu izraelského národa. Proroci ich kritizujú, že neplnia svoje poslanie a veľmi naliehavo ich volajú k pokániu. Ale radikálna náprava ani tak nenastala. Tu obdivujeme trpezlivosť Hospodinovu. Predtým než príde so svojím trestom, dlho a trpezlivo napomína, varuje, upozorňuje, čo ich čaká, ak sa nenapravia.
V podobenstve sa potom hovorí niečo, čo siaha do Ježišovej prítomnosti. Keď majiteľ videl, že nájomcovia sa nenapravili ani keď k nim poslal mnohých poslov, rozhodol sa napokon, že k nim pošle svojho syna, v nádeji, že toho budú rešpektovať a uvedomia si, čo je ich povinnosť. Ale skazené srdce nájomcov sa práve v tejto situácii prejavilo v plnej a strašnej nahote: oni ani toho syna nerešpektovali, naopak, zabili ho a vyhodili z vinice. Každému je jasné, že tu Ježiš hovorí o sebe samom. Na jednej strane sa takto stavia do dlhého radu prorokov, na druhej strane ukazuje, že v jeho prípade ide o niečo osobitné, jedinečné. Tu siaha jeho pohľad do budúcnosti, a predpovedá, aký údel jeho samého čaká. Vyvolenému národu poslal Pán Boh svojho Syna, ale tento národ vo veľkej väčšine Božieho Syna odmietol, dal ho ukrižovať.
Ale tu sú súčasne vyrieknuté slová o tom, aké dôsledky to bude mať pre vyvolený národ. "Čo urobí pán vinice? Príde, zahubí vinohradníkov a vinicu prenajme iným." Trpezlivosť, dlhozhovievavosť Hospodinova je veľká, ale má aj svoje hranice. Tu máme príležitosť uvedomiť si, o akú veľkú vec ide, keď hovoríme o zodpovednosti pred Pánom Bohom. Mimovoľne si uvedomujeme vážny dosah apoštolových slov: "Nemýľte sa, Boh sa nedá vysmievať, čo človek rozsieva, to bude aj žať."
Je tým všetkým azda zmarený Hospodinov úmysel, že chce mať vo svete spoločenstvo, ktoré by šírilo svetlo viery v jediného Boha a ktoré by šírilo zásady mravného, spravodlivého života? Ako by bolo možné zmariť úmysly všemohúceho Pána neba a zeme? Keď zlyhá jedno spoločenstvo, nachádza si Hospodin iné spoločenstvo a poveruje ho svojím poslaním. Kresťanská cirkev sa zvykne nazývať novým Izraelom, lebo jej bola daná úloha niesť vo svete posolstvo o jedinom Bohu, posolstvo o Božej láske, ktorá sa ľudstvu prejavila a predstavila v Božom Synovi Ježišovi Kristovi. Kresťanská cirkev má byť svetlom sveta, to znamená žiť tak, aby si z nej mohli brať príklad všetci ostatní.
To by na jednej strane mohlo viesť nás kresťanov k pýche a namyslenosti, že by sme si totiž povedali: Nás poveril Hospodin, aby sme boli svetlom sveta a soľou zeme. Ale upadnutie do takejto pýchy - to by bolo to najhoršie, čo by sa nám mohlo stať. Ježišovo podobenstvo o zlých nájomcoch vinice upozorňuje aj nás kresťanov na veľkú zodpovednosť, ktorú máme pred Pánom Bohom. Nie pýchu a povyšovanie sa by malo vyvolať v nás toto podobenstvo, ale naopak, veľkú bázeň pred Pánom Bohom. Sme vďační Pánu Bohu za všetko, čo pod vedením Božieho Ducha mohla cirkev v priebehu dejín vykonať pri šírení viery v jediného Boha, pri šírení posolstva o Božej láske, pri šírení svetla mravného a spravodlivého života. Ale nemôžeme si zakrývať ani to, že kresťanská cirkev v mnohých prípadoch svoje poslanie zradila. Musíme sa v pokore a vďačnosti skloniť pred Božou trpezlivosťou, ale zároveň si musíme uvedomiť, že Božia trpezlivosť aj s kresťanskou cirkvou môže mať svoje hranice. Pri čítaní tohto podobenstva nemôžeme svoj pohľad obmedziť iba na izraelský národ, ale s veľkou vážnosťou ho musíme počúvať aj ako kritické posolstvo na našu vlastnú adresu.
Je to kritické posolstvo aj na adresu cirkvi ako celku, ale mali by sme toto podobenstvo chápať aj ako kritické posolstvo na adresu každého jednotlivca v kresťanskej cirkvi. Takže sa týka každého jedného z nás. Lebo cirkev má to svoje poslanie plniť tak, že ho budú plniť jednotliví jej členovia. Každý z nás by sa mal v dnešný deň zamyslieť nad sebou s otázkou: Ako ja plním poslanie dané cirkvi: Byť svetlom sveta a soľou zeme? To je naša veľká zodpovednosť. Mali by sme si uvedomiť, že Božia trpezlivosť má aj pri nás svoje hranice. A mali by sme urobiť radikálnu nápravu, kým pre nás ešte trvá čas Božej milosti.

Amen.

Ján Grešo
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.