1. Mojžišova 17, 15 – 21; 18, 1 – 15
Milí bratia a milé sestry!
Návšteva v neobvyklom čase. Práve to sa prihodilo Abrahámovi. V krajoch, kde žil, nik neputoval v poludňajších horúčavách. Každý sa uťahoval do tieňa pred páľavou slnka, ktoré spaľovalo zeleň. Zem bola vysušená, rovnako tak aj Abrahámov život.
I ten bol suchý a vyprahnutý. Pán Boh mu viackrát sľúbil syna. No čas plynul a pre Abraháma bolo ťažké veriť Božím sľubom. Veď Abrahám má 99 rokov. Ešte rok a dostane sa do novín. Ešte rok a Nový čas napíše o ňom – o starom dedovi. Nie však správu, že pán a pani Abrahámovci s radosťou uvítali narodenie syna. Tomu ťažko veriť. Abrahám si vraví: Pane, nechcem už veriť Tvojim zasľúbeniam, už sa na ne nechcem upriamovať (por. 1M 17, 17). Človek potom musí byť neustále v strehu, vytrvalo sa modliť, bojovať boj viery. A to je ťažké. Nielen pre Abraháma, ale – priznajme – aj pre nás.
Biblia zobrazuje ľudský život realisticky, taký, aký naozaj je. Nestavia nám pred oči Abraháma ako chlapíka, ktorý má červený diplom z odboru dôvera v Boha, nezobrazuje ho ako osobu, ktorá je bez chyby a na všetko má patent. Vykresľuje ho skôr ako amatéra, v ktorého žití sa striedajú chvíle radosti so smútkom, okamihy šťastia s hlbokým zúfalstvom. – Výšky a hlbiny, pričom výšiny sú vskutku vysoké, ale aj hlbiny naozaj hlboké. – Poznáme to i z nášho života.
Abrahám sedí pri vchode do stanu. Nečaká, že sa čosi stane. A práve vtedy sa to stalo. Zjavil sa mu Hospodin. Vidí pred sebou troch mužov. Prišli znenazdajky; sťa by spadli z neba. A oni skutočne spadli z neba. Nik menší ako sám Boh, prišiel v sprievode dvoch anjelov na pracovnú návštevu k Abrahámovi. Boh na návšteve u Abrahámovcov – v ich záhradke či kuchyni. Na tých najneobyčajnejších miestach, aké si dokážeme predstaviť. Tak, celkom obyčajne, tam, kde by sme Ho vonkoncom nečakali, sa môže Pán Boh stretnúť aj s nami.
Boh prichádza k Abrahámovi veľmi ľudským spôsobom. – V civile. Tak to robí veľmi často. Je to jeho spôsob. Na prvé Vianoce sa Božie Slovo stalo telom. V betlehemských jasličkách – v Ježišovi Kristovi prišiel k nám Boh v civile. – Aby sme Mu rozumeli a nemuseli sa Ho desiť strachom previnilcov.
Abrahámova zbožnosť netkvie len v modlitbe. K jeho zbožnosti patrí i pohostinnosť. Nachystá občerstvenie tak výdatné, že ponúka oveľa viac ako môžu hostia spotrebovať. Prikáže narobiť posúchy z 36 litrov múky (pozn. 1 miera = 12 l). Nešlo o obžerstvo, ale o to, že Abrahám dáva svojim hosťom to najlepšie čo má, dáva s radosťou, vďačnosťou a ochotou. K prejavom viery patrí nie len to, čo konáme v kostole. – Hoci iste aj to a je dobre, že i dnes tu spolu smieme byť. K viere patrí rovnako i naše správanie doma. Tiež to, ako sa správame k hosťom a cudzincom. Pán Ježiš v Matúšovom evanjeliu (25, 35) hovorí: Prišiel som ako cudzinec a prijali ste ma; hladný som bol a dali ste mi jesť. I v našom svete, v terajšej dobe i medzi nami chodí Boh inkognito – nepoznaný. Prichádza k nám v civile. V ľuďoch, o ktorých by sme to nepovedali.
Pán Boh má pre nás ľudí aj posolstvo. Pre Abraháma to bolo nové zasľúbenie, resp. nové potvrdenie starého zasľúbenia o narodení syna. Keď o tom počuje Sára, skrytá za stanovým plátnom, smeje sa. Veď je stará. A ako hovorí Bengt Pleijel, je ľahšie uveriť narodeniu dieťaťa z panny ako narodeniu dieťaťa zo starej baby. Sára si myslí, že k dieťaťu jej už ani Pán Boh nepomôže. Ona a dieťa? – V jej veku? – V deväťdesiatke? – To je do popuku, to je na smiech.
Smiech je vzácna ľudská výsada. Len si spomeňme na vzácnosť chvíle, keď sa na nás po prvýkrát usmialo naše dieťa. Smiech je vzácnym privilégiom pre ľudí. Najhoršie je, keď sa pokazí to najlepšie. Je smiech, ktorý uzdravuje – a sú ľudia, ktorým ak by bola urobená zvuková nahrávka ich srdečného smiechu, iným by to pomohlo k zdraviu. Je však i smiech, ktorý ničí. Je smiech uvoľnený i kŕčovitý, smiech oslobodzujúci i plný pohŕdania. Jestvuje smiech zdravý – ten patrí ku kresťanstvu, ale aj pohanský. Takým je smiech Sáry, smiech nevery. Sára sa smiala, lebo neverila Božiemu sľubu, bola maloverná. Spochybňovala Božie slovo, svojím smiechom sa Bohu vlastne posmievala. No – a to je evanjelium – dobrá zvesť tohto príbehu: Pán Boh sa nedá vyrušiť vo svojich plánoch ani našou neverou. Boha od Jeho dobrých plánov neodradí ani naša nevernosť, ani náš posmech! Nepochybujme: Keď Pán Boh povedal, že čosi vykoná, on to aj vykoná. On je Boh – povie, čo urobí a urobí, čo povie. Či je niečo nemožné u Hospodina? (1M 18, 14) – Takto sa pýtal Pán Boh kedysi Abraháma a takto sa pýta dnes aj nás. Boh sa nás pýta, či Mu veríme. – Teoreticky áno. Teoreticky to vieme, ako keď sme sa v škole čosi naučili, „natlačili“ to do hlavy. No keď – podobne ako v škole – je naša viera skúšaná „pred tabuľou“, nezriedka to vyzerá inak.
Máme svoj pojem času. Držíme sa svojho kalendára. Dívame sa na svoje hodinky. Upriamení na svoj pojem času zabúdame, že Pán Boh rozumie času inak, že Boží kalendár nepozná iba dni, týždne mesiace, roky, hodiny či minúty, ale počíta s večnosťou. To len nám sa zdá, že keď Boh nedodržuje svoje termíny – ako im rozumieme my – že zlyhal. Nezlyhal! Zlyhala trpezlivosť našej viery. Vkladajme preto všetky naše potreby, túžby a nádeje do Božích rúk. I všetky svoje ťaživé otázky. Nie je ich málo: - Ako zvládnem náročné úlohy, ktoré sú predo mnou? – Ako zvládneme napredujúcu krízu? – Ako zvládnem stratu blízkeho človeka? – Ako zvládnem zlozvyky, s ktorými bojujem? – Ako zvládnem nedorozumenia s ľuďmi? ...
Či je niečo nemožné u Hospodina? (1M 18,14) – Za túto centrálnu výpoveď nášho textu treba pripísať veľké NIE. A potom sú odrazu aj naše otázky iné: – Či je pre Boha príliš ťažké pomôcť mi zvládnuť náročný deň, úlohy, ktoré predo mnou stoja? – Či je pre Hospodina Boha nemožné vyriešiť moje problémy? – Či je pre Boha priťažké dať mi potešenie a nádej pri strate blízkeho človeka? – Či je pre Boha nemožné dať mi silu prekonávať zlozvyky, s ktorými neraz prehrávam? – Či je pre Hospodina príliš ťažké vyjasniť nedorozumenia s tými, ktorí mi idú na nervy? Či je niečo nemožné u Hospodina?
V Biblii sa to nepíše, ale Abrahám a Sára sa v onú noc zrejme milovali. Zmienka o tom v Biblii nechýba preto, že manželská intimita by bola pre Písmo sväté azda zakázanou témou. Biblia o tom nepíše preto, lebo rozhodujúce dielo vykonal Boh. Abrahám a Sára nesplodili svojho syna schopnosťou tela, ale viery. A keď sa Izák narodil, smiali sa. Nebol to už smiech malovernosti, ale radosti, vďaky, víťaznej viery. Boh plní svoje slovo a oni majú budúcnosť.
Aká bude naša budúcnosť? – Budúcnosť našej cirkvi? Akú cirkev odovzdáme svojim deťom? – Zruinovanú, nešťastnú, uťahanú a chudobnú? Stav mnohých evanjelických rodín (a cirkev je rodina v malom) to napovedá. Akú cirkev odovzdáme budúcim generáciám? Zruinovanú, nešťastnú a uťahanú alebo kvitnúcu, vybudovanú a bohatú na duchovné hodnoty? – Keď budeme žiť z Božích zasľúbení, poslušne veriť Božím sľubom, konať, čo nám Pán Boh káže, potom sa nemusíme báť o výsledky, ani o budúcnosť.
Od príchodu Ježiša Krista a od Jeho vzkriesenia totiž veríme, že aj v tej najstratenejšej situácii, je možná záchrana. Božie slovo platí a budúcnosť má ten, kto Bohu, Ježišovi Kristovi – Jeho slovu dôveruje v každej oblasti. Či je niečo nemožné u Hospodina? - Nemožné Tomu, ktorý nás stvoril, za nás sa obetoval a pre nás zmŕtvychvstal? Kto verí Kristovi – Božiemu slovu, obstojí, má budúcnosť. To len nám sa zdá, že Boh nedodržuje svoje termíny. Keď Pán Boh povedal, že čosi vykoná, On to aj vykoná. On – Boh Abrahámov, Izákov – náš Boh, vykoná, čo sľúbi. Či je niečo nemožné u Hospodina? Amen.
Literatúra:
Nico ter Linden: Povídá se... (vyd. EMAN, Heršpice 1999);
Walter Lüthi: Abraham (vyd. Blahoslav v Evangelickém nakladatelství /ENA/, Praha 1990);
J. O. Markuš: Abrahám (vydalo Cirkevné nakladateľstvo v Bratislave pre Cirkev bratskú na Slovensku, 1989);
Kol. autorov: Výklady ke Starému zákonu I. /Genesis – Deuteronomium/(vyd. Kalich, Praha 1991);
Vladislav Žák: Na počátku (vyd. Evangelická církev metodistická v ENA, Praha 1990);
Kol. autorov: Průvodce životem – 1. Mojžíšova (vyd. IBS & Luxpress, Praha 1998).
Bengt Pleijel: Prežiť v Laodikei ( Polárka, Vavrišovo 2003);
Jana Rumlová: Neco z pastoračních situací pro dospělé, ale i ty nedospělé (in: Evangelický kalendář 2004, vyd. Kalich, Praha 2003).
Martin Šefranko
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
