13. nedeľa po Sv. Trojici, Žalm 1
Blahoslavený muž, ktorý nechodí podľa rady bezbožníkov, na ceste hriešnikov nestojí a v kruhu posmievačov nesedí, ale v zákone Hospodinovom má záľubu, o Jeho zákone rozjíma dňom-nocou. Bude ako strom zasadený pri vodných tokoch, čo načas dáva ovocie a jeho lístie nevädne; a všetko, čo robí, sa vydarí. Nie tak bezbožníci; ale sú ako plevy, ktoré vietor rozvieva. A preto neobstoja bezbožníci na súde, ani hriešnici v zhromaždení spravodlivých. Lebo vie Hospodin o ceste spravodlivých, ale cesta bezbožných vedie do záhuby. (Žalm 1)
Tento týždeň sa začal školský rok. Myslíme na žiakov a študentov, ktorí vstupujú do ďalšieho obdobia vzdelávania a duchovného a etického rastu. Budú získavať ďalšie vedomosti a poznatky, ktorých cieľom je, aby si budovali čím presnejší a pravdivejší obraz o svete a živote, aby sa pripravovali na zvládnutie úloh a problémov, ktoré prinesie život. Zároveň je to ďalší rok, v ktorom sa majú vyvíjať a rásť aj ako osobnosti.
Osobnosť človeka, charakter, životné zásady, princípy, celkové smerovanie jeho života – to je základná, rozhodujúca stránka života každého ľudskej bytosti. Celé obdobie navštevovania školy je z tohto hľadiska časom prudkého, búrlivého budovania osobnosti mladých ľudí. Človek má síce možnosť meniť sa v každom období života, ale základy, ktoré sa kladú v rokoch školského vzdelávania, majú rozhodujúci význam pre tvorbu osobnosti. Z mladých ľudí vyrastajú veľmi rozdielne dospelé osobnosti. Veľký je pritom vplyv výchovy, a to v tom najširšom zmysle: výchovné vplyvy v škole, rodine, v médiách, v kruhu kamarátov a podobne. Medzi nimi je aj mnoho dobrých, aj mnoho zlých vplyvov. Pomer dobrých a zlých vplyvov netreba nechávať na náhodu. Keďže máme možnosť v tejto veci niečo urobiť, sme za to zodpovední. Pravidelný prísun dobrých vplyvov je veľmi dôležitý. Dobré, pozitívne, tvorivé prvky v tomto ohľade by mali vyvážiť a prevážiť tie zlé vplyvy, ktorým sa nedá vyhnúť, keďže žijeme v takom svete, v akom žijeme, a nie niekde na izolovanom ostrove. Dobré, pozitívne, tvorivé prvky by sa mali pre našich mladých ľudí – ako aj pre všetkých ostatných – stať meradlom, kritériom, podľa ktorého by hodnotili všetko, čo sa dostáva do ich zorného poľa, aby sa vedeli jednoznačne rozhodnúť, čo môžu a majú prijať, a čo musia ako zlé a nebezpečné kategoricky odmietnuť.
Božie slovo obsahuje nesmierne veľké množstvo toho, čo sa v duchovnom vývoji mladých ľudí môže stať tvorivým činiteľom. Hoci je Biblia veľmi stará kniha, jej obsah je v tomto ohľade i dnes aktuálny. Je to zrejme preto tak, lebo hovorí o večne aktuálnych problémoch ľudskej existencie. Je to najmä preto tak, lebo tam sa nám prihovára Ten, ktorý je pôvodcom nielen všetkého, čo vidíme vo vesmíre, v prírode na zemi, ale ktorý je Stvoriteľom aj našich ľudských bytostí a ktorý nás pozná omnoho lepšie, ako my poznáme samých seba, a práve preto je najkompetentnejší povedať a urobiť niečo vo veci vývoja ľudských osobností, aj našej mladej generácie. Biblia je preto večne aktuálna kniha, že v nej a prostredníctvom nej sa nám prihovára Ježiš Kristus, ktorý jednak vykonal jedinečné vykupiteľské dielo záchrany tragicky hriešneho ľudstva, ale ktorý je aj vzorom najčistejšej, dokonalej, normálnej ľudskej osobnosti. Z Knihy kníh by bolo treba vydolovať čím viac statí, myšlienok, viet, ktoré môžu vykonávať tvorivý vplyv v duchovnom raste mladej generácie, a pravdaže, aj všetkých ostatných generácií.
Dnes sme z tohto veľkého pokladu prečítali prvý žalm zo starozmluvnej Knihy žalmov. Začína sa slovom „blahoslavený“. „Blahoslavený“ znamená to isté čo „šťastný“. Slovo „blahoslavený“ je použité preto, aby sa toto pravé šťastie odlíšilo od toho, ako sa šťastie chápe bežne vo svete: ako bohatstvo, kariéra, sláva a iné pominuteľné veci. Šťastie z Božieho hľadiska spočíva nie vo veciach, ktoré sa bežne pokladajú za šťastie, ale v niečom inom. Šťastie nie je v tom, aby človek mal čím viac časných, pominuteľných, hmotných vecí, ale aby sa on sám stával človekom, osobnosťou podľa Božieho srdca.
Tento protiklad medzi chápaním šťastia, ktoré je rozšírené vo svete, a medzi tým, čo sa za šťastie pokladá v Božom slove, vyjadril Pán Ježiš slovami, ktorými odmietol pokúšanie diabla: „Nie samým chlebom bude človek žiť, ale každým slovom, ktoré vychádza z úst Božích.“ Vyjadril to aj otázkou: „Čo osoží človeku, keby aj celý svet získal, ale svojej duši by uškodil?“ Vyjadril to aj výzvou: „Hľadajte najprv kráľovstvo Božie a Jeho spravodlivosť a všetko toto vám bude pridané“, to znamená: bude vám pridané to, čo potrebujeme pre svoj časný život, ako je pokrm, odev a podobne. Pán Ježiš uznáva, že to všetko potrebujeme, ale najvyšším cieľom sa musí stať niečo iné: aby sa človek duchovným rastom svojej osobnosti pripravoval na účasť na kráľovstve Božom.
Takéto ponímanie šťastia je dnes neobvyklé. Ľudia sa masovo ženú za šťastím pozemského typu a zanedbávajú, ignorujú to, čo má pre človeka skutočne rozhodujúci význam. Pre zdravý duchovný rast mladej generácie je nevyhnutne potrebné, aby si osvojila biblickú koncepciu šťastia. Už to je veľký dar od Pána Boha, že túto informáciu máme a že nám On dáva predpoklady na to, aby sme si ju mohli osvojiť a realizovať.
Žalm ukazuje, akú rolu hrá pri tvorbe opravdivej osobnosti Božie slovo. O človeku, ktorý je na ceste k skutočnému šťastiu, sa v žalme hovorí, že o Božom zákone rozjíma dňom-nocou. Keď sa tu hovorí o Božom zákone, nejde len o Božie prikázania, hoci tie sú nesmierne dôležité, Hebrejské slovo „tóra“ má širší význam ako naše slovo „zákon“, ktorým sa bežne prekladá. „Tóra“ znamená poučenie, poučenie, ako treba žiť. Takže do úvahy prichádzajú aj iné časti Biblie než len zákonné predpisy. Z novozmluvného stanoviska môžeme povedať, že práve to, ako vysvetlil Pán Ježiš Boží zákon a prorokov, má pre duchovný rast človeka mimoriadny význam.
O celom tomto bohatom obsahu Biblie má ten, kto chce dosiahnuť opravdivé šťastie, rozjímať dňom-nocou. To znamená, že čítanie a štúdium Biblie a meditovanie, najlepšie modlitebné meditovanie o prečítanom texte, má byť pravidelnou činnosťou. Takto osvojované Božie slovo vstupuje postupne do hlbokých vrstiev ľudskej bytosti a odtiaľ sa ujíma usmerňovania, dirigovania života príslušného človeka. Myšlienkami a duchom Božieho slova je takto transformované, formované, ovplyvňované myslenie, hodnotenie, uvažovanie, plánovanie, rozhodovanie príslušného človeka. Človek sa tak stáva vyhranenou osobnosťou, ktorá vie, čo chce, a vie, čo musí odmietnuť. Aké krásne by bolo, keby sme mohli mladej generácii, aj tým, ktorým sa teraz začína školský rok, nejakým spôsobom dopomôcť k takému intenzívnemu a intímnemu, trvalému kontaktu s Božím slovom! I keď realita u väčšiny mladých ľudí vyzerá inak, treba vysloviť tento vysoký cieľ, aby sa mladí ľudia, teraz alebo v budúcnosti, mohli naň orientovať.
Aj o tom spomenutom odmietaní zlého sa v žalme hovorí niečo dôležité: „Blahoslavený muž, ktorý nechodí podľa rady bezbožníkov, na ceste hriešnikov nestojí a v kruhu posmievačov nesedí.“ Tu sa uvádza niekoľko postojov, ktoré si človek nesmie dovoliť, ak sa chce dopracovať k opravdivému šťastiu. Je to bezbožnosť, hriech, posmech. Bezbožnosť znamená nielen to, že človek slovami popiera Pána Boha, ale hlavne, že žije tak, akoby Pána Boha nebolo. V tomto zmysle môžu byť ateistami aj formálni kresťania. Dokážu síce odriekať slová vierovyznania, ale mimo takýchto pobožných chvíľ formujú svoj život tak, akoby Pán Boh vôbec neexistoval. Boh je celkom mimo ich zorného poľa. Pán Ježiš poznal takých ľudí a veľmi ostro ich kritizoval. Mnohým sa zdá: Ak nebudem brať Boha do úvahy, budem si môcť dovoliť všeličo, čo by som nemohol, keby som stále rátal s jeho prítomnosťou. Pred takouto bezbožnosťou a pred bezbožnosťami rozličných iných typov varuje autor žalmu, lebo vie, že tým stavia človek veľmi zlú prekážku na ceste k skutočnému šťastiu. Čím pevnejšie je človek zakotvený v Božom slove, tým ľahšie odolá týmto pokušeniam.
Podobne to platí o ďalšej veci, pred ktorou varuje. To je hriešnosť. Má na mysli ľudí, ktorí bez vnútorných zábran a bŕzd konajú jeden zlý čin za druhým. Zoznam zlých, hriešnych činov je veľmi dlhý. Vieme o nich z médií a z vlastného pozorovania. Môžeme aspoň začať vymenúvať dlhý zoznam zlých činov: Vandalstvo, krádeže malých i obrovských rozmerov, lupičské prepadnutia, podvody, cudzoložstvo, rozbíjanie vlastného manželstva, rozbíjanie cudzieho manželstva, znásilňovanie a iné prejavy násilia, vraždy, prefíkané i brutálne, mučenie a týranie ľudí, mučenie a týranie zvierat, zneužívanie daru jazyka, poškodzovanie svojho zdravia alkoholizmom, drogovou závislosťou, hráčska vášeň, a tak ďalej. Aj nejedna z týchto vecí môže na človeka, aj na mladého človeka, pôsobiť príťažlivo. Práve pred tým varuje náš žalm. Takýchto varovaní je v Biblii viac. Medzi veľmi pôsobivé patria slová otca synovi, ktoré čítame v prvej kapitole Knihy prísloví: „Syn môj, ak ťa zvádzajú hriešnici, neprivoľuj! Ak povedia: Poď s nami chystať krvavé úklady, zákerne striehnuť na nevinného bez príčiny, ... nájdeme rozličné drahocennosti, naplníme si domy korisťou; ... syn môj, nevydaj sa s nimi na cestu, zdrž svoje nohy od ich chodníkov! Lebo ich nohy bežia ku zlému a ponáhľajú sa prelievať krv. ... Oni na vlastnú krv striehnu, nastavujú osídla proti vlastnému životu. Tak sa vodí každému, kto baží po zisku; to berie život tomu, kto ho má.“ Čím pevnejšie je človek zakotvený v Božom slove, tým ľahšie odolá týmto pokušeniam.
Napokon je tu varovanie pred výsmechom z toho, čo je iným sväté. Ten, kto chce dosiahnuť opravdivé šťastie, podľa slov žalmu nesedáva v kruhu posmievačov. Posmievači – to sú cynickí ľudia, ktorí sami v Boha neveria, ale vysmievajú sa z tých, ktorí sa rozhodli chápať a formovať svoj život zo stanoviska viery. Cynickým výsmechom chce človek dať najavo svoju údajnú nadradenosť nad tých, o ktorých si myslí, že viera v Boha prezrádza ich zaostalosť a primitívnosť. Prečo autor žalmu varuje pred takýmto postojom? Lebo vie, že cynizmom a výsmechom sa veľmi často skrýva úbohá prázdnota. Taký človek nemá nič, čo by mohol postaviť ako pozitívnu alternatívu, teda inú možnosť namiesto viery v Pána Boha. Keďže sám takúto hodnotu nemá, vyzerá to tak, akoby chcel svojím výsmechom odôvodniť svoje odmietnutie viery. Čím pevnejšie je veriaci človek zakotvený v Božom slove, tým odolnejší bude proti výsmechu. Proti všetkým týmto trom nebezpečenstvám – bezbožnosti, hriešnym činom, cynickému výsmechu – potrebujú mladí ľudia odolnosť. Ak sa Božie slovo stane ich duchovným domovom, získajú z neho túto odolnosť.
Žalm teda vykresľuje dve protichodné cesty života. Ukazuje aj, k akým koncom tieto cesty vedú. Životné cesty treba hodnotiť nie podľa toho, či sú momentálne príjemné alebo nepríjemné, ale podľa toho, k akým koncom, k akým cieľom vedú. Strom stále zelený, ktorý v primeranom čase prináša ovocie – to je obraz solídnej osobnosti, ktorá našla svoje zakotvenie v Božom slove. To platí už o tomto časnom živote. Vo večnom živote je to prijatie do zhromaždenia spravodlivých, prijatie do Božieho kráľovstva. O tej druhej, negatívnej, zlej alternatíve sa v žalme hovorí, že ľudia, ktorí idú touto cestou, sa budú podobať plevám, ktoré rozfukuje vietor. To je obraz ľudí bez vnútornej stability, bez pevnej chrbtovej kosti. A konečným, večným cieľom takéhoto života je záhuba: „Cesta bezbožných vedie do záhuby.“ Z týchto dvoch ciest si majú žiaci a študenti vybrať jednu aj na začiatku tohto školského roku a potom aj pri mnohých ďalších rozhodnutiach. Šťastní by boli, keby si vybrali a vždy znova vyberali cestu, ktorá vedie k plnému životu aj tu v čase, aj vo večnosti.
Amen.
Ján Grešo
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
