11. nedeľa po Sv. Trojici, Matúš 11, 2 – 6
Keď Ján v žalári počul o skutkoch Kristových, poslal k Nemu svojich učeníkov, aby sa Ho spýtali: Či si Ty ten, čo má prísť, a či iného čakať? Ježiš im odpovedal: Choďte a oznámte Jánovi, čo počúvate a čo vidíte: slepí vidia, chromí chodia, malomocní sa čistia, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa zvestuje evanjelium. Blahoslavený je, kto by sa nepohoršil na mne. (Matúš 11, 2 – 6)
Všetky štyri evanjeliá hovoria, že pred verejným vystúpením Pána Ježiša Krista účinkoval pri Jordáne Ján Krstiteľ. Ľudí, ktorí prišli k nemu, viedol prísnymi slovami k pokániu. Tých, ktorí sa rozhodli rozísť sa so svojím starým hriešnym životom a začať nový život, krstil v rieke Jordáne. Okrem toho hovoril, že zakrátko príde zasľúbený Mesiáš. Seba pokladal len za pokorného pripravovateľa Mesiášovej cesty. Mesiáša vykreslil predovšetkým ako prísneho sudcu, ktorý oddelí dobrých od zlých, a tých zlých prísne potresce. Povedal krátke podobenstvo o sekere a strome: Sekera je priložená ku koreňom stromu. Každý strom, ktorý neprináša dobré ovocie, bude vyťatý a hodený na oheň. Povedal krátke podobenstvo o vejačke, pomocou, ktorej sa oddeľuje obilie od pliev: V Mesiášovej ruke je vejačka a Mesiáš oddelí plevy od pšenice, a plevy spáli v neuhasiteľnom ohni. Z toho všetkého vidíme, že Krstiteľ očakával Mesiáša predovšetkým ako sudcu. To si nám treba zapamätať, aby sme pochopili Krstiteľovu otázku, ktorú sme čítali v dnešnom texte.
Krstiteľ sa dostal do väzenia, lebo kritizoval Herodesove nemorálne skutky. Vo väzení ho naďalej zaujímali otázky týkajúce sa Mesiáša. Otázky osobného pohodlia alebo otázky zachovania jeho života mu neboli na prvom mieste, ale predovšetkým ho zaujímalo to, čomu venoval celý svoj asketický, mravne prísny, priamočiary život. Vo väzení sa dozvedel o Ježišovom verejnom účinkovaní. Po získaní určitého množstva informácií a ich zhodnotení ho začali trápiť určité pochybnosti. Tieto pochybnosti vyjadril v otázke, ktorú prostredníctvom svojich učeníkov predložil Ježišovi: „Si Ty Ten, čo má prísť a či iného čakať?“
Čo priviedlo Krstiteľa k tejto otázke? Zrejme to, že správy, ktoré dostával o Ježišovej činnosti a jeho prístupe k hriešnikom, sa nezhodovali celkom s predstavou, ktorú mal on, Krstiteľ, o Mesiášovi. On čakal prísneho, súdiaceho Mesiáša. Ježiš síce hovoril na adresu boháčov a nábožensky pyšných ľudí mnoho kritických slov, ale v jeho vystupovaní, pôsobení prevládali činy milosrdenstva, lásky, pomoci. Zaujímal sa o hriešnych ľudí, ktorí si sami nevedeli pomôcť, aby sa dostali zo svojho hriešneho života. Neodsúdil ich, ale im pomáhal. A tak sa v Krstiteľových myšlienkach objavila otázka: Je to naozaj Mesiáš? V tejto situácii urobil to najlepšie, čo mohol urobiť: túto otázku adresoval priamo Ježišovi: Si ty Mesiáš?
Pán Ježiš neodpovedal priamo, ale poukázal na svoje činy: Choďte a oznámte Jánovi, čo počúvate a čo vidíte: slepí vidia, to znamená: opäť získavajú zrak, chromí chodia, malomocní sa čistia, hluchí čujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa zvestuje evanjelium. Blahoslavený, kto by sa nepohoršil na mne. Táto odpoveď inými slovami znamená: Áno, som Mesiáš, a z týchto mojich činov môžeš jasne vidieť, ako chápem funkciu Mesiáša. Toto sú veľmi dôležité slová, lebo z nich vidíme, akú koncepciu Mesiáša Ježiš zastával a uskutočňoval: pomáhať ľuďom k novému životu aj po stránke telesnej aj duchovnej a mravnej.
V jeho dobe boli aj iné predstavy o očakávanom Mesiášovi. Krstiteľov dôraz na sudcovskú úlohu Mesiáša sme si už všimli. Veľmi rozšírená bola predstava o politickom Mesiášovi. Pri tejto predstave očakávali ľudia, že Mesiáš sa postaví na čelo povstalcov proti rímskej nadvláde. Ježiš dobre vedel o tejto predstave. Pri rozličných príležitostiach sa ukázalo, že mnohí ľudia čakajú od neho práve toto, ba že sa mu nejakým spôsobom usilujú nanútiť túto úlohu.
Ale on sa od tejto predstavy vedome a naplno dištancoval, a to aj v tomto texte, ktorý sme čítali. V jeho zozname Mesiášom konaných vecí sa nenachádza ani len náznak nejakej politickej vzbury. Ježišovi ako Mesiášovi šlo o niečo úplne iné. Z odpovede, ktorú poslal Krstiteľovi, môžeme vidieť, že mu šlo o to, aby každému jednotlivcovi dopomohol k plnému ľudskému bytiu, k plnému, človeka dôstojnému životu. Z každého jednotlivca chcel urobiť vnútorne vyrovnanú, vyváženú integrovanú osobnosť. A to aj uzdravovaním, aj vyháňaním démonov, aj mravnou obnovou, keď prevádzal ľudí od hriešneho života k čistému životu.
Je to väčší alebo menší cieľ ako zorganizovať úspešné povstanie proti rímskej nadvláde? Ten Ježišov cieľ bol nekonečne vyšší, vznešenejší. Darovať mnohým jednotlivcom plné ľudské bytie - to je omnoho, omnoho viac ako zorganizovať vzburu a privodiť politickú zmenu. Lebo ak ľudia aj po prevratných historických udalostiach ostanú starými, sebeckými ľuďmi, čo podstatného sa tým zmení? Cieľ Ježiša ako Mesiáša nebol navonok nápadný, ale jeho dosah bol nesmierne hlboký. Keby bol zorganizoval povstanie, hovorilo by sa dnes o ňom už len v dejepisných knihách, ako sa hovorí o iných mesiášskych postavách vtedajšej búrlivej doby. Ale pretože program svojho mesiášskeho pôsobenia videl v tom, že bude človeka viesť k plnému, vnútorne harmonickému životu, preto je jeho posolstvo a jeho pôsobenie dnes takisto časové a vzrušujúce ako v jeho dobe.
Činy, ktoré spomína Ježiš vo svojej odpovedi Jánovi, sa vzťahujú na telesnú stránku ľudského života. Hovoria predovšetkým o tom, že Ježiš uzdravoval telesné neduhy. Slepým daroval zrak, chromým daroval schopnosť chodiť, malomocných čistil od malomocenstva, hluchým daroval sluch, mŕtvych kriesil, chudobným prinášal radostnú zvesť, že ich chudoba nie je definitívna, ale že Boh uskutoční zmenu vecí. Vidíme z toho, že Ježiš nezanedbával telesnú stránku ľudského bytia, naopak, bral ju veľmi vážne. Mnoho bolo tých, ktorým pomohol v tomto ohľade.
Pán Ježiš však pozeral na človeka komplexne, ako na celok, a bol Mesiášom aj pre duchovnú oblasť ľudského bytia. Všetky tie veci, ktoré uvádza v odpovedi Krstiteľovi, nám treba chápať jednak doslovne, teda ako uzdravovanie telesných nemocí, ako jeho spasiteľské zasahovanie v hmotnej oblasti, ale okrem toho ich musíme chápať aj ako symboly Ježišovho mesiášskeho pôsobenia v duchovnej oblasti. Právo takéhoto výkladu nám dáva sám Ježiš. Na začiatku 6. kapitoly Jánovho evanjelia sa hovorí o nasýtení zástupov, ale Pán Ježiš nadväzuje na to a pokračuje veľkou rečou o duchovnom chlebe života. Telesný chlieb sa teda stal symbolom, znamením niečoho dôležitého v duchovnej oblasti. V 9. kapitole Jánovho evanjelia sa hovorí o uzdravení slepého človeka v doslovnom, telesnom zmysle. V pokračovaní kapitoly sa nachádzajú Ježišove slová o duchovnej slepote a získaní duchovného videnia. Takto nás sám Pán Ježiš oprávňuje, aby sme to, čo odkazuje Krstiteľovi, chápali jednak v telesnom, doslovnom zmysle, ale súčasne aj v duchovnom zmysle. Ak chceme, aby obraz Pána Ježiša ako Mesiáša bol čím úplnejší, musíme sa usilovať pochopiť aj túto stránku jeho činnosti.
Tak ako slepým v telesnom zmysle daroval zrak, tak slepým v duchovnom zmysle otváral oči, aby poznali samých seba v pravom svetle; aby poznali svoju biedu a zatúžili po obnove; aby objavili druhých ľudí ako Božie deti, ako svojich bratov a sestry; aby objavili pominuteľnosť pominuteľných hodnôt; aby objavili trvalosť a vysokú cenu večných hodnôt; aby objavili Boha a jeho veľkú lásku; aby objavili Ježiša Krista a vstúpili do jeho spoločenstva. Netreba aj nám otvoriť oči v týchto a v mnohých iných ohľadoch? Mesiáš Ježiš nám chce poskytnúť túto veľkú a dôležitú pomoc.
Tak ako chromým daroval schopnosť chodiť, tak tým, ktorí v duchovnom ohľade nevedia stáť na vlastných nohách, chce darovať slobodu; aby neboli zotročovaní a trhaní vlastnými ničivými vášňami; aby neboli otrocky závislí od mienky druhých ľudí; aby nedali sebou manipulovať; ale aby sa z nich stali pevne stojace, priamo kráčajúce, stabilné, vyrovnané, pevné osobnosti. Objavme aj my, v čom všetkom sme duchovne chromí, aby sme mohli prijať od svojho Mesiáša slobodu a pevný životný postoj.
Tak ako malomocných čistil od malomocenstva, tak chce očistiť ľudí od duchovnej nečistoty. V ľudských srdciach, aj v našich srdciach, je viac nečistoty, ako si myslíme. Mali by sme objaviť svoju nečistotu, ktorá nás sťahuje k zemi a prekáža vo vysokom vzlietnutí ducha, a prosiť Mesiáša Ježiša, aby nás očistil.
Tak ako hluchým daroval sluch, usiluje sa duchovne hluchým, teda ľuďom nevnímavým pre Božie slovo, dopomôcť k citlivému vnímaniu. Mali by sme si uvedomiť, že aj okolo nás prechádza mnoho Božieho slova bez nášho skutočného vnímania. Prosme Mesiáša Ježiša, aby nám daroval citlivú schopnosť vnímať Božie slovo čím viac a čím hlbšie.
Tak ako kriesil mŕtvych, tak prebúdza duchovne mŕtvych k novému životu. Je mnoho ľudí duchovne mŕtvych. Aj v nás je mnoho duchovnej mŕtvoty. Prosme svojho Mesiáša Ježiša, aby jeho oživujúci Duch zavial na naše mŕtve kosti a prebudil čulý duchovný život v našich srdciach, v našich rodinách, v našich cirkevných zboroch, v celej cirkvi, v našej spoločnosti, v našom štáte.
Tak ako chudobným priniesol radostnú zvesť, že sa blíži nové usporiadanie vecí, keď sa ich chudoba a bieda skončí, tak tým, ktorí si uvedomujú svoju duchovnú biedu a nehodnosť pred Bohom, prináša radostné posolstvo, že Boh ich má rád, že Boh nás má rád. My všetci potrebujeme toto radostné posolstvo o Božej láske.
Ježišova odpoveď Krstiteľovi sa končila slovami: Blahoslavený, kto by sa nepohoršil na mne. To je výzva prijať Ježiša s celým jeho mesiášskym programom. To nie je iba historická záležitosť v tom zmysle, že prijmeme ako pravdivé správy o jeho pôsobení v prvom storočí, ale je to záležitosť vysoko aktuálna, časová, dnešná. Dnes je veľmi mnoho ľudí, ktorí ako soľ potrebujú vnútornú celistvosť, vyrovnanosť, integritu. My všetci potrebujeme rásť v tomto ohľade. Filozofia túto situáciu dnešného človeka môže odhaliť, jasne opísať, ale riešenie neprináša. Vlastné myšlienkové úsilie vedie nakoniec iba k poznaniu vlastnej bezmocnosti. Opravdivé, účinné riešenie je v tom, že dnešný rozorvaný človek prijme Ježiša ako svojho Mesiáša. Pravdivosť tejto vety sa nedá dokázať teoreticky. Ale praktická skúsenosť s Pánom Ježišom, ak ho prijmeme, nás privedie k radostnému konštatovaniu, že on nám dáva nový život. Blahoslavený, kto prijme tohto Mesiáša.
Amen
Ján Grešo
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
