6. nedeľa po sv.Trojici, Izaiáš 43, 1 - 7
Teraz však takto vraví Hospodin, tvoj Stvoriteľ, ó, Jákob, tvoj Tvorca, ó, Izrael: Neboj sa, lebo ja som ťa vykúpil, povolal som ťa tvojím menom, môj si ty!
Keď pôjdeš cez vodu, budem s tebou, a keď cez rieky, nezaplavia ťa, keď budeš kráčať cez oheň, nezhoríš, ani plameň ťa nespáli, lebo ja Hospodin som tvoj Boh, svätý Izraela, tvoj Spasiteľ. Ako výkupné dal som za Teba Egypt, kúš a Sebu miesto teba, pretože si bol drahý v mojich očiach, vzácny si mi bol a miloval som ťa. Aj ľudí dám za teba i národy za tvoj život. Neboj sa, lebo ja som s tebou!
Privediem od východu tvoje potomstvo a zhromaždím ťa od západu. Severu poviem: Vydaj! A juhu: Nedrž v zajatí! Zďaleka priveď mojich synov, od konca zeme moje dcéry, každého, kto sa volá mojím menom, koho som stvoril na svoju slávu, koho som sformoval a učinil.
Milí bratia, milé sestry,
každý z nás má na veci, ľudí a svet okolo seba / svoj vlastný pohľad. Každý vidí veci inak. V tom môže byť veľká výhoda, ale aj veľký problém.
Ak sa na iných ľudí – aj na situácie pozeráme len zo svojho zreteľa, ak pozorujeme a hodnotíme len z jedného uhla pohľadu, vystavujeme sa viacerým nebezpečenstvám.
Máme sklon ľudí a dianie idealizovať, alebo naopak neľútostne kritizovať – alebo nezúčastnene rezignujeme a nakoniec sa sklamaní stiahneme do úzadia.
Nie je riešením, ak si nasadíme ružové okuliare optimizmu a budeme sa presviedčať: Všetko je dobré, existuje toľko veľa pozitívnych vecí! Ešte viac nepríjemností prináša jedovatý pohľad človeka, ktorý len kritizuje – nevidí žiaden posun, vníma všetko ako skazené, falošné a povrchné. Odstup môže vyvolať aj človek, ktorý sa javí ako pravoverný moralista / a neustále konštatuje naozaj smutný reálny stav ľudskej duše a spoločnosti.
Ako teda získať rovnováhu? Ako sa dá naučiť nezabudnúť na čistotu, na krásu stvorenstva, na naše nové šance, možnosti a schopnosti a súčasne neprehliadať nespravodlivosť a biedu, ktorú produkuje chamtivosť a moc? Ako sa dá zladiť túžba siahať po hodnotách, ktoré majú zmysel a prinášajú požehnanie s jasným odsudzovaním praktík, ktoré človeka pripravujú o dôstojnosť?
Ako vidieť, ako vnímať tento svet?
Božie slovo, slovo proroka nám prináša možnú odpoveď. Odporúča, aby sme sa učili samých seba aj iných ľudí pozorovať Božími očami, Jeho pohľadom. Veľmi by nám to prospelo!
Izaiáš nám tlmočí Božie vyznanie.
Hospodin, Pán hovorí: „Si vzácny v mojich očiach.“
Som vzácny v Božích očiach. Kto z nás si to takto, bratia a sestry, dokáže povedať?
Zdá sa nám, že ak máme len štipku sebakritiky, hovoriť o tom, že som vzácny – a dokonca v Božích očiach je ... trúfalé.
Naše sebapoznanie prináša obyčajne iný výsledok. Náš reformátor Martin Luther hovorí o našej situácii pred Bohom takto: „Pred Bohom som len žobrák. Úbohý, biedny červ.“
Prijať to, že som vzácny v Božích očiach, je pre nás skoro nemožné. Faktom však je, že sa po celý život – od narodenia do smrti snažíme hľadať niekoho (niečo), čo nám pocit hodnoty, uznania, ocenenia dopraje.
Vysloviť túto potrebu, vypovedať, vypýtať si prejav uznania, potvrdenia – sa nám zdá priťažké, no bytostne túžime po tom, aby sme sa dozvedeli, aby sme si potvrdzovali, že tu nie sme náhodou, že sme žiadaní a užitoční.
V Božích očiach sme však vzácni. Vždy. Dokonca nám to Pán Boh aj zdôvodňuje. Hovorí: Stvoril som ťa - ja som Tvojím Tvorcom. Neboj sa. Ty o svoju hodnotu nemusíš stále zápasiť. Ty ju máš.
Umelecké dielo - Rembranta alebo Picasa nie je vzácne len preto, že je pekné, farebné, anie preto, že zobrazuje dokonalé tvary, ale predovšetkým preto, že ho namaľoval slávny umelec.
Tak aj naša existencia, naše bytie nesie pečať Tvorcu, dokonalého Boha.
Pán Boh však hovorí aj: Neboj sa, lebo ja som ťa vykúpil.
Príbeh Božieho dokonalého stvorenia má pokračovanie. Žiaľ, nešťastné.
Dali sme sa, dávame sa manipulovať moci, ktoré Božiu podobu v nás deformuje. Dávame sa ovplyvňovať hlasu, ktorý pred nami nášho Tvorcu očierňuje a siaha na našu hodnotu. Spochybňuje – Božiu lásku, našu hodnotu – všetko.
No Pán Boh to nenecháva voľne plynúť. Do tohto vyčíňania toho, ktorý nič netvorí, len degraduje, podceňuje, znehodnocuje, do vyčíňania diabla – ktorý len rozdeľuje, hovorí: Neboj sa: Si pre mňa taký vzácny, že som ťa vykúpil. Dal som za teba všetko. Investoval som sumu, ktorá by stačila na to, aby som si kúpil
celé krajiny – Egypt, Kúš a Sebu - celú severnú Afriku. No ja som chcel Teba. Chcel som znova získať Tvoju dôveru, znova rozvinúť tvoj život.
Cena za teba nebola vyplatená peniazmi, ale životom môjho Syna.
Si vzácny v mojich očiach – hovorí Boh.
Naše oči, bratia a sestry, k uznaniu tejto vzácnosti nevedia preniknúť.
Vidíme nimi najprv ohraničenia, problémy seba – aj iných. Vidíme to, čo nie je možné obdivovať.
Pán Boh však vidí viac. Vidí aj to, čo je pred nami skryté. Vidí aj to, čo je v nás zapísané celkom nenápadným, jemným spôsobom.
Náš Boh vidí aj to, čo z nás môže byť. Náš Boh
je reštaurátor. Vykupuje zaprášené, rozbité, zlomené obrazy a umelecké diela. Nevidí na nich prach a stopy zničenia, ale ich cenu, keď budú znova celistvé a čisté.
Vidí ich v novom lesku dokonalosti. On to tak určil. To si nemusíme namýšľať.
Stvoril, pripravil nás –k svojej sláve. Teraz je tá sláva ešte skrytá - ako zakopaný poklad v poli alebo ako poklad v hlinenej nádobe, či ukrytá perla. Ale jedného dňa tú slávu bude vidieť.
Aj apoštol Pavel hovorí o spoločenstve Božieho ľudu: v liste Ef čítame (5,27): „Postavil si cirkev slávnu, bez poškvrny, bez vrásky a bez čohokoľvek podobného, ale aby bola svätá a bez úhony.“
Náš život, aj naše životy v spoločenstve smieme vidieť aj takto – Božím pohľadom, ktorý sa nenechá odradiť od cieľa v radosti a veľkoleposti.
Okolo nás je ešte veľa nedokonalého. Ale Ježiš nás privedie do cieľa. On je tým, ktorý berie na seba všetko, čo nás zraňuje a deptá.
Keď nás raz zhromaždí vo svojej blízkosti, budeme už premenení podľa Jeho predstáv. Táto vízia neplatí len pre večnosť. Až tam sa vyjaví v plnosti, no platí už aj teraz - pre každý okamih, tu na zemi, keď sa nám aspoň sčasti podarí spojiť sa v Jeho mene, v Jeho pravde, v Jeho Duchu a vidieť samých seba a iných ľudí ako vzácnych a dôležitých.
Pán Boh hovorí: Milujem ťa. Bez dôvodov, bez hraníc a bez podmienok.
Od tejto Jeho lásky nás nič nemôže odlúčiť.
Hovorí: Keď pôjdeš cez vodu budem s tebou, rieky ťa nezaplavia, oheň ťa nespáli.
Voda a oheň tu reprezentujú to, čo náš život ohrozuje. Boh veľmi dobre vie aj o extrémnych situáciách nášho života. Vie o nebezpečiach napravo a naľavo, o ohrozeniach zvnútra i zvonku.
Nezavádza nás - že nás pred živlami a nebezpečenstvami ochráni. Nehovorí sa tu, že nás vytiahne z vody a odtiahne od ohňa.
Izraelský ľud musel prejsť cez Červené more. V Danielovom proroctve čítame o skúške v ohnivej peci. Ale Boh hovorí, že nech sa stane čokoľvek, bude pri nás, bude s nami.
Apoštol Pavel Pavel to o pár storočí neskôr aktualizuje: Čo nás odlúči od lásky Kristovej?
Súženie alebo úzkosť, prenasledovanie alebo hlad, nahota, nebezpečenstvo, alebo meč?
A vyjadruje aj svoj postoj: Som presvedčený, že ani smrť, ani život, ani anjeli ani kniežactvá, ani prítomnosť, ani budúcnosť, ani mocnosti ani vysokosť ani hlbokosť ani nijaké iné stvorenstvá nebudú nás môcť odlúčiť od lásky Božej, ktorá je v Kristu Ježiši.
Dnes si môže tento zoznam aktualizovať každý z nás. Skúsme to: Čo ma môže odlúčiť od Božích vyznaní? Vypätie alebo nedostatočnosť, pomalosť alebo strach? Som presvedčený / presvedčená, že ani stres, ani očakávania iných ľudí, ani prepracovanie, ani nezamestnanosť, ani neistota či splatím hypotéku, alebo strach, či deťom zabezpečím primerané podmienky pre ich vývin, ani obavy z prírodných katastrôf či ľudských zlyhaní ani žiadne šikanovanie nebudú ma môcť odlúčiť od lásky Božej, ktorá je v Kristu Ježiši, našom Pánovi.
Tá stále platí a prevedie, prenesie ma cez všetko, čo ma ešte čaká. Amen.
Nebeský náš Bože, Otče,
ďakujeme Ti za slovo, ktoré nás ubezpečuje o Tvojej láske. Ďakujeme Ti, že Ťa od Tvojho zápasu o nás neodrádza naša vlažnosť, náš nezáujem, ale vždy k nám vstupuješ novým spôsobom, prinášaš nám záujem v nových ľuďoch a spoločenstvách.
Odpusť nám, Pane, že máme tendencie opovrhovať ľuďmi, lebo s nimi nevieme vychádzať. Podpor nás, ak sa cítime byť využití, upokoj nás svojím Duchom.
Prosíme, zjednocuj nás. Obdaruj nás dôverou, ktorá očakáva na Tvoje rozhodnutia. Obdaruj nás rozvahou a pokojom, aby sme neupadali do paniky a zúfalstva, ak nás zastihnú ťaživé okolnosti.
Povzbuď nás v nich svojou prítomnosťou, daj nám spoznať, že Ty si Ten, ktorý nás ochráni pred všetkým zlom.
Prosíme, aby obeť Tvojho Syna na kríži bola pre nás útočiskom a záväzkom myslieť, hovoriť a konať tak, aby bolo jasné, že Ty nás očisťuješ a vedieš k novej kvalite života.
Amen.
Anna Polcková
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
