V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Archív kázní

8. nedeľa po Sv. Trojici, Evanjelium podľa Jána 5, 41 a 44

Úvodná modlitba: „Nie nám, ó Hospodine, nie nám, lež menu svojmu daj česť pre svoju milosť a vernosť!“ (Žalm 115, 1) Amen.

Milí bratia a milé sestry!
Spomína sa, že cisár Fridrich II. chcel zistiť, ktorá reč je ľuďom vrodená. Nazdával sa, že k odpovedi sa možno dopátrať, keď deti budú rásť izolovane od vplyvu okolia. Preto niekoľko najdúchov – tak vtedy nazývali nájdené deti – zveril pestúnom, ktorým však prísne zakázal prehovoriť s deťmi čo i len jediné slovo. Tento svojvoľný experiment priniesol šokujúci výsledok: po nejakom čase všetky deti zomreli. Krutým pokusom cisár nezistil, ktorá reč je ľuďom vrodená; panovníkov pokus však priniesol iné zistenie: bez komunikácie, bez dobrého, láskavého slova, nie je možný život, ani rozvoj, ani rast.
Uznanie, ocenenie, povzbudenie, potrebujeme všetci. Je to prirodzené a nie negatívne želanie. Pracovník, ktorý odvádza kvalitnú prácu, no nedostane sa mu ocenenia, stráca postupne chuť dobre pracovať. V škole úprimné ocenenie – pochvala, povzbudia neraz aj slabších žiakov k lepším výsledkom. Kvalitných zamestnancov dokážu schopní vedúci pochváliť a odmeniť. To je v poriadku.
Avšak v poriadku prestáva byť a zavrhnutiahodným byť začína, keď nám prvom rade ide už len o to, aby sme boli uznávanými, obdivovanými a získali pre seba výhody. A vskutku zlým je, keď používame svoju vieru na to, aby sme pred inými dobre vyzerali, keď obetujeme – zaprieme svoje vnútorné presvedčenie, aby sme si zabezpečili osobný prospech. Nezdravá ctižiadostivosť, hľadanie uspokojenia v tom, že som uznávaný, sa môže ľahko stať jednou z hlavných prekážok opravdivej viery.
To sa deje napríklad, keď ktosi koná v cirkvi určitú službu, ale nie preto, aby bol oslávený Pán Boh, aby medzi ľuďmi rástla viera v Boha – úcta k Hospodinovi, ale keď dotyčný/á koná službu preto, aby si ho/ju iní všimli, aby sa mohol/la prezentovať, pochváliť: Ja to dokážem, všimnite si ma, obdivujte ma.
Pracovať v cirkvi, byť aktívnymi, to zaiste máme. Biblia nás k tomu volá, pozýva, nabáda, priam nám to prikazuje (por. R 12, 6 – 8; 1Pt 4, 9 – 11), no neradno zabúdať na slová Pána Ježiša Krista: „Tak svieť vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a velebili“ (nie vás, ale) „vášho Otca, ktorý je v nebesiach“ (Mt 5, 16). Aj žalmista sa v 115. žalme modlí: „Nie nám, ó Hospodine, nie nám, lež menu svojmu daj česť pre svoju milosť a vernosť!“ (Ž 115, 1) Apoštol Pavel v 1. Liste Korintským pripomína: „Či neviete,... že nie ste sami svoji?“ (Že vám nemá ísť o stavanie seba do popredia, o presadzovanie svojej vôle?) „Veď veľmi draho ste boli kúpení! Oslávte teda Boha svojím telom i svojím duchom, čo oboje náleží Bohu“ (1K 6, 19 – 20)
Jeden z reformačných katechizmov (Westminsterský z r. 1647) na otázku: „Čo je hlavným zmyslom života človeka?“, dáva odpoveď: „Hlavným zmyslom života človeka je osláviť Boha a večne sa s Ním radovať.“ A aby sme vedeli Boha oslavovať a radovať sa s Ním, opravuje – usmerňuje nás Pán Boh cez Bibliu, cez svoje Slovo (Westminsterský katechizmus, 1. a 2. otázka). Božie Slovo – Boží Syn Ježiš Kristus nás učí hľadať slávu, ktorá je od Boha. Môžeme povedať, že kto sa v žití naučil, že rozhodujúcim je uznanie od Boha, toho ocenenie od ľudí nepokazí, ani nezaslepí. Kto očakáva slávu, uznanie predovšetkým od Pána Boha, ten dokáže správne zaobchádzať aj s ocenením od ľudí, ten tiež dokáže iných povzbudzovať, dávať im pravdivú – dobrú spätnú väzbu, nie falošne im lichotiť, či podlizovať sa im.
Politikom sa stáva, že vo voľbách alebo pri nástupe do úradu, sa odvolávajú na Boha. Nebolo by na tom nič zvláštneho ani zlého; keď tak však robia i ľudia, ktorým zjavne chýba viera – vzťah k Pánu Bohu, potom takéto prejavy priznávania sa k Bohu ťažko môžeme brať vážne. Ba vyvolávajú podozrenie, že ide iba o trik na získanie väčšieho počtu hlasov vo voľbách.
Nebezpečenstvo prijímať – vzdávať úctu sebe na úkor úcty Bohu však nehrozí iba politikom; môže ohrozovať kohokoľvek z nás. Veď nejeden človek sa i v rodine alebo na pracovisku správa ako malý „Pán Boh“. Zamieňanie slávy Božej za uznanie od ľudí bol problém aj vedúcich osobností náboženského života Ježišovej doby. Práve im Ježiš zdôrazňoval, že záležať má predovšetkým na uznaní od Boha. A to je dobré pravidlo pre život, dobrá životná zásada i pre nás.
Nepochybne, usilovať sa o dobré meno pred ľuďmi, je múdre a správne. No keby ľudia boli s nami spokojní, ešte sa tým nedajme učičíkať a pýtajme sa: Čo by na môj život, na moje počínanie, povedal Boh? Čo naň hovorí Božie slovo? Ako vyzerá môj život vo svetle Písma svätého?
Na druhej strane príklad mučeníkov – povedzme Majstra Jána Husa, no najmä vzkriesenie z mŕtvych ukrižovaného Ježiša potvrdzujú, že keby s nami ľudia nesúhlasili – ba keby priam boli proti nám, ak je náš život v Božích očiach pravdivý, ak nehľadáme slávu od ľudí, ale od Boha, potom sa Pán Boh k nám prizná – ako sa vo veľkonočné ráno priznal k svojmu Synovi. Boh nás má rád. Poslal svojho Syna a Ježiš dal svoj život ako obeť za naše hriechy, aby sme mohli oslavovať Boha a večne sa s ním radovať. Preto dajme pozor, aby nám raz náš Pán Ježiš Kristus nemusel povedať: „Slávu, ktorá je od samého Boha nehľadáte“ (J 5, 44b). I pri všetkom, čo budeme konať v novom týždni pamätajme, že rozhodujúcim je uznanie od Boha. Amen.
Modlitba po kázni: Pane Ježiši Kriste, vyznávame, že nám dobre padne teplé ľudské slovo uznania, povzbudenia, ocenenia. Potrebujeme ho, aby sme vedeli, že naše snaženie má zmysel. Urob nás ľuďmi, ktorí dokážu potešovať, povzbudiť a oceniť u druhých to, čo je pri nich dobré. Pomôž nám byť rýchlejšími k slovám uznania ako ku kritike. Nadovšetko však prosíme, chráň nás pred zamieňaním slávy Božej za slávu ľudskú. Pomáhaj nám starať sa o dobré meno pred ľuďmi, no vystríhaj nás pred tým, že by sme sa chceli páčiť ľuďom a nezáležalo by nám, čo na náš život osobný, rodinný, pracovný i život v cirkvi, povieš Ty. Pane, učíš nás, že rozhodujúcim je uznanie od Teba. Preto prosíme, daj, nech uznaniu od Teba dávame prednosť pred prestížou a úspechom u ľudí. Ďakujeme, že na svojom Synovi Ježišovi Kristovi nám potvrdzuješ, že Tebou nie sme opustení ani vtedy, keby boli všetci proti nám a že ako si sa vzkriesením priznal k Ježišovi, priznáš sa i k nám. Buď Ti za to sláva a česť.

Amen.

Pramene: Hans-Günther Sachse: Andacht /20.7./ in: Wort für heute 2006 (Bubdes-Verlag Witten, Christliches Verlagshaus, Stuttgart, Oncken Verlag, Kassel 2005);
Kol. autorov: Průvodce životem – Jan (vyd. IBS & Luxpress, Praha 1995).

Martin Šefranko
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.