V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Archív kázní

Evanjelium podľa Matúša 6, 22 – 23

Milí bratia a milé sestry!
Prečítaným slovám z Matúšovho evanjelia porozumieme lepšie v súvise s textom, ktorý sme počuli z 2. knihy Samuelovej. Ponúka možnosť vidieť na druhých – konkrétne na kráľovi Dávidovi – prečo sme niekedy my sami tak nevysvetliteľne „slepí“ alebo „hluchí“. Ani ľudia duchovne na výške nie sú voči duchovnej slepote či hluchote imúnni. Dávid bol miláčikom Hospodinovým i izraelského ľudu, zložil množstvo žalmov, avšak aj jeho oko, jeho duchovný zrak zakalili rozličné okolnosti. Vždy keď sa tak udeje i pri nás, hľadíme, ale nevidíme, počúvame, ale nepočujeme. A aj ľudia zdravo súcitní sa pod náporom sebectva a vášne menia na tupé bytosti, ktoré pustošia dobrý Boží svet ako tanky. Funguje to v prípade akéhokoľvek sebectva či vášne, nielen tej pohlavnej.
Známy je príbeh o Dávidovi a Bat-Šebe (2 S 11. – 12. kap.). Túto ženu Dávid odviedol svojmu vernému vojakovi Uriášovi a žil s ňou, ako by to bola jeho žena; „vzal“ si ju. Každý pohlavný styk je podľa Písma manželstvom (1K 6, 16) – či už legálnym alebo nezákonným. Prorok Nátan za toto bezprávie Dávidovi ohlasuje Boží trest. Dávid bude musieť prehltnúť nielen poníženie manžela, ktorému prebrali ženu – teda vráti sa mu, čo spôsobil Uriášovi, ale bude svedkom ešte horších vecí. – Jeho syn Absolón mu – vlastnému otcovi – demonštratívne odníme celý kráľovský hárem (2S 12,11 – 12; 16, 22). Práve tak, že novo nastolený kráľ si vo dne – pred prizerajúcimi sa davmi – privlastnil manželky panovníka, ktorý prehral, sa v oných časoch pečatila porážka panujúceho kráľa.
Duchovná slepota a hluchota máva zhubný koniec. Dávid – miláčik Hospodinov i ľudu, tento veľmi zbožný človek, dokáže byť v určitých situáciách fatálne slepý, dívať sa a nevidieť. Dávid sa díval na Bat-Šebu, ale nevidel v nej manželku Uriáša, len objekt svojho sebectva, svojej vášne. V Uriášovi nevidel svojho oddaného a mimoriadne spoľahlivého bojovníka, ale len prekážku vlastnej svojvôle opojenej mocou. Pritom tá moc nebola Dávidova, bola mu len zverená, na čas prepožičaná od Hospodina.
Pán Ježiš hovorí: „Ak je tvoje oko skazené, celé tvoje telo bude tmavé“ (Mt 6, 23a). Teda: Ak je tvoje oko zakalené nečistými myšlienkami, sebectvom a vášňou, potom žiješ v duchovnej tme. Keď nemáš jasno v sebe, beznádejne tápeš v temnote.
Oba texty – zo Starej i z Novej zmluvy, kladú dôraz na duchovné videnie. Duchovné videnie je schopnosť vidieť, čo od nás Pán Boh očakáva. Aj u tých najlepších – najskvelejších ľudí viery, môžu duchovné videnie ľahko zatieniť sebecké, žiadostivé myšlienky.
Ktosi povedal: Na čo sa pozeráme, takí budeme. Je za tým skúsenosť, že čomu dávame priestor – akému duchovnému vplyvu sa vystavujeme, také bude aj naše životné smerovanie. Pán Ježiš o tom hovorí v podobenstve o oku. Oko je príjemcom svetla. Pre organizmus je v istom zmysle aj zdrojom svetla. Totiž koľko svetla oko prijme, toľko svetla má naše telo. Pre organizmus má teda oko obrovský význam. Preto je dôležité, aby bolo čisté – v zmysle úprimné. Beda, keby oko videlo skreslene. Jestvuje choroba (nespôsobená alkoholom), keď človek má dvojité videnie. Je v nebezpečenstve skreslene – pokrivene vidieť skutočnosť. Takáto osoba nesmie šoférovať, lebo by kvôli skreslenému videniu mohla ohroziť svoj život i životy ďalších účastníkov dopravnej premávky.
Ježiš o sebe hovorí: „Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť v tme, ale bude mať svetlo života“ (J 8, 12).
Význam svetla netreba osobitne zdôrazňovať. O to menej ľuďom žijúcim v Ježišových či Dávidových časoch. Nepoznali ešte ohromné možnosti elektriny. Boli odkázaní výlučne na svetlo olejových lámp, faklí či voskových sviec. Cennosť svetla si uvedomovali oveľa väčšmi ako my. Predsa, stačí malý príklad, aby i nám hodnota svetla vystúpila pred oči. Predstavme si pivnicu. Azda v každom dome sa nejaká nájde. V pivnici vládne neporiadok. Staré kusy vyradeného nábytku sa miešajú s kusmi dreva či uhlia, povaľujú sa tam škatule – obaly od chladničky, pračky, mikrovlnky. Tiež dielce z bicykla, staré linoleum a do toho sa pokúšame uskladniť ešte niekoľko trúbok z lešenia. – Na všetkom je prach a špina. V pivnici chýba svetlo. Okno je zadebnené a elektrina do suterénu ešte nebola zavedená. Ak sa aj snažíme urobiť poriadok, je to márne. Čoskoro rezignujeme. Bez svetla sa to nedá. Na neporiadok si zvykneme.
Až raz sa podarí otvoriť okno. Odstrániť dosky, ktorými bolo zadebnené. Jas náhle zaleje celú tú spúšť. Všetko je zrazu prehľadné, stáva sa zrejmým, čo je dobré a čo nie, čo sa môže vyhodiť a čo ešte uschovať, čo je ešte použiteľné, čo sa dá uložiť a čo treba radikálne zlikvidovať. Svetlo umožní urobiť poriadok.
Aj náš život neraz pripomína pivnicu bez svetla. Pivnicu, v ktorej vládne neporiadok. Potrebujeme vpustiť do nášho žitia svetlo, aby sme vôbec pochopili, že treba upratovať. Keď vpustíme svetlo dovnútra, uvidíme veci, ktoré sme nevideli, porozumieme, čo je na nič, čo treba vyhodiť a naopak, čo je ešte použiteľné.
Ježiš je svetlo sveta. – Ako však Kristovo svetlo dostať dnu? Biblia o tom hovorí. Napríklad v príbehu o obrátení Saula. Nábožensky nesmierne vzdelaný, no duchovne zaslepený, prenasledoval tých, ktorí vyznávali Krista. Až keď sa s ním Ježiš stretol pri Damasku a Ananiáš Pavlovi zvestoval Božie slovo (Sk 9,10 – 18), Pavlovi sa otvorili oči, z očú mu spadli akoby lupiny. Alebo o učeníkoch idúcich do mestečka Emauzy čítame, že keď sa k nim cestou pripojil Ježiš, ich oči boli držané (L 24, 15 – 16). Až keď s nimi stoloval, vzal chlieb, dobrorečil, lámal a podával im (L 24, 30 – 31), otvorili sa im oči. – Božie slovo a sviatosti otvárajú oči. Preto dbajme, aby sme nevynechali služby Božie ani jednu nedeľu; prijímajme Božie svetlo i cez všedné dni – v spoločenstve cirkvi i pri osobnom čítaní Biblie. – Aby nás život nezostal tmavou pivnicou plnou neporiadku.
Ježiš je svetlo sveta. (J 8, 12; 12, 46). Na službách Božích to symbolizujú sviece. Na oltár patria živé sviece, lebo pri bohoslužobnom dianí i veciach používaných pri službách Božích je namieste pravdivosť. Sviece znázorňujú v obeti za nás sa stravujúci Ježišov život – pre naše spasenie. Umelé sviece túto duchovnú skutočnosť nemôžu priblížiť. Preto je vhodné používať na evanjelických službách Božích živé sviece. Svetlo sviec nám tiež pripomína výzvu Písma, aby sme žili ako deti svetla (Ef 5, 8b). Napomína nás chrániť si svetlo viery, aby nám nevyhaslo ako lampy piatich pochabých panien z Ježišovho podobenstva (Mt 25,1 – 13).
Kto prijíma do svojho života Ježišovo svetlo, kto je otvorený Božej láske a pravde, ten získava duchovné videnie – schopnosť správne vidieť seba, život blížnych i Božiu dobrotu. Svetlo Ježišovho slova i sviatostí je silou v zápase proti všetkému zlu – či už vládne v nás alebo okolo nás. Je darom, o ktorý hodno prosiť, ktorý si je hodno dobre chrániť a viesť k nemu aj iných.

Amen.

Pramene:
Jan Konzal: Homiletická prípravka in: mesačník Getsemany /18. nedele v mezidobí B; roč. 2000, č. 7-8 (108)/ (vyd. Síť, Praha 2000);
Daniel Ženatý: Kázání na hoře /Boží milost pro všední den/ (vyd. Mlýn,Třebenice 1996);
Kol. autorov: Průvodce životem – Matouš (vyd. IBS Czech & Luxpress, Praha 1997).

Martin Šefranko
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.