8. nedeľa po Sv. Trojici, Matúš 5, 14 – 16
Vy ste svetlo sveta. Mesto, ktoré leží na vrchu, nemôže byť skryté. Ani sviecu nezažíhajú a nestavajú pod nádobu, ale na svietnik, a svieti všetkým v dome. Tak svieť vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a velebili vášho Otca, ktorý je v nebesiach. (Matúš 5, 14 – 16)
Ježiš Kristus bol vo svojej dobe svetlom sveta. Sám to povedal jasnými slovami: „Ja som svetlo sveta; kto mňa nasleduje, nebude chodiť v tme, ale bude mať svetlo života.“ On chce byť svetlom sveta nie iba na malom mieste a v krátkom čase svojho niekdajšieho pozemského pôsobenia, ale chce byť svetlom sveta vždy a všade, vo všetkých dobách a na všetkých miestach. Preto povedal svojim učeníkom a hovorí aj nám: „Vy ste svetlo sveta“.
Poslaním každého, kto sa nazýva kresťan – kristovec – Kristov stúpenec, je: byť svetlom sveta. Sú veľké kresťanské osobnosti, ktoré vniesli v mimoriadne veľkej miere Kristovo svetlo do sveta, a tak zmenili svet. Takíto ľudia – nie ich je veľmi mnoho – sú veľkým darom Pána Boha ľudstvu. Ale aj my, drobní ľudia, môžeme a máme byť svetlom sveta, svetlom pre ľudí vo svojom okolí.
My ľudia, ani tí veľkí, ani malí, nie sme originálne svetlo. Originálnym svetlom je Ježiš Kristus. Keď On hovorí o nás, že sme svetlom sveta, znamená to, že máme šíriť nie svoje, ale jeho, Ježišovo svetlo. To znamená, že musíme jeho svetlo najprv prijať. Prijať nie iba raz, ale prijímať stále. Prístupovým miestom, kde sa nám toto svetlo ponúka, sú evanjeliá. Tie sa nám musia stať stálym duchovným domovom, do ktorého sa treba pravidelne vracať, a tak dať pôsobiť na seba čím viacerým lúčom originálneho Kristovho svetla. Nielen sa učiť, čo je obsahom tohto svetla, aby sme to vedeli jasne vymenovať – to je, pravdaže, tiež veľmi potrebné – ale dovoliť tomu svetlu, aby nás samých menilo, transformovalo na nové bytosti. Len kto sa Ježišovmu svetlu dá meniť, aby bol vždy viac novým stvorením, môže byť svetlom sveta, svetlom pre svoje okolie.
Svetlom sveta máme totiž byť nielen tým, že niečo robíme a niečo hovoríme, ale už jednoducho tým, že sme, že žijeme podľa Ježišovho vzoru a jeho návodov. Svetlom sme už tým, že prijímame jeho pokoj a žijeme v jeho pokoji. Pokoj nám daroval, keď nás zmieril s Bohom, keď obetnou smrťou na kríži vykonal dielo vykúpenia. Kto si uvedomí a prijme pre seba veľkú skutočnosť, že to, čo sa odohralo na Golgote, sa týka aj jeho samého, kto v tejto udalosti nachádza zdroj pokoja, u toho sa pokoj prejaví v rozličných situáciách každodenného života, v situáciách, ktoré u mnohých iných vyvolávajú strach, hnev, nervozitu. Kto si zachová pokoj, pevne založený na základe Kristovho vykupiteľského diela, ten je už týmto svojím pokojom svetlom sveta. Ľudia si ho všimnú a niektorí si aj položia otázku: Odkiaľ tento človek berie svoj pokoj? To je dobrá otázka, lebo môže priviesť človeka k Ježišovi.
Pokoj sme si uvedomili ako jeden príklad, jednu stránku existencie toho, kto je svetlom sveta. Rovnako sa dá hovoriť o čistej radosti, o permanentnej radostnej atmosfére, o čistom pohľade a čistých motívoch, o slobode od sebectva a egocentrickej sústredenosti na seba, o bezpodmienečnom rešpektovaní pravdy, pravdovravnosti, o nádeji, ktorej perspektíva siaha ďaleko za hranice smrti, o istote viery, že Boh drží vesmír, zem, prírodu, dejiny mocne vo svojich rukách, o osobnej istote, že aj nás ako jednotlivcov Pán Boh sprevádza, usmerňuje, a to aj vtedy, keď rozumieme jeho pôsobeniu, ale aj vtedy, keď nám nejedna vec ostáva nejasná. Toto a viaceré ďalšie veci sú zložky, komponenty života človeka, o ktorom sa dá povedať, že už svojím bytím je svetlom sveta.
Formulácia Ježišovej vety: „Vy ste svetlo sveta“ je pozoruhodná. Nepoužíva rozkazovací spôsob: „Buďte svetlom sveta“, akoby človek vlastným rozumom a vlastnou silou mal ešte iba niečo vytvoriť, ale oznamovacou vetou hovorí: „Vy ste svetlo sveta“. Tým je naznačené, že on už dal svojim učeníkom a nasledovníkom všetky predpoklady na to, aby sa stali svetlom sveta. Nie je to teda nejaký nadštandardný výkon, ale normálny spôsob existencie Kristovho nasledovníka, čo tu Ježiš od svojich učeníkov čaká. Vetu „Vy ste svetlo sveta“ by sme mohli rozviesť takto: Priateľu, uvedom si, čo všetko si už odo mňa dostal, čím si sa vo svojej podstate stal v dôsledku mojich mnohých darov a uplatni to všetko vo svojom bytí, vo svojej existencii. Treba si nám uvedomiť duchovné bohatstvo, ktoré máme v dôsledku Ježišovho svetla na dosah ruky, a dovoliť týmto hodnotám, aby nás formovali, stvárňovali, aby sa tak už samotná naša existencia stala svetlom sveta.
Byť svetlom sveta v Ježišovom duchu môže byť človek iba v pokore. Všeobecnou ľudskou tendenciou je povyšovať sa v rozličných oblastiach života, no najodpornejšie je povyšovanie seba v oblasti náboženstva. Pán Ježiš to videl u farizejov, a v podobenstve o farizejovi a publikánovi vyslovil proti tomu veľmi ostrú kritiku. Nebezpečenstvo farizejského povyšovania seba hrozí aj v kresťanstve. Kto z kresťanov sa vyvyšuje a pýši sa tým, že je svetlom sveta, ten všetko pokazí. Taký človek určite nie je svetlom sveta. Byť svetlom sveta môže byť človek len tak, že tento spôsob svojej existencie bude pokladať nie za niečo nadštandardné, ale za niečo normálne. A tým, čo je normálne, sa predsa nebude nikto vychvaľovať a vyvyšovať. Len človek pokorný, nie kŕčovito, nasilu, ale prirodzene, neforsírovane pokorný môže byť svetlom sveta.
Túto stránku existencie, ktorá je svetlom sveta, prízvukuje Pán Ježiš slovami v našom texte: „aby videli vaše dobré skutky a velebili vášho Otca, ktorý je v nebesiach.“ Tu ide o otázku správnej motivácie, správnych pohnútok. V hĺbke duše sa môžu ozvať myšlienky: Budem sa správať po kresťansky, aby ma ľudia pochválili. Po tom, čo sme práve povedali, je jasné, že takéto myšlienky nie sú správne. Objavujú sa však samy od seba, a preto treba proti nim zakaždým postaviť modlitbu: Pane Bože, osloboď ma od týchto nesprávnych pohnútok a namiesto nich mi daruj správne. Tú správnu pohnútku vyjadril Pán Ježiš v citovaných slovách. Máme sa správať po kresťansky preto a takým spôsobom, aby ľudia mohli povedať: Vďaka Bohu, že v živote existujú aj príklady slušného, čistého správania. Žiť tak, aby všetko, čo robíme a ako sa správame, slúžilo na slávu Božiu – to má byť rozhodujúci motív človeka, ktorý je svetlom sveta. O pokoru a správne motívy treba stále bojovať, lebo tie nesprávne myšlienkové dráhy sú v nás tak zaužívané a hlboko vryté, že sa nám vracajú znova a znova. Modlitba je vlastne jediný prostriedok, ktorý nás môže zo zabehanej dráhy preniesť na celkom novú myšlienkovú dráhu.
Predvádzať sa kresťanským životom a farizejsky sa ním vychvaľovať – to je jedno nebezpečenstvo, ktorým je ohrozený život v nasledovaní Ježiša. Existuje druhé nebezpečenstvo: že sa človek bude báť a hanbiť prejaviť sa ako nositeľ Kristovho svetla sveta. Pred týmto nebezpečenstvom a pokušením varuje Pán Ježiš slovami: „Mesto, ktoré leží na vrchu, nemôže byť skryté. Ani sviecu nezažíhajú a nestavajú pod nádobu, ale na svietnik, a svieti všetkým v dome.“ Nekresťanský svet netlieska tým, ktorí sa podľa Ježišovho poverenia usilujú žiť ako svetlo sveta, naopak, často sa z nich vysmieva a prenasleduje ich. Pán Ježiš žiada, aby človek ani za týchto okolností neprestal byť svetlom sveta. Mesto postavené vysoko na vrchu vidno zo všetkých strán a tak má byť viditeľný aj kresťan, ktorý je svetlom sveta. Keď v tých starých časoch zapálili lampu, nepostavili ju pod nádobu, ale vysoko na nejaký jednoduchý svietnik, aby všetci v dome mali svetlo. Tak sa Ježišov nasledovník nemá hanbiť za to, že je kresťanom.
Musí byť splnený jeden dôležitý predpoklad toho, aby sa človek nemusel hanbiť za to, že je kresťan: Človek musí veľmi dobre vedieť a musí vedieť aj povedať, čo to pre neho znamená, že žije podľa Ježišovho vzoru a jeho slov. Len kto má s Ježišom, s jeho životným svetlom, bohaté skúsenosti vo svojom osobnom živote, len ten bude imúnny, obrnený proti strachu z výsmechu a prenasledovania. Naopak, taký človek si osvojí postoj zdravého kresťanského sebavedomia, pretože vie, akú veľkú cenu má kresťanská viera, ktorá sa stala hlavnou charakteristikou jeho života. Bude to zdravé, silné sebavedomie, spojené a usmerňované pokorou. Táto kombinácia je dôležitá charakteristická črta zdravého kresťanského života. Sebavedomie a pokora majú charakterizovať toho, kto sa usiluje vo svojom živote uskutočniť Ježišovo poslanie: Byť svetlom sveta.
Uvedomili sme si, že kresťan má byť svetlom sveta už samým svojím bytím, svojou existenciou. Ale okrem toho má byť konkrétnym svetlom tam, kde vidí konkrétnu tmu okolo seba. V konkrétnej tme môže pomôcť z tých istých zdrojov, z ktorých sa on stáva novým stvorením a svetlom sveta. Situáciou tmy je napríklad veľký smútok a zúfalstvo v ťažkých životných situáciách. Pre takého človeka je svetlom už to, že sa nájde niekto, kto je ochotný trpezlivo ho počúvať, a neodpovie len niekoľkými naučenými frázami, ale bude sa usilovať vžiť sa do situácie postihnutého a spolu s ním bude hľadať pomoc – ak je to možné, a spolu s ním bude hľadať cestu k vnútornému myšlienkovému a citovému zvládnutiu príslušnej ťažkej situácie. Čím lepšie pritom pozná myšlienkové bohatstvo Biblie, tým skôr bude vedieť nájsť svetlo do tmy smútku a zúfalstva.
V konkrétnej tme je ten, kto hlavný cieľ a obsah života vidí v hromadení časných vecí a zabúda na hlavný problém každého ľudského života, ktorý spočíva v tejto otázke: Ako sa vyvíja moja vnútorná bytosť, ako sa vyvíja moja duša a čo si terajším životom pripravujem pre život vo večnosti? Svetlo v tejto tme znamená: povedať takému človeku pravdu o života, pomôcť mu, aby sa mu otvorili oči pre poznanie toho, ako to so životom v skutočnosti vyzerá, upozorniť ho na príslušné slová Ježiša, ktorý zo suverénneho nadhľadu hodnotil veci správnym spôsobom. Svetlo pravdivého otvárania očí je dôležité, lebo ono ochráni človeka pred tragickým otvorením očí vtedy, keď je už neskoro robiť nejaké zmeny v života.
V konkrétnej tme je ten, kto sa voči druhým ľuďom správa egoistickým, egocentrickým spôsobom. Svetlo v tejto tme spočíva v tom, že sa taký človek dozvie pravdu o nenormálnosti a škodlivosti svojho správania, že sa dozvie, čo doteraz nebral na vedomie, že totiž druhí ľudia sú, takisto ako on, Božie tvory, ktoré má Pán Boh rovnako rád ako jeho samého.
V konkrétnej tme je ten, kto si neuvedomuje svoju zodpovednosť za všetko, čo robí. Pred zodpovednosťou pred zemskými inštitúciami sa v nejednom prípade dá utiecť, napríklad klamaním, ale aj rozličnými inými spôsobmi. Ale pred hlavnou zodpovednosťou pred tým, kto je Pánom nášho života, neunikne nikto. Priniesť svetlo do tejto tmy znamená povedať takému človeku, že pred touto zodpovednosťou nemožno utiecť, že každý bude na poslednom súde hodnotený najvyšším vševedúcim sudcom.
Toto je niekoľko konkrétnych ukážok, čo znamená priniesť svetlo do určitej konkrétnej situácie. Mnoho ďalších stránok tohto svetla sa dá rýchlo vyčítať z Biblie. Pán Ježiš nám dáva poslanie byť svetlom sveta aj zásadným aj konkrétnym spôsobom. Dal nám na to všetky predpoklady, a preto sme za toto poslanie zodpovední.
Amen.
Ján Grešo
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
