V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Archív kázní

19. nedeľa po Trojici (Poďakovanie za úrody), Ján 15, 13 a 16

„Nikto nemôže väčšmi milovať, ako keď život položí za svojich priateľov. Nie vy ste si mňa vyvolili, ale ja som si vyvolil vás a ustanovil som vás, aby ste šli a prinášali ovocie a vaše ovocie aby zostávalo.“ (Ján 15, 13 a 16)

Milí bratia a milé sestry!
Jedna transportná spoločnosť, ktorá v minulosti parníkmi prevážala ľudí, si položila otázku: Čo je naším cieľom? – Aby premávali parníky? Alebo aby boli prevážaní ľudia? Otázka je to na prvé počutie celkom necirkevná a, zdá sa, má pramálo spoločného i so sviatkom poďakovania za úrody. Avšak iba na prvé počutie. Pretože, ako bolo pre prepravnú spoločnosť dôležité zamyslieť sa a zistiť, že cieľom nie je premávanie parníkov – to je len prostriedok k cieľu, ale že cieľom je, aby boli prevážaní ľudia – či už parníkom alebo ináč – tak sa to má diať aj v cirkvi.
Aj v cirkvi sa potrebujeme a máme pýtať: Čo je naším cieľom, prečo cirkev existuje, načo jestvujú cirkevné zbory, aj ten náš? – Aby sa v nich niečo dialo? Aby sa v nich konali náboženské podujatia? (Aby „premávali parníky?“) Alebo je cieľom preprava ľudí? – Vedenie ľudí k viere, že pre Ježišovu obeť sú prepravení z brehu zahynutia, odsúdenia a smrti na breh večného života? – Toto je, má zostať naším cieľom.
Dôležitým veciam predchádza zamyslenie. Keď nám v cirkvi, uniká cieľ, je to preto, že o ňom nepremýšľame. Potom ľahko zabúdame, že ako Kristova cirkev tu nie sme kvôli usporadúvaniu náboženských podujatí, ale že v našom konaní má ísť o záchranu ľudí pre večný život. Ak konáme rozličné podujatia: služby Božie, stretnutia detí, dorastu, mládeže, rodín či žien – a určite je dobre, že sa aj v našom zbore konajú – nie sú to samoúčelné podujatia. Ich základným zmyslom je, aby viedli k viere v Spasiteľa Ježiša Krista. – Aby ľudia mohli spoznať a uveriť: Kvôli tomu, že Ježiš zomrel na kríži sú aj mne odpustené hriechy, aj ja som prepravený z brehu odsúdenia, smrti a zatratenia na breh večného života.
Aby nám tento cieľ neunikol, potrebujeme sa zamýšľať.

Svätíme sviatok poďakovania za úrody. Jeho cieľom je viesť nás k vďačnosti. Vďačnosti predchádza zamyslenie, premýšľanie. Tiež vďačnosti za úrody. Spoločne teda premýšľajme: S vďačnosťou myslime na Pána Boha, že nechal vyrásť a dozrieť všetko, čo sa i tohto roku urodilo. S vďačnosťou myslime na Hospodina, že poprial, aby naše úrody nezničili mráz, ľadovec ani letná páľava. Ďakujme Mu za slnko, dážď vietor a včely. S vďačnosťou myslime na Pána Boha, že dával silu a trpezlivosť všetkým, ktorí pracovali na poliach a v záhradách, že ak smieme mať dostatok potravín, je to prejav Božej milosti a starostlivosti. Plné komory, chladničky a mrazničky sú pre nejedného súčasníka istotou. Stačil by však dlhší výpadok elektriny a všetko, čo sme mali v chladničkách a mrazničkách by vyšlo navnivoč. Miesta, kde si ukladáme potraviny do zásoby, sú veľmi vratkou istotou. Nie všetko, čo zasejeme, aj vzíde. A mnohá burina, ktorej korene vytrhávame, sa objavuje znovu a znovu.
Keď sadáme k stolu a prijímame denný pokrm, hodno mať na mysli Božiu milostivú starostlivosť. Komu sa z mysle nestratí vedomie: Pán Boh sa o mňa stará, tomu nie je zaťažko ďakovať za jedlo v modlitbe.
Pán Boh si od nás vďačnosť nevynucuje. Predsa, zrejme nikdy nie sme pri Hospodinovi tak blízko, ako keď sme Bohu vďační.
Pri dnešnom sviatku poďakovania za úrody, myslíme aj na úrodu podujatí v našom zbore počas uplynulého leta. I na tých, ktorí ich s láskou a obetavosťou ako služobníci v zbore, no aj ako mnohí dobrovoľní spolupracovníci pripravovali. Dnes ďakujeme aj za ich službu – za úrodu ducha. Za snahu, aby aj cez letné tábory boli vedení ľudia k poznaniu Krista a viere v Neho.
Ľudské srdce je totiž pole, na ktorom treba bojovať s burinou a škodcami, čo by sa chceli rozmôcť na jeho území. I toto pole sa môže stať podobným rajskej záhrade, ale tiež vyprahnutej púšti. Vďaka za všetkých, ktorí na letných táboroch siali do polí ľudských sŕdc dobré Božie osivo. Vďaka i vám, ktorí podporujete cirkev finančne, čoho dobrým dôsledkom je, že na podujatia v nej i na letné tábory máme finančné krytie.
My sejeme, no iba Boh vie dať vzrast. My v mnohom zostávame nedokonalí, hriešni, víťazí to ľudské, a nie Božie. Preto je vzácne počuť a vierou prijať slová Pána Ježiša: „Nikto nemôže väčšmi milovať, ako keď život položí za svojich priateľov“ (J 15, 13). On to urobil – aj pre nás. Ježiš zomrel za teba i za mňa, aby sme mali istotu: Sme Jeho priatelia. Pán Ježiš nás svojou obeťou prepravil z brehu odsúdenia, zatratenia a smrti na breh večného života. Tým to však nekončí. Ako sa každý roľník usiluje, aby nielen zasial, ale aj žal úrodu, i naším cieľom je nielen počúvať Božie slovo, ale prinášať ovocie, ktoré zostáva. „Nie vy ste si mňa vyvolili, ale ja som si vyvolil vás a ustanovil som vás, aby ste šli a prinášali ovocie a vaše ovocie aby zostávalo.“ Pán Ježiš si nás vyvolil, a vybavil nás k tomu, aby sme žili duchovne plodný život, aby sme prinášali ovocie, ktoré zostáva. V tomto zmysle naše služby Božie, ale aj ďalšie podujatie v cirkevnom zbore nechcú byť miestom, kde si splníme svoju kresťanskú povinnosť; chcú byť tkp. „jedálňou“, v ktorej kde budeme sýtení Božím slovom – nie samoúčelne, ale aby sme boli zapálení pre službu Pánu Bohu i blížnym. – Aby sa všetko, čo robíme, stalo vďakou Hospodinovi. – Aby cez náš život aj iní ľudia boli získaní pre Krista, pre spasenie, pre večný život. Modli sa o to, kde máš priniesť úrodu ducha, kde je tvoje miesto služby.
Pán Ježiš si nás vyvolil, aby sme šli a prinášali ovocie a naše ovocie aby zostávalo. – Čiže, aby iní ľudia smeli ďakovať Bohu za to, že sme ich nasmerovali a viedli k viere v Pána Ježiša, k spaseniu. Sotva je čosi väčšie a krajšie, sotva jestvuje vznešenejšia úloha ako iným „otvárať nebo“, ako sa stať pre našich blížnych ukazovateľom na Krista. To je ovocie, ktoré zostáva, ktoré pretrvá aj „zimu“, neskazí sa, ale jeho vôňa, chuť, kvalita sa nestratí – zostane. Náš dobrý Boh, ktorému ďakujeme za tohoročné úrody, nech pri nás rozhojní aj toto ovocie, ochotu k láske a službe blížnym. Amen.

Pramene: Eugen Rucker: Das Wunder der Dankbarkeit (in: stadt gottes – Familienzeitschrift der Steyler Missionare Nr. 9/2003; 126. Jahrgang; Verlag Steyler Missionare, CH – Steinhausen); Grzegorz Giemza: Misyjny charakter kościoła a kościelny zbór we współczesności (Misijný charakter cirkvi a cirkevný zbor v súčasnosti) – prednáška z Teologickej konferencie v auguste 2003 na EBF UK v Bratislave); Willi Hoffsümmer: 99 detských kázní s predmetmi zo všedného dňa (vyd. KBD Svit 2002); Katka Romušiková: Zrodení pre chvenie (vyd. Ing. Igor Brix – BRIX, Bratislava 2003); Průvodce životem – Jan (IBS & Luxpress, Praha 1995).

Martin Šefranko
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.