V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Archív kázní

Posledná nedeľa po Sv. Trojici, Matúš 7, 24 - 27

Každý, kto počúva tieto moje slová a plní ich, podobný bude múdremu mužovi, ktorý si postavil dom na skale. A prišiel príval, privalili sa rieky, strhli sa vetry, oborili sa na ten dom, ale nepadol, lebo bol na skale založený. A každý, kto počúva tieto moje slová, a neplní ich, podobný bude mužovi-bláznovi, ktorý si postavil dom na piesku. A prišiel príval, privalili sa rieky, strhli sa vetry, narazili na ten dom i padol a jeho pád bol veľký. (Matúš 7, 24 - 27)

Pán Ježiš tu predstavuje ľudský život ako budovanie domu. Dom musí mať základy a od toho, či sú základy spoľahlivé, závisí veľmi veľa. Dom s pevnými základmi obstojí aj v ťažkých situáciách, dom bez základov, dom postavený na piesku, sa zrúti, keď prídu ťažké situácie, ktoré sú vlastne skúškou stability domu. Položenie základov je zásadné rozhodnutie o hlavnom smere života.
Dom, ktorý je obrazom ľudského života alebo obrazom ľudskej bytosti, ľudskej osobnosti, sa buduje celý život. Všetkým, čo robíme alebo odmietneme či zanedbáme urobiť, všetkým, ako sa správame, nezávisle od toho, či pred zrakom iných alebo potajomky, všetkým, čo hovoríme, ba aj tým čo myslíme a akým obrazom a predstavám dovolíme, aby sa premietali v našej mysli, tým všetkým budujeme dom svojho života, a to buď v dobrom alebo v zlom zmysle.
Keď príde koniec nášho života, končí sa naše pozemské budovanie, a my do večnosti odnášame seba, to, čo sme cez celý život na sebe vybudovali. Aj to, čo sa odohralo v minulosti, aj v dávnejšej minulosti, je súčasťou tohto domu. Pritom nie je rozhodujúce, že na mnohé z týchto vecí zabudneme alebo chceme zabudnúť, lebo všetko – nezabudnuté i zabudnuté – ovplyvnilo a ovplyvňuje kvalitu nášho domu, našej osobnosti. Je to pevná zákonitosť, pred ktorou sa nedá uniknúť.
Je mnoho ľudí, ktorí o tom nevedia alebo nechcú vedieť a oči sa im otvoria až pri konečnom hodnotení na Božom súde. Toto otvorenie očí, keď človek musí pozerať na svoj uplynulý život v pravdivom, prenikavom svetle, pôsobí šokujúco. Norimberský súd vojnových zločincov po druhej svetovej vojne bol síce pozemský súd, ale keď sa títo ľudia museli pozrieť na nevýslovné hrôzy a utrpenie, ktoré popáchali, pôsobilo to na niektorých z nich šokujúco. Keď sa na poslednom súde človeku otvoria oči, chcel by sa človek vrátiť a mnoho vecí prežiť a formovať celkom inak, Ale to nie je možné – žijeme naostro.
Boháčovi z podobenstva o boháčovi a Lazarovi nebolo dovolené ani poslať varovné posolstvo príbuzným a priateľom, aby sa im, žijúcim ešte v tomto pozemskom živote, otvorili oči. Nebolo mu to dovolené, keďže to nebolo potrebné. Lebo Božie slovo, ktoré máme v Písme svätom, obsahuje dostatočné množstvo poučenia a informácií, ktoré človeku otvárajú oči. Kto sa chce vyhnúť šokujúcemu otvoreniu očí na poslednom súde, mal by žiť už teraz a na všetko vo svojom živote pozerať s otvorenými očami. Podobenstvo Pána Ježiša o dvoch rozdielnych staviteľoch a dvoch rozdielnych domoch je tu aj na to, aby nám otvorilo oči.
Čo je ten dom na pevných základoch a čo je ten dom na piesku? Sám Pán Ježiš vysvetľuje tieto obrazy – citujeme z textu: „Každý, kto počúva tieto moje slová a plní ich, podobný bude múdremu mužovi, ktorý si postavil dom na skale ... Každý, kto počúva tieto moje slová, a neplní ich, podobný bude mužovi-bláznovi, ktorý si postavil dom na piesku.“ Podobenstvo je povedané na konci Kázne na vrchu v Evanjeliu podľa Matúša, 5. až 7. kapitola. V Kázni na vrchu sú veľmi dôležité slová o správnom chápaní a formovaní ľudského života. Rovnako dôležité Ježišove výroky sa nachádzajú aj na iných miestach evanjelií. Budovať dom svojej osobnosti na pevných základoch a pokračovať v peknej začatej línii budovania svojej bytosti po celý život – to prakticky znamená žiť v súlade s tým, čo nám o ľudskom živote a jeho stvárňovaní povedal Pán Ježiš Kristus.
Kto chce získať poznanie o tom, ako má budovať dom svojej osobnosti, mal by si veľmi usilovne čítať evanjeliá, aby si postupne vybudoval čím plnšie poznanie o tom, čo všetko povedal Pán Ježiš, a to aj v priamych výrokoch, aj v podobenstvách, ale aj v mnohých rozhovoroch, ktoré sú zapísané v evanjeliách. Zároveň si treba všímať jeho spôsob správania v najrozličnejších situáciách. Zo všetkého toho sa možno mnoho naučiť, ako nás on sám na to priamo vyzýva, keď hovorí: „Učte sa odo mňa.“
V podobenstve o dvoch staviteľoch a dvoch domoch hovorí, že samotné poznanie jeho učenia a jeho životného príkladu nestačí. Potrebné je plniť jeho slová, potrebné je riadiť sa podľa jeho príkladu. Stretal sa zrejme s ľuďmi, ktorí ho pozorne počúvali a vedeli aj pobožnými slovami reagovať na jeho jednotlivé výroky, ktorí sa však pod vplyvom jeho slov nijako nezmenili a zostávali aj naďalej sebeckými ľuďmi. Poznal ľudí, ktorí ho pobožne oslovovali: „Pane, Pane,“ ale zostávali pri starom spôsobe života. Takýchto ľudí pripodobnil k bláznivému staviteľovi, ktorý si postavil dom na piesku.
Teraz by mal nasledovať veľmi dlhý zoznam toho, čo sa môžeme naučiť od Pána Ježiša o správnom budovaní domu svojej bytosti a čo máme potom uplatňovať, uskutočňovať vo svojom živote. Uvedieme aspoň určitý výber z tohto dôležitého posolstva. – Uznávať Pána Boha za stvoriteľa vesmíru a zeme a za zvrchovaného Pána toho všetkého. – Milovať ho celým srdcom, celou dušou, celou mysľou. – Vedieť, že sme od neho závislí, aj pokiaľ ide o našu fyzickú existenciu aj o duchovný program a vedenie. – Jemu dávať prednosť pred všetkým ostatným a všetkými ostatnými. – Prijímať Pána Ježiša ako Bohom poslaného Spasiteľa sveta. – Túžiť po celoživotnom spoločenstva s ním a žiť v tomto spoločenstve. – Osvojiť si Ježišovo rozlišovanie medzi pominuteľnými vecami a večnými hodnotami. – Prijať Ježišom darovaný pokoj s Bohom, nosiť ho vo svojom srdci, šíriť ho vo svojom okolí. – Milovať blížneho ako seba samého. – Byť milosrdný aj v tom zmysle, že sa budeme vedieť vžiť do problémov a ťažkostí druhých ľudí s ochotou pomôcť im, – ale aj v tom zmysle, že im budeme ochotní odpustiť, keďže aj my žijeme len z Božieho odpustenia. – Rešpektovať skutočnosť, že druhí ľudia sú takisto Božie deti ako aj my, a preto im nikdy neškodiť a neponižovať ich dôstojnosť. – Oslobodzovať sa od egoistického uprednostňovania seba samého a od egocentrického stavania seba do stredobodu pozornosti. – Žiť podľa Desiatich Božích prikázaní, a to v tom hlbokom zmysle, ako ich vysvetlil Pán Ježiš. – Hovoriť pravdu, neklamať. – Rešpektovať vlastné manželstvo a sľub, s ktorým sme do manželstva vstúpili a rešpektovať manželstvá iných. – Nekradnúť, nepodvádzať, nežiť z vykorisťovania druhých ľudí. – Brať vážne zodpovednosť za ľudí, ktorých nám Pán Boh dal za blízkych a ktorých v širšom okruhu zveril do našej zodpovednosti. – Tento výber ukazuje, že z výrokov Pána Ježiša a ostatných miest Písma svätého si môžeme zostaviť bohatú mozaiku poučenia, ako máme budovať dom svojej bytosti, svojho vnútorného človeka.
Život podľa týchto zásad si vyžaduje určitú sebadisciplínu a sebazapieranie. Kto si buduje dom v hmotnom zmysle, musí mnoho investovať. Ba patrí to k najväčším investíciám. Mať vlastný dom v doslovnom zmysle – to je veľká hodnota. Omnoho, omnoho väčšia hodnota je mať pevný dom vlastnej osobnosti. Tak je to aj s inými hodnotami, ktoré máme. – O človeku, ktorý má veľké hmotné hodnoty, si v Ježišovom duchu môžeme položiť otázku: Aké sú jeho duchovné a mravné hodnoty a princípy? – O človeku, ktorý je obdarený fyzickou silou, si môžeme klásť otázku: Aká je jeho vnútorná, duchovná sila? – O človeku, ktorý je obdarený telesnou krásou, si môžeme klásť otázku: Ako je to s jeho či jej duchovnou krásou?
Život, v ktorom človek dosahuje vysokú úroveň duchovných a mravných hodnôt a tak buduje dom svojej osobnosti, si vyžaduje veľkú sebadisciplínu a sebazapieranie. Ale kvôli tomu to nie je smutný život. Naopak, spolu s rastom vysokého duchovného štandardu rastie poznanie jeho vysokej ceny a radosť z takto vybudovaného a ďalej budovaného domu vlastnej osobnosti. Je to pevný dom, ktorý obstojí aj v ťažkých situáciách skúšok.
Pán Ježiš spomína rozvodnené rieky, povodne a ničivé vetry. Za posledné roky a desaťročia máme dosť názorných správ o ničivej sile týchto živlov. Do podobných ohrozujúcich situácií sa môže dostať bytosť, osobnosť človeka. Spomínané prírodné živly ohrozujú nielen hmotné hodnoty, ale sú veľkou zaťažkávacou skúškou aj pre osobnosť človeka. Podobne ďalšie ťažké veci ako ťažká choroba, sklamanie, nevera životného partnera, smrť blízkeho človeka, blízkosť vlastnej smrti a podobne. Vtedy sa poznáva, čo je v človeku, ako to všetko vnútorne zvládne. Už kvôli solídnemu zvládnutiu podobných situácií v priebehu pozemského života sa oddá budovať si pevný dom svojej osobnosti, charakteru.
Pán Ježiš mal zrejme na mysli najmä posledný súd ako definitívne hodnotenie života každého jedného človeka. Naznačujú to slová, ktoré bezprostredne predchádzajú náš text a ktoré hovoria jednoznačne o poslednom súde. Tam si už človek neprinesie nič z pominuteľných vecí, ktorými sa obklopil v priebehu pozemského života, ani peniaze, ani iné hmotné veci, ani tituly a vyznamenania, ani slávu, ani iné veci, na ktorých budoval v tomto svete svoj imidž. Tam prináša len seba samého ako výsledok celého svojho života, okrem iného aj ako výsledok toho, ako s tými pominuteľnými vecami nakladal, a predovšetkým ako výsledok toho, ako prijal a s akými dôsledkami prijal vykupiteľské dielo Pána Ježiša Krista pre seba samého.
Dom, ktorý sa pri tom definitívnom hodnotení zrúti – to je tá najväčšia tragédia človeka, s ktorou sa tragédie v priebehu pozemského života nedajú ani porovnať. V evanjeliách sa niekoľkokrát vyskytuje výraz „tam bude plač a škrípanie zubov“. „Plač a škrípanie zubov“ je vyjadrenie veľkého zúfalstva, keď si človek v dôsledku otvorenia očí pri pohľade na svoj uplynulý život uvedomí, že žil nesprávnym, prevráteným životom.
Tieto výrazy sú varovaním, aby sme sa ešte v priebehu terajšieho života s otvorenými očami pozreli na to, ako žijeme, a aby sme si položili otázku, ako sa náš život bude javiť na poslednom súde. Opakujeme, čo sme si už uvedomili: V Písme svätom máme dosť informácií na to, aby sme si už teraz mohli uvedomiť, ako vyzerá a ako má vyzerať náš život z hľadiska večnosti.
To, čo Pán Ježiš v citovanom podobenstve hovorí, sú veľmi vážne slová, ale pri všetkej svojej vážnosti obsahujú radostné posolstvo, že ešte vždy je možné zmeniť aj základ aj každodenné budovanie svojho života. Mali by sme sa chopiť tejto ponúkanej možnosti.
Dom, ktorý ostane pri poslednom hodnotení pevný, ostáva pevný v dôsledku Božej milosti a pomoci, v dôsledku vykupiteľského diela Ježiša Krista a v dôsledku darovaného odpustenia. Pevným tento dom ostáva preto, že človek túto pomoc prijal, dané možnosti využil a nasadil svoje najlepšie sily na to, aby formoval svoj život podľa ponúknutého Božieho programu. Trvalé spoločenstvo s Pánom Ježišom Kristom vo večnosti by mal byť dosť príťažlivý cieľový obraz, aby nás motivoval k celoživotnému budovaniu pevného duchovného domu na pevnom základe.

Amen.

Ján Grešo
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.