V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Archív kázní

23. nedeľa po Sv. Trojici, Jeremiáš 8, 4 – 7

Povedz im: Takto vraví Hospodin: Ak niekto padne, či zase nevstane? Ak sa niekto odvráti, či sa späť nevráti? Prečo odpadol tento ľud – Jeruzalem – v trvalej nevere? Držia sa klamu, nechcú sa obrátiť. Naslúchal a počul som: Nepravdu hovoria. Nik necíti ľútosť nad svojou zlobou a nepovie: Čo som urobil? Všetci sa vo svojom behu odvracajú ako kôň, čo sa rúti do boja. Aj bocian v povetrí pozná svoj čas, hrdlička, lastovička i žeriav dodržiavajú čas svojho príchodu, avšak môj ľud nepozná poriadok Hospodinov. (Jeremiáš 8, 4 – 7)

Toto sú Hospodinove slová, ktoré z jeho poverenia povedal prorok Jeremiáš izraelskému ľudu v Jeruzaleme a Judsku. Prorok Jeremiáš žil a pôsobil na konci siedmeho na začiatku šiesteho storočia pred narodením Pán Ježiša. Politická situácia na Blízkom východe bola vtedy veľmi napätá. Babylonská ríša si podmaňovala okolité národy a zasiahnuté bolo aj Judsko s mestom Jeruzalem. Prorok Jeremiáš pôsobil uprostred týchto búrlivých čias.
Jeho slová: ostrá kritika a predpovede hrozivých udalostí, chápaných ako Hospodinov trest za mnohé hriechy sú napísané s takou prorockou angažovanosťou, že pri ich čítaní sa cítime priamo vtiahnutí do vtedajšej situácie. Do rámca kritických slov, ktoré vyzývajú na pokánie, patrí aj odsek, ktorý sme prečítali.
Obsah a platnosť týchto slov nie sú obmedzené na čas a situáciu, v ktorej boli povedané. Už pri prvom počutí je jasné, že tie zlé postoje, ktoré z Hospodinovho poverenia kritizuje prorok, sa objavujú vo všetkých dobách a na všetkých miestach. A tak sa prorokove slová prihovárajú aj nám. Pokúsme sa počúvať tieto slová aj v ich historickom kontexte, ale súčasne ich vnímať ako aktuálne prorocké napomenutie na našu adresu. Všimnime si podrobnejšie ich obsah.
Prorok vidí okolo seba, aj u jednotlivcov, aj v celospoločenských rozmeroch, mnoho zla, zlé konanie, zlé správanie. Ide najprv o zlo v náboženskej oblasti, ktoré spočíva v tom, že mnohí Judejci sa odvrátili od Hospodina, a to jednak v tom zmysle, že svoj vzťah k nemu chápali povrchným spôsobom, ako aj v tom zmysle, že pomoc hľadali u pohanských božstiev okolitých národov. Prorok si však všíma aj zlo v etickej oblasti u jednotlivcov a v malých spoločenstvách, ako je rodina, ale kritickú pozornosť venuje aj zlu v spoločenskej oblasti, v štátnych a náboženských inštitúciách a u ich predstaviteľov. Na viacerých miestach Jeremiášovej knihy je toto zlo označené veľmi konkrétne.
Aký postoj zaujímajú ľudia voči zlu, ktoré oni sami konajú? Normálne by to malo byť tak, žeby človek jasne spoznal zlo, ktoré koná a označil ho ako zlo. Nasledujúcim krokom po takomto poznaní by malo byť rozhodnutie, že treba urobiť radikálnu zmenu, a toto rozhodnutie potom aj realizovať, a to aj v osobnom živote jednotlivcov, aj v širokých spoločenských rozmeroch. Tak by to malo byť, ale skutočnosť je celkom iná.
V citovanom odseku sme čítali slová: „Naslúchal a počul som: Nepravdu hovoria. Nik necíti ľútosť nad svojou zlobou a nepovie: Čo som urobil?“ Sú natoľko zaslepení, že nie sú schopní, alebo presnejšie povedané: nechcú svoje zlo spoznať ako zlo. Kritické hlasy proroka odmietajú, o čom Jeremiášova kniha podáva svedectvo na viacerých miestach. Hlas svojho svedomia umlčujú. A ak sa výčitky svedomia predsa len vracajú, snažia sa svoje zlé konanie bagatelizovať alebo ho „vysvetliť“ všelijakými možnými i nemožnými výhovorkami. Kto nepozná a neuzná a nevyzná zlo, ktoré konal a koná, kto teda neurobí ten prvý nevyhnutný krok, ten nemôže urobiť ani druhý krok, totiž vykročiť smerom k náprave, k vážnej zmene svojho postoja.
Jedným obrazom z bežného života ukazuje prorok, aké je neprirodzené, ak človek zotrváva pri svojom zlom konaní. Hovoria o tom prvé slová nášho textu: „Ak niekto padne, či zase nevstane?“ Ak sa v bežnom živote potkneme a spadneme, tak predsa neostaneme ležať, ale zmobilizujeme svoje sily, aby sme mohli vstať a kráčať ďalej. Ale ten, kto zotrváva pri svojom zlom konaní, sa podobá človeku, ktorý spadne a ani mu nenapadne, aby sa usiloval vstať. V bežnom živote by to bolo celkom nezmyselné, absurdné správanie. Tvrdošijne zotrvávať pri svojich zlých činoch, zlom správaní, to je prinajmenšom takisto nezmyselné a absurdné. Prorok takto apeluje na celkom jednoduchý zdravý rozum. Na zdravý rozum svojich vtedajších poslucháčov, ako aj na náš zdravý rozum.
Aj druhý obraz je rovnako pôsobivý: „Ak sa niekto odvráti, či sa späť nevráti?“ To znamená: Ak niekto na svojej ceste poblúdi a zbadá, že poblúdil, musel by byť veľmi nerozumný, keby pokračoval nesprávnym smerom. Vráti sa predsa na to miesto, z ktorého sa začínalo jeho blúdenie, zistí správny smer a pokračuje týmto správnym smerom. Tak je to v bežnom živote, ale v mravnej a duchovnej oblasti sa stáva – a práve to vyčíta prorok svojim poslucháčom – že človek kráča bludnou cestou, odmieta spoznať svoje blúdenie, alebo aj ak si uvedomí, že blúdi, pokračuje zlým smerom. Tento obraz mal pomôcť pochopiť prorokovým poslucháčom, ako nerozumne sa správajú, ak v duchovnej a mravnej oblasti zotrvávajú pri svojom blúdení. Tú istú službu chce prorokov obraz vykonať aj nám.
Prorokovi veľmi záležalo na tom, aby svojich poslucháčov priviedol k rozumu, a to znamená k účinnému pokániu: poznaniu, oľutovaniu vlastných zlých postojov a činov a k radikálnej náprave. Preto používa aj ďalší obraz, a to z oblasti života zvierat: „Všetci sa vo svojom behu odvracajú ako kôň, čo sa rúti do boja.“ Kôň, zdivočený vojnovou vravou, sa rúti do boja, bez rozmýšľania, bez uvažovania, a rúti sa pravdepodobne do svojej záhuby. Ak spoločnosť a jednotlivci tvrdohlavo zotrvávajú pri svojich zlých činoch a zlých trendoch, podobajú sa zdivočenému koňovi, ktorý nemyslí na dôsledky, ale bezhlavo sa rúti vpred, možno do svojej záhuby. V tomto obraze je obsiahnutá výzva: Človeče, nebuď ako divý kôň, veď si človek, a Boh ti dal schopnosť myslieť a predvídať dôsledky.
V Druhom liste Petrovom je ešte iný obraz zo sveta zvierat, ktorý by sme mohli zaradiť do tejto súvislosti. Nie je síce veľmi komorný, ale keďže je z Biblie, sme oprávnení pripomenúť ho. Varovanie, ktoré je v ňom obsiahnuté, by sme mohli vyjadriť takto: Človeče, nebuď ako prasa, ktoré, i keď je umyté, vracia sa najradšej, aby sa znova vyváľalo v blate a hnoji.
Zo sveta zvierat uvádza prorok aj pozitívny obraz. „Aj bocian v povetrí pozná svoj čas, hrdlička, lastovička i žeriav dodržiavajú čas svojho príchodu, avšak môj ľud nepozná poriadok Hospodinov.“ Sťahovavé vtáctvo, pravidelné odlietanie, pravidelný návrat, orientácia, a všetko, čo s tým súvisí, to je jeden z úžasných javov v prírode, ktorú stvoril Pán Boh. Odborníci by nám o tom mohli rozprávať mnoho fascinujúcich vecí. Prorok si všíma jedinú vec: Sťahovavé vtáky inštinktívne rešpektujú Boží poriadok – Stvoriteľ ich tak naprogramoval. Ale človek, ktorému na rozdiel od zvierat daroval Pán Boh určitú relatívnu slobodu, tento človek nechce Boží poriadok poznať, uznať, akceptovať.
Zo začiatku Izaiášovej knihy uvedieme iný príklad zo sveta domácich zvierat: „Vôl pozná svojho gazdu i osol jasle svojho pána, Izrael nepozná, môj ľud nechce chápať.“ Tieto slová narážajú na známy jav, že keď sa stádo vracia z paše do dediny, každé zviera vie, kde je dvor jeho pána a kde má odbočiť. Len my ľudia – naznačuje prorok – sa vo vzťahu k Pánu Bohu správame inak, chodíme po iných cestách, a len zriedka prichádzame k Tomu, ktorý je naším Pánom. Takto máme dosť materiálu na uvažovanie o tom, ako nás dokonca zvieratá zahanbujú.
Naznačili sme, že Jeremiáš, ako aj ostatní proroci, hovoria veľmi konkrétne o zle, ktoré kritizujú. Uvedieme aspoň niektoré veci z Jeremiášovej knihy. Prorok svojim ľuďom veľmi ostro vyčíta nevernosť voči Hospodinovi, behanie za cudzími bohmi. Pri mnohých príležitostiach sa vracia k tejto téme.
Prorokovi je smutno, keď musí konštatovať, že sa človek neraz nemôže spoľahnúť už ani na blízkeho človeka: „Majte sa na pozore jeden pred druhým, nedôverujte ani jednému bratovi, lebo každý brat klame a každý priateľ chodí a ohovára. Jeden podvádza druhého a nehovoria pravdu, naučili sa jazykom hovoriť lož, konajú prevrátene, nevládzu sa obrátiť“ (Jer 9, 3 – 4).
Prorok konštatuje, že právny systém jeho doby neslúži svojmu skutočnému cieľu: „Stučneli a zmľandraveli, prekypujú zlými rečami, o súd sa nestarajú, o súd sirôt, o právo chudobných nestoja, a predsa majú prospech“ (Jer 5, 28).
O ľuďoch, ktorí nespravodlivo a podvodne získavajú bohatstvo, hovorí prorok toto: „Beda tomu, kto stavia svoj dom bez spravodlivosti a svoje horné izby bez práva; blížneho svojho núti slúžiť zadarmo a nedáva mu jeho mzdu“ (Jer 22, 13). Podobný obsah majú tieto slová: „Ako kôš býva plný vtákov, tak sú ich domy plné podvodu. Preto sa vzmohli a zbohatli“ (Jer 5, 27).
Smutno je prorokovi, keď namiesto pekného manželského spolužitia vidí cudzoložstvo, o ktorom hovorí: „Zmenili sa na vykŕmené, bujné žrebce, každý erdží za ženou blížneho“ (Jer 5, 8).
O falošných prorokoch v Jeruzaleme musí povedať tieto obviňujúce slová: „U prorokov Jeruzalema som videl hrôzostrašné veci: cudzoložníci sú a správajú sa lživo, a tak posilňujú ruky zločincov, aby sa nikto neodvrátil od svojej nešľachetnosti. Všetci sú mi ako Sodoma a jeho obyvatelia sťa Gomora“ (Jer 23, 14).
Toto všetko má prorok na mysli, keď v dnešnom kázňovom texte chce svojim súčasníkom otvoriť oči, aby poznali zlo, ktoré konajú, aby povstali zo svojich pádov, aby sa zastavili na bludnej ceste a vrátili sa k Hospodinovi, aby sa dali zahanbiť zvieratami, ktoré bez odvrávania plnia vôľu Stvoriteľa. – Bez väčšieho myšlienkového úsilia sa toto všetko dá vztiahnuť aj na dnešnú situáciu spoločnosti.
Pýtame sa: Je to všetko iba karhanie, odsudzovanie, zvestovanie Božieho zákona a súdu? Áno, je v tom prísny Boží súd, odsúdenie všetkého hriešneho. Ale v týchto prorokových slovách je viac. Nimi je vyjadrený Hospodinov záujem o jeho ľud, Hospodinov záujem aj o nás. Akoby sa nám tu Pán Boh prihováral: Človeče, ty nemusíš donekonečna zostať vo svojom hriechu, na svojej bludnej ceste, máš veľkú možnosť rozísť sa so svojou hriešnou minulosťou a urobiť nový začiatok vo svojom živote.
Pán Boh nám ponúka možnosť obnovy života. Preto poslal svojho Syna Ježiša Krista. Ježišova kritika hriechu bola rovnako ostrá ako u Jeremiáša a ostatných prorokov. Ale táto kritika stála v službe záchrany a pomoci. Ježiš Kristus prichádzal práve k hriešnikom a dal im vedieť o veľkej Božej láske. Pomáhal im vtedy a pomáha nám dnes oslobodiť sa cez odpustenie od balastu našej hriešnej minulosti – veď kvôli tomu obetoval svoj život na kríži.
Ale bez toho jasného poznania a priznania vlastného hriechu, o akom hovorí Jeremiáš, ten nový začiatok nie je možný. Preporodenie je ťažké, možno aj bolestné, ale ten nový horizont, nové bytie, nové stvorenie, ktoré sa nám cez pokánie a prijaté odpustenie ponúka – to naozaj stojí aj za to bolestné pokánie.

Amen.

Ján Grešo
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.