V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk, www.facebook.com/ecavdubravka/)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk, www.facebook.com/ecavlegionarska/)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Archív kázní

20. nedeľa po Sv. Trojici, Matúš 13, 33

Povedal im ešte iné podobenstvo: Podobné je kráľovstvo nebeské kvasu, ktorý vzala žena a zarobila do troch štvrtiek múky, takže všetko nakyslo. (Matúš 13, 33)

Keď Pán Boh chce vniesť niečo nového do sveta, používa určitú metódu, ktorá sa znova a znova opakuje. Intenzívne pôsobí na jednom mieste, a z tohto miesta ako zo stredobodu šíri sa to nové všetkými smermi. Keď si napríklad vyvolil izraelský národ a dal sa mu poznať ako jediný Boh, to nebolo iba veľké vyznačenie pre tento národ, ale súčasne aj veľká úloha: aby sa poznanie o jedinom pravom Bohu a o jeho etických požiadavkách šírilo z Izraela aj do ostatných národov. Že šlo o veľmi vážnu úlohu, vidno najlepšie z toho, ako veľmi prízvukovali proroci zmysel tohto vyvolenia a toto poslanie a ako prudko kritizovali svoj národ, kedykoľvek sa spreneveril tomuto poslaniu.
Stredobodom Božieho pôsobenia, stredobodom jedinečného, vrcholného typu je Ježiš Kristus: On vniesol ako Boží Syn do ľudských dejín niečo zásadne nové, čo sa z tohto stredobodu v Palestíne začalo šíriť všetkými smermi do celého sveta. Pán Ježiš si bol tejto metódy veľmi dobre vedomý, čo vidíme z toho, že ju opísal v podobenstve o dobrom kvase. Tak ako kvas prenikne do celého cesta, tak jeho posolstvo a posolstvo o ňom má prenikať do všetkých vrstiev ľudskej spoločnosti.
Podľa tejto metódy mali pracovať aj jeho učeníci a apoštolovia, a to aj po jeho odchode z tohto sveta. Oni sa mali stať dobrým kvasom, soľou zeme, svetlom sveta. Je pozoruhodné, že sa táto metóda veľmi výrazne uplatňuje v misijnej činnosti takého apoštola Pavla. Keď pôsobil v určitej oblasti, nenavštívil každé tamojšie mestečko, každú dedinu, veď to by nebolo ani možné, ale evanjelium zvestoval a cirkevné zbory zakladal vo väčších mestách, budoval teda strediská, z ktorých sa evanjelium ako dobrý kvas malo šíriť a skutočne sa aj šírilo do okolia. Znova a znova sa teda stretávame s metódou, ktorú Pán Ježiš tak jednoducho a geniálne opísal v podobenstve o kvase.
Toto všetko spomíname nie iba kvôli poznaniu minulosti, i keď je minulosť aj sama osebe veľmi zaujímavá. Náš hlavný dôvod je iný. Podobenstvo o dobrom kvase je podobenstvo o nás, o našej prítomnosti o našej cirkvi, o jednotlivých cirkevných zboroch. Ba musíme ísť ďalej a povedať: podobenstvo o dobrom kvase je podobenstvo o každom jedno z nás: o každom biskupovi, seniorovi, farárovi, o všetkých ostatných pracovníkoch cirkvi, o každom jednom členovi cirkevného zboru. Každý, kto prijme evanjelium, má sa stať stredobodom, z ktorého sa evanjelium šíri na všetky strany.
Naša doba je prelomovou dobou, keď doterajšie, staré istoty a staré hodnoty vo vedomí mnohých prestávajú byť samozrejmé, a keď sa namiesto nich neobjavilo nič rovnocenné. V takejto dobe prelomu si každý mysliaci človek kladie otázku o zmysle, a to aj o zmysle života ako celku, aj o zmysle jednotlivých vecí, ktoré sú súčasťou života. Tak sa objavuje aj otázka o zmysle cirkvi: Načo je cirkev v modernom svete? Nie je prežitkom? Nie sme poslední Mohykáni, ktorí budú postupne odumierať? Môžeme nájsť odpoveď na otázku, aký zmysel má cirkev v dnešnom svete? Môžeme, a ani nemusíme veľmi dlho hľadať. Odpoveď je stará a aj pre dnešok ju dávno formuloval Pán Ježiš Kristus v podobenstve o kvase. Zmysel existencie cirkvi i dnes, ako pred storočiami, je, aby bola stredobodom, z ktorého sa smerom k všetkým ľuďom šíri radostná zvesť o Božej láske a prísna zvesť o zodpovednosti pred Bohom.
Je toto poslanie cirkvi aktuálne aj za okolností, ktoré sa v porovnaní s minulosťou tak radikálne zmenili? Potrebuje dnešný moderný svet túto zvesť? Nevystačí si sám bez tejto zvesti? Bez Božej pomoci? Bez zodpovednosti pred Bohom?
Kto sa trochu hlbšie pozrie na dnešné ľudstvo a zamyslí sa nad jeho situáciou, tomu bude odpoveď hneď jasná. Aj dnešný svet, ba práve dnešný svet potrebuje zvesť o Božej láske o opravdivom, pevnom, neotrasiteľnom a nad všetky negativity života nadradenom domove, a súčasne posolstvo o zodpovednosti pred Pánom Bohom, najvyšším pánom sveta, dejín a každého jedného ľudského života. Potrebujeme to, dnešný svet to potrebuje, a to viac ako inokedy, lebo napriek úžasnému pokroku vedy a techniky je situácia a existencia sveta veľmi krehká a nebezpečne ohrozená. Bez radostného posolstva o zachraňujúcom diele Pána Ježiša Krista hrozí svetu, že sa rozsype na márne kusy, že sa sám zničí.
Keď si jasne uvedomíme, aké dôležité a nesmierne potrebné a aktuálne je evanjelium práve dnes, má nás to priviesť k tomu, aby sme sa ako cirkev a ako jednotliví kresťania oslobodili od pocitu menejcennosti, od pocitu zbytočnosti, a aby sme si namiesto toho osvojili silné vedomie zodpovednosti a aby sme sa čím sústavnejšie pripravovali splnenie svojho veľkého poslania v dnešnom svete.
Svet potrebuje evanjelium, svet bude veľmi naliehavo potrebovať evanjelium, ale otázka, ktorá by nás mala neprestajne znepokojovať, je toto: Cirkev, ako si pripravená, kresťan, ako si pripravený na túto veľmi zodpovednú, veľmi ťažkú úlohu? Nikto by teraz nemal kývnuť rukou a povedať: Ale pravdaže sme pripravení. Skutočnosť je iná: Nemôžeme povedať, že sme plne pripravení priniesť evanjelium sekulárnemu, svetskému, ateistickému človeku. V prostredí cirkvi sa nám evanjelium hovorí ľahko. Ale predstavme si, že by v kostole sedeli iba naši neveriaci blížni, ktorí predsa túžia prijať nejakú zásadnú pomoc pre svoj život. Sme pripravení povedať im evanjelium tak, aby ho mohli pochopiť a prijať? A práve na to sme povolaní aj Ježišovým podobenstvom o kvase.
Príprava na túto dôležitú a ťažkú službu nie je v prvom rade vecou nášho úsilia. Pán Boh, ktorý nás do tejto služby postavil, nám dáva k nej aj všetky predpoklady. V podobenstve o vinici v 5. kapitole Izaiášovej knihy sa hovorí o tom, že Hospodin dal izraelskému národu všetky predpoklady, aby mohol byť tým dobrým kvasom medzi národmi. Aj toto Izaiášovo podobenstvo je podobenstvo o nás. Nám dal Pán Boh všetky predpoklady, aby sme mohli byť dnes, v dnešnej modernej dobe, kvasom pre svoje okolie. Otázka je, či sme to všetko prijali, či nebudujeme viac na svojej múdrosti a na svojej sile ako na tom, čo nám ponúka Pán Boh skrze svojho Syna Pána Ježiša Krista.
Ak chceme byť pripravení niesť svetu evanjelium, byť dobrým kvasom pre svoje okolie, musíme celkom novým spôsobom prijať všetko, čo nám Pán Boh ponúka. Cirkev ako spoločenstvo má k tomu viesť svojich členov. Každý jeden kresťan by mal v tomto smere vyvinúť čím väčšie úsilie. Len ten môže dávať ďalej evanjelium, kto ho skutočne prijal, kto sa ho nielen naučil, ale kto ho zaradil do svojho života, kto na tomto základe postavil celý svoj život.
Preto pred každým z nás stojí otázka: Čo som ja prijal z Božieho evanjelia? Čo som odmietol? Čo som prijal iba povrchne? Kto si poctivo odpovie na tieto otázky, ten veľmi rýchlo zbadá, aké veľké sú medzery v jeho kresťanskej existencii, ako sa musí zmeniť jeho srdce, koľko sebaklamných predstáv o sebe musí odstrániť, a hlavne: koľko nového z Božej veľkej ponuky musí ešte prijať.
Veľmi dôležitá vec, o ktorej musíme v našej súvislosti hovoriť, je svedectvo životom. Kto chce byť dobrým kvasom, kto chce byť svetlom sveta, nemôže byť jednoducho kusom starého sveta. V tomto je veľká bieda dnešnej cirkvi: že veľmi mnohí kresťania sú jednoducho kusom starého sveta, že sa skoro ničím neodlišujú od spôsobov, správania, myslenia starého sveta. Takíto ľudia nemôžu byť kvasom, ale naopak: sú pohoršením. Lebo keď ľudia zo sveta vidia kresťanov, ktorí sa správajú podľa modelov sveta, povedia si: Ak evanjelium dokáže urobiť z človeka iba toto, nechcem mať s evanjeliom nič spoločného. A tak kresťan, ktorý mal byť dobrým kvasom, stáva sa prekážkou ľuďom, na ceste k evanjeliu. Dopúšťa sa veľkého hriechu ten, kto takto bráni ľuďom dostať sa na cestu ku Kristovi.
Položme si veľmi znepokojujúcu otázku: Koľkokrát, kedy a ako som sa už ja stal svojím nekresťanským správaním, nekresťanskými slovami, nekresťanským reagovaním prekážkou pre ľudí na ceste k Pánu Ježišovi? Keď sa z tohto hľadiska pozrieme na svoj život, aspoň na to, čo si z neho pamätáme, musí sa nás zmocniť pocit hanby a strachu, veď poznáme Ježišove tvrdé slová o tých, ktorí sa stávajú pre druhých prekážkou na ceste k viere. Tu nám môže pomôcť len pokánie a prosba o odpustenie. A okrem toho pevné predsavzatie: Pod vplyvom evanjelia musím zmeniť svoj život tak, aby som sa už nikdy ani pre jedného človeka nestal prekážkou na ceste k Pánu Ježišovi.
Dovoliť evanjeliu, aby sa v čím väčšom rozsahu uplatnilo v našom praktickom, každodennom živote, je potrebné ešte z tohto dôvodu: My, kresťania, sme takisto súčasťou moderného, zmeneného sveta ako naši neveriaci súčasníci. Takže keď budeme uplatňovať evanjelium vo svojom vlastnom živote, budeme hľadať a nachádzať odpovede na otázku: Ako sa to staré evanjelium, ale evanjelium vždy čerstvé, aktuálne, ako sa toto evanjelium prihovára modernému človeku v každej novej situácii jeho života? Osobná skúsenosť nám pomôže nájsť aj vhodné slová a spôsoby vyjadrenia, ktoré by nadväzovali na problémy a boli odpoveďou na otázky dnešných ľudí. Len kto bude evanjelium sústavne uplatňovať v celom svojom živote, len ten bude vnútorne presvedčený o jeho nezmenšenom význame a aktuálnosti. Iba keď je evanjelium sprostredkované s takouto hlbokou osobnou istotou, bude môcť osloviť aj dnešného človeka.
Je veľa toho, čo podobenstvo o kvase od nás požaduje. Možno nejeden, kto si tieto požiadavky vážne uvedomí, zosmutnie a povie: Akosi veľa ten môj Pán odo mňa žiada. Áno, je toho veľa, ale to nie je dôvod k smútku. Uvedomme si, že On, ktorý chce, aby sme sa mu celí oddali na službu, najprv seba samého obetoval pre nás. Ďalej si uvedomme, že dať sa plne do služby Ježišovi znamená ísť k plnosti svojho vlastného života. A ďalším dôvodom na radosť by malo byť povedomie, že svojím opravdivým kresťanským životom a službou v tom zmysle, ako o tom hovorí podobenstvo o kvase, prispeje každý z nás k tomu, aby cirkev v dnešnom svete v plnom rozsahu konala svoju úlohu. Každý z nás by si mal povedať: S Božou pomocou sa aj ja chcem stať v plnom zmysle kresťanom podľa Ježišovho podobenstva o dobrom kvase.

Amen.

Ján Grešo
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.