V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Archív kázní

Filipským 3, 12 – 16

Niežeby som už dosiahol, alebo bol už dokonalý, ale snažím sa, či ozaj uchvátim, pretože ma Ježiš Kristus uchvátil. Bratia, ja si nemyslím, že som už uchvátil. Ale jedno robím: zabúdam na to, čo je za mnou, a snažím sa o to, čo je predo mnou; cieľ mám vždy pred očami a bežím za odmenou nebeského povolania Božieho v Kristovi Ježišovi. Ktorí sme teda dospelí, takto zmýšľajme; a ak by ste v niečom inakšie zmýšľali, aj to vám zjaví Boh. Len aj žime podľa toho, čo sme už dosiahli. (Filipským 3, 12 – 16)

Slová „primitívny“, „primitívnosť“ sú odvodené od slova „primus“, čo znamená „prvý“. Slovo „primitívny“ pôvodne označuje teda prvý, začiatočný, alebo niektorý zo začiatočných stupňov vývoja. Slová „primitívny“, „primitívnosť“, „primitív“ sa však používajú predovšetkým len v hodnotiacom, a to hanlivom, pejoratívnom zmysle na označenie veľmi zastaranej veci alebo veľmi zaostalého človeka. Povedané jednoducho, tieto slová sa používajú ako ponižujúca nadávka. Mali by sme sa naučiť narábať s týmito slovami presnejšie, jemnejšie, citlivejšie.
Slovo „primitívny“ je relatívne slovo, to znamená, že vždy treba povedať, v porovnaní s čím sa nám niečo javí ako primitívne. Medzi najjednoduchšie nástroje na obrábanie pôdy patrí motyka. Keď vynašli hák na preorávanie pôdy, bol to pokrok, a v porovnaní s hákom sa prekopávanie motykou začalo javiť ako primitívne. Keď vynašli riadny pluh, bol to pokrok, a v porovnaní s ním sa stal hák primitívnym. Podobne je to aj s ďalšími stupňami technického vývoja. Keď zo stanoviska dnešného moderného spôsobu obrábania pôdy povieme, že hák bol primitívny nástroj na obrábanie pôdy, nejde o hanlivé, posmešné označenie, ale o jednoduché konštatovanie, že hák je jedným z dávnych vývojových štádií, ktoré je už dávno prekonané.
Ale ak by niekto, kto má prístup k modernej technike obrábania poľa a môže si ju dovoliť, oral dnes pole hákom, museli by sme povedať o ňom nielen to, že používa primitívny nástroj, ale aj to, že on sám je primitívny. A v tomto druhom prípade už ide o kritické, hanlivé, odsudzujúce slovo. Musíme teda citlivo rozlišovať, kedy má slovo „primitívny“ význam čisto konštatujúci, a kedy je v tomto slove obsiahnutá hodnotiaca kritika, odsúdenie, posmech.
Toto všetko je pre nás teraz len východisková úvaha, ktorá nám má pomôcť, keď budeme hovoriť o primitivizme v oblasti duchovného, náboženského, mravného života. Aj v tejto oblasti existujú vývojové stupne. Je veľmi zaujímavé, ba napínavé sledovať, ako postupuje vývoj v duchovnom, náboženskom, mravnom poznaní a správaní ľudstva. Na samom začiatku Listu Židom sú tieto slová: „Mnoho ráz a rozličným spôsobom hovoril Boh voľakedy otcom skrze prorokov. Na sklonku týchto dní prehovoril k nám v Synovi.“ Tým je naznačené, že Pán Ježiš priniesol v mnohých ohľadoch nové poznanie. V Kázni na vrchu sú jeho antitézy, to znamená výroky, ktoré majú takúto schému: Počuli ste, že otcom bolo povedané toto a toto, ale ja vám hovorím k tej istej veci toto a toto. Pán Ježiš si bol teda dobre vedomý, že v mnohých veciach prináša nový stupeň poznania a mravných požiadaviek. Ako príklad môžeme uviesť jednu z týchto antitéz: „Počuli ste, že bolo povedané: Milovať budeš svojho blížneho a nenávidieť svojho nepriateľa. Ale ja vám hovorím: Milujte svojich nepriateľov, dobrorečte tým, ktorí vás preklínajú, čiňte dobre tým, ktorí vás nenávidia, a modlite sa za tých, ktorí vás prenasledujú a vám sa protivia.“ V Novej zmluve, ba v celej Biblii je mnoho takých viet, ktoré by sme mali čítať na pozadí predchádzajúceho spôsobu života, predchádzajúceho etického postoja. Tak by sme si omnoho lepšie uvedomili veľkú cenu toho, čo prináša Biblia, čo prináša Pán Ježiš Kristus.
Aj v tejto oblasti – ako sme to videli v oblasti technickej – vyplýva z toho dvojaké používanie slova „primitívny“. Týmto slovom môžeme konštatovať, že určitý stupeň vývoja mravnosti je veľmi nízky, je v samých začiatkoch. Ak však bol v tej istej veci dosiahnutý vyšší stupeň poznania, a niekto sa napriek tomu pridŕža toho starého, nižšieho stupňa, potom musíme povedať, a to už kriticky odsudzujúco, že taký človek je v mravnom ohľade primitívny, pretože má možnosť žiť na vyššej mravnej úrovni.
Vezmime si napríklad také ľudožrútstvo u niektorých afrických kmeňov. Za dlhý čas to pokladali za eticky dovolený postoj k človeku z iného kmeňa. Ale keď prišli kresťanskí misionári a povedali im, že každý človek je Božie dieťa, a že ľudožrútstvo je preto nemravný postoj, pochopili mnohí z nich, že za dlhý čas žili v tomto ohľade nemravným spôsobom a zmenili svoj spôsob života. Ale ak niekto napriek tomuto novému poznaniu, napriek novej možnosti etického správania ostal na starom stupni, ak zotrval pri ľudožrútstve, tak taký človek si oprávnene zaslúži označenie „primitívny“ v tom hanlivom, odsudzujúcom zmysle.
Nemyslime si, že takúto primitívnosť nájdeme azda iba u tých zaostalých kmeňov. Takúto primitívnosť, a to v neprebernom množstve, nájdeme aj v takzvanej kultúrnej časti ľudstva, a čo je najhoršie, nájdeme ju aj u nás, u kresťanov, hoci nám boli dané všetky predpoklady na to, aby sme všetku takúto primitívnosť nechali dávno za sebou. Zvykli sme si na tieto primitívnosti a neraz nám ani nenapadne, že by sme ich mali označovať ako primitívnosti. Ale keď čítame Bibliu, a najmä Novú zmluvu, a porovnávame s ňou skutočný život kresťanov, objavujeme v kresťanskom živote jednu primitívnosť za druhou. Takéto objavy šokujú, ale sú veľmi užitočné. Keď nám niekto povie, že sme v určitej veci primitívni, veľmi sa nás to dotkne - veď za primitíva by nechcel byť nikto pokladaný. Keď nám Biblia nanucuje poznanie, že sme v mnohých ohľadoch primitívni, mohol by byť takýto otras začiatkom dôležitej zmeny k lepšiemu.
Apoštol v prečítanom texte hovorí, že jeho život je neprestajné kráčanie dopredu. Nie je ešte pri cieli, ale je na ceste k cieľu. Usiluje sa uchopiť vždy niečo nové. Môže tak robiť, lebo najprv bol on sám uchopený Kristom. Uchopený najprv pri Damasku a potom neprestajne ťahaný dopredu na svojej životnej ceste. To je vzorec dynamického, stále napredujúceho života. Takúto koncepciu života by sme si mali aj my osvojiť. Čo na tejto ceste dosiahneme, to sa stáva pre nás okamžite záväznou normou vo všetkých oblastiach života. Hovorí o tom nenápadná, ale veľmi dôležitá veta na konci textu: „Len aj žime podľa toho, čo sme už dosiahli.“ Kto dosiahne nové poznanie, komu je darované nové poznanie, ten ho má ihneď uplatniť, aplikovať na svoj život. Ak tak neurobí, správa sa primitívne, alebo vyjadrime to celkom ostro: je primitívny, je primitív. Pri Damasku Ježiš Kristus vytrhol Saula/Pavla zásadným spôsobom z primitívnosti a v duchovnom vývoji ho ťahá na vždy vyššie a vyššie štádium.
Teraz si všimneme niekoľko príkladov primitívnosti, na ktoré nás upozorňuje Božie slovo. Pán Ježiš priniesol posolstvo, že nás Pán Boh miluje absolútnou láskou. Ak si za týchto okolností niekto zúfa, upadne do strachu pred osudom, do fatalizmu, do rezignácie, je to primitívnosť.
Pán Ježiš nám ponúka duchovné poznanie vysokej úrovne. Ak človek napriek tejto jedinečnej ponuke zotrváva v duchovnej prázdnote alebo sa sýti podradnou duchovnou stravou, je to primitívnosť.
Prvé Božie prikázanie nám dôrazne hovorí: „Ja som Hospodin tvoj Boh, nebudeš mať iných bohov okrem mňa.“ Ak človek napriek tomu pripisuje božskú dôstojnosť niektorým veciam z pominuteľného sveta alebo niektorým ľuďom, je to primitívnosť.
Pán Ježiš povedal, že k normálnemu ľudskému bytiu patrí čisté srdce. Ak človek napriek tomu pripustí alebo pestuje vo svojom srdci nečisté myšlienky, je to primitívny človek.
Pán Ježiš nám ukázal, že aj druhí ľudia sú Božie deti takisto ako my. Kto napriek tomu druhých ľudí ohovára, ponižuje, deptá, zraňuje na tele a duši, je primitív.
Kto s nevinnou tvárou hovorí druhým klamstvo do očí, je primitív.
Pán Ježiš nám priniesol posolstvo o Božom odpustení a žiada aj od nás, aby sme odpustili druhým ľuďom. Preto ten, kto odmieta odpustiť, je primitív.
Pán Ježiš ukázal, že naša zbožnosť má byť priamym vzťahom medzi nami a Pánom Bohom, a okrem toho, že všetky prejavy lásky a spravodlivosti máme konať ako niečo samozrejmé. Kto sa napriek tomu so svojou zbožnosťou a spravodlivosťou a láskou predvádza a vystatuje pred druhými, je primitív.
Kdekoľvek Pán Ježiš prišiel, šíril okolo seba atmosféru pokoja a lásky, a od nás žiada to isté. Kto napriek tejto veľkej možnosti šíri okolo seba nepokoj, zvady a nenávisť, je primitív.
V Liste Rímskym je požiadavka: Radujte sa s radujúcimi. Kto napriek tejto možnosti druhým závidí a najradšej by im pokazil ich radosť a šťastie, je primitív.
S citovanými slovami sú spojené ďalšie: „Plačte s plačúcimi.“ Kto sa napriek tejto možnosti solidarity a pomoci raduje z utrpenia alebo škody alebo mravného pádu druhého človeka, je primitív
V Biblii je veľké posolstvo: „Kristus nás oslobodil k slobode. Stojte teda nedajte sa zapriahnuť zase do jarma otroctva!“ Kto napriek daru slobody dovolí, aby ním manipulovali mocní vypočítaví ľudia, je primitív.
Takto sa dá a treba pokračovať veľmi dlho. Mali by sme si z tohto hľadiska čítať Bibliu, najprv evanjeliá, potom ostatné časti, a odhaľovať svoj vlastný primitivizmus. Alebo to môžeme urobiť aj z iného konca: preberať postupne jednotlivé zložky svojho postoja, správania, jednotlivé zložky toho, čo skutočne veríme a pri každom bode si klásť otázku: Som v tejto veci primitív alebo nie? To zistíme ľahko podľa toho, či nám je v Biblii ponúknutá lepšia možnosť, lepšia alternatíva.
Ak budeme postupovať poctivo, ak nám bude záležať nie na tom, aby sme za každú cenu získali pekný obraz o sebe, ale aby sme sa dopracovali k poznaniu pravdy, objavíme na sebe mnoho prejavov primitivizmu. Objavovať primitivizmus na druhých je síce veľmi atraktívna činnosť, ale v skutočnosti je to alibistický útek pred pravdou o sebe samom. Len objavovanie vlastného primitivizmu nám môže pomôcť. Mala by to byť nie jednorazová činnosť, ale sebapoznávanie na pokračovanie.
Po každom šokujúcom objave by mala nasledovať otázka: Chcem v tejto a tejto veci aj naďalej zostať primitívom? Kto sa rozhodne zostať primitívom, nech zostane, ale nie je to žiadna sláva. Kto sa rozhodne zostať primitívom, nech zostane, ale nech potom nehovorí, že chce byť nasledovníkom Ježiša Krista. Lebo Pán Ježiš Kristus nás chce vyťahovať z bahna všetkých našich primitivizmov. Ale koho šokuje objavenie vlastného primitivizmu, kto by sa chcel od poznaného primitivizmu oslobodiť, a svoje doterajšie primitívne správanie a postoje nahradiť tým najvyšším, čo nám ponúka Pán Ježiš, ten má pred sebou otvorenú cestu. Takému človeku Pán Ježiš veľmi rád ukáže, ako by mali vyzerať jeho nové postoje, bude mu dávať silu, bude ho sprevádzať pri celom veľkom postupnom prebudovávaní jeho bytosti a dá mu zažiť mnoho radosti z nového života.

Amen.

Ján Grešo
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.