Matúš 12, 43 – 45
Keď nečistý duch vyjde z človeka, blúdi po miestach bez vody a hľadá odpočinok, ale nenachádza. I povie si: Vrátim sa do svojho domu, odkiaľ som vyšiel. A keď príde, nájde ho prázdny, vymetený a vyzdobený. Vtedy odíde, vezme so sebou sedem iných duchov, horších, ako je on sám, a vojdúc, prebývajú tam. A tak sú posledné veci onoho človeka horšie než prvé. Takto bude aj s týmto zlým pokolením. (Matúš 12, 43 – 45)
Latinské slovo RECIDERE znamená „padnúť späť“. Od toho je odvodené slovo RECIDÍVA, ktoré označuje spätný pád do zlého, nebezpečného štádia, ktoré, ako sa zdalo, bolo už prekonané. V medicíne znamená recidíva opätovné upadnutie do choroby, ktorú človek už prekonal. V trestnom práve sa ako recidivista označuje človek, ktorý sa opakovane dopúšťa zločinov, za ktoré bol už predtým odsúdený a potrestaný. Recidíva, opakované upadnutie do nebezpečného, už raz prekonaného stavu, sa vyskytuje v mnohých iných oblastiach života. Recidívou je, ak človek po určitom stupni vyliečenia upadne opäť do alkoholovej alebo drogovej závislosti. Recidívou je, ak rozhnevaná rodina po určitom zmierení, upokojení upadne znova do predošlých hádok, hnevov, nepokoja. Recidíva existuje nielen v živote jednotlivca, ale aj v spoločenskom a politickom živote, keď po určitom období nápravy vecí verejných je spoločnosť ohrozená, že bude vrátená do pomerov, na ktoré môže spomínať iba s hrôzou.
Recidíva je vo všetkých oblastiach života a vo všetkých prípadoch zlý, nebezpečný, vrcholne nebezpečný jav. Pán Ježiš poznal fenomén recidívy a pokladal ho za dosť závažný na to, aby zaujal k nemu stanovisko. Hovorí o tom v prečítaných slovách o návrate démonov do človeka, ktorý bol krátko predtým oslobodený od démonskej posadnutosti. Recidívu pokladal za veľmi nebezpečnú, ako vidno zo záverečných slov: „A tak sú posledné veci onoho človeka horšie než prvé.“
Na samom konci textu sú slová: „Takto bude aj s týmto zlým pokolením.“ Týmito slovami naznačuje, že môže existovať nielen individuálna, ale aj kolektívna, masová posadnutosť. Masová posadnutosť démonom sebaničenia, masová posadnutosť démonom duchovnej slepoty. Citované slová obsahujú pochmúrnu prognózu pre pokolenie, ktoré podľahne pokušeniu spoločenskej recidívy. Ježišove varujúce slová aj o individuálnej aj o kolektívnej a spoločenskej recidíve sú takého rázu, že sa dajú aplikovať bezprostredne na všetky doby, aj na našu prítomnosť.
Slová o démonskej posadnutosti človeka alebo malých či veľkých skupín nám môžu pripadať ako mytologické predstavy. Ale to by nám nemalo brániť pochopiť veľkú myšlienku a veľké varovanie, ktoré je obsiahnuté v týchto slovách. Keď máme na mysli iracionálne zlo, v kliešťach ktorého býva zovretý jednotlivec, skupina, národ, javia sa nám slová o démonskej posadnutosti veľmi primeraným vyjadrením tohto hrozného stavu. Týmito slovami sa totiž naznačuje, že za tým iracionálnym, rozumove ťažko vysvetliteľným alebo nevysvetliteľným zlom sa skrýva nejaká temná, ničivá, deštruktívna inteligencia a sila.
Na začiatku nášho odseku sú slová: „Keď nečistý duch vyjde z človeka...“ To je formulované dosť neurčito, ale z kontextu evanjelia vieme, že nečistý duch nevychádza sám od seba, nevychádza rád, nevychádza dobrovoľne. Naopak, vychádza len vtedy, keď sa proti nemu postaví nadradená sila. V evanjeliách sú opísané príbehy, v ktorých Pán Ježiš ako zvrchovane nadradený Pán oslobodzoval ľudí od démonskej posadnutosti. Z dejín poznáme Božie zásahy, ktorými sú celé národy oslobodzované od démonskej posadnutosti. Keď vidíme takéto oslobodzujúce akty, a aj si uvedomujeme, o aké závažné veci ide, sme naplnení bázňou a rešpektom pred nadradenou mocou Božou, pred nadradenou mocou Ježiša Krista. Také oslobodenie je Boží dar, ktorý by si aj jednotlivec aj národ mal strážiť a chrániť ako oko v hlave.
Človek je zodpovedný za to, národ je zodpovedný za to, aby sa hrozba recidívy neuskutočnila. Keď Pán Ježiš kvalifikuje svoje pokolenie ako zlé, chce im povedať, že oni sami sú zodpovední za to, ak ich posadne, obsadí sedem iných démonov, horších od toho prvého. Akého hriechu sa dopustili, že im hrozí tento katastrofálny údel? Je to hriech, ktorý sme za hriech ani nezvykli považovať, ale podľa Biblie je predsa veľmi ťažkým hriechom. Tento hriech sa volá: ľahostajnosť, lenivosť, nečinnosť, apatia, rezignácia. V Jakubovej epištole to vyjadrujú jednoduché, ale veľmi jasné slová: „Kto vie dobre činiť a nečiní, hriech má.“ Človek by sa mohol vyhovárať: Ja so neurobil nič zlého, ja nie som za nič zodpovedný. Podľa biblického učenia takáto výhovorka neobstojí, lebo proti nej je postavená otázka: A urobil si všetko, čo sa v danej situácii od teba vyžadovalo, aby recidíva nenastala? Je najvyšší čas, aby sme si osvojili toto dôležité biblické učenie.
Pavlov list Galatským vznikol ako varovanie pred recidívou. V Pavlovej neprítomnosti prišli do jeho zborov judaistickí agitátori, ktorí tvrdili, že ak sa Galaťania nedajú obrezať, Kristus im nič nepomôže. To bolo pokušenie recidívy: zo slobody, ktorú im vydobyl a daroval Kristus, upadnúť do otroctva starých, prekonaných predpisov. Keď sa to apoštol dopočul, bol taký rozčúlený, že im napísal list, ktorý môžeme označiť ako jeho najrozhnevanejší list. Robí všetko možné, aby ich zachránil pred recidívou. Okrem iného im tam napísal: „Kristus nás oslobodil, aby sme boli slobodní. Stojte teda a nedajte sa znova zapriahnuť do jarma otroctva.“ Vychádzajúc z atmosféry listu, mohli by sme jeho slová rozviesť takto: Vy, Galaťania, uvedomujete si, čo stála Krista tá sloboda, ktorú vám daroval? Uvedomujete si, aký nesmierny, neoceniteľný dar ste v tejto slobode dostali? Kristus vás oslobodil nie na to, aby ste prežili malú chvíľu v slobode, ale aby ste BOLI, aby ste stále boli slobodní! A vy sa opovážite s touto slobodou hazardovať? Vy sa opovážite koketovať s tými, ktorí vás peknými slovami chcú obrať o vašu slobodu a strhnúť do otroctva? Vy sa chcete dať znova zapriahnuť do jarma otroctva? Veď tak sa budete podobať dobytku zapriahnutému do jarma, dobytku, ktorý musí poslúchať bič pohoniča! Apoštol v celom liste používa veľmi silné slová, lebo šlo o veľmi nebezpečné ohrozenie, ohrozenie recidívou, a on ich za každú cenu chce zachrániť pred pádom zo slobody do otroctva.
Varovanie pred recidívou sa nachádza prakticky vo všetkých vrstvách Biblie. Cesta Izraelitov z egyptského otroctva do zasľúbenej zeme bola spojená s rozličnými útrapami. Z namáhavej cesty do slobody sa mnohí radšej chceli vrátiť do starého otroctva. Chceli utiecť preč od slobody, len preto, že cesta k nej bola spojená s obeťami. V 4. Mojžišovej knihe sa hovorí o hroznom treste Hospodinovom za tento akt nedôvery, za toto pokušenie recidívy. Tam súčasne jasne vidno, že novú budúcnosť pred sebou mali iba tí, ktorí zásadne a radikálne odmietli každé pokušenie recidívy. Spomenutý trest Hospodinov je pre ľudí všetkých dôb varovaním pred návratom do otroctva.
Svojím utrpením, neochvejnou vernosťou v utrpení, svojím vzkriesením sa Ježiš Kristus dokázal ako víťaz nad všetkými démonskými silami, nad všetkými zotročujúcimi iracionálnymi silami zla. Jeho víťazstvo nad všetkými silami zla má univerzálnu platnosť, vzťahuje sa aj na nás. Čo napísal apoštol kresťanom v Galácii, platí v plnej miere aj nám: „Kristus nás oslobodil, aby sme boli slobodní. Stojte teda a nedajte sa znova zapriahnuť do jarma otroctva.“ Na jednej strane musíme mať zmysel pre realitu, ktorý nás núti vidieť ohrozenie zo strany lákavej recidívy. Na druhej strane musíme so zmyslom pre realitu spojiť vieru v definitívne víťazstvo Ježiša Krista nad všetkými démonskými silami, nad iracionálnymi silami zla. Len istota a radosť z toho, že on je víťaz nad démonskými silami, dá nám odvahu uchrániť seba i svoje spoločenstvo pred recidívou.
V prečítanom texte z Matúšovho evanjelia si musíme všimnúť ešte jednu vec. Človek, ktorý bol oslobodený od démonskej posadnutosti, bol ohrozený recidívou preto, že ostal vnútorne prázdny. Vnútorná prázdnota je neudržateľný stav: ak vnútro človeka nie je naplnené dobrom, celkom zákonite sa tam natlačia zlé sily. Kedykoľvek je zo srdca jednotlivca alebo zo spoločnosti vytrhnuté niečo zlého, okamžite by tam mal nastúpiť nový, pozitívny program. Ak sa tak nestane, veľmi rýchlo sa tam nasťahuje zlo s ešte väčšou a démonskejšou intenzitou. Všetci máme svoj podiel zodpovednosti za riziko recidívy v tom zmysle, že primálo napĺňame svoje myšlienky a slová, svoje vzájomné vzťahy, svoje pôsobenie na pracovisku, v podnikaní, v obchode pozitívnymi, tvorivými, dobrými vecami. Najkrajšia je záhrada, v ktorej je toľko kvetov, že pre burinu tam nezostane ani trocha miesta. Takej záhrade by sa mal podobať život jednotlivca, život rodín, život cirkvi, život celého národa. To sa nedá naorganizovať, ale každý zodpovedný kresťan by mal v tejto veci znamenať bohatý prínos. Slobodu, ktorú nám daroval Kristus, si musí každý aktívne, veľmi aktívne osvojiť a vždy znova osvojovať. Veľký dar slobody a veľká zodpovednosť za slobodu sú nerozlučne spojené.
Amen.
Ján Grešo
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
