1. adventná nedeľa, Zjavenie Jána 5, 1 – 5
Milí bratia a milé sestry!
„Otvárame, Pane, Kriste, v Tvojej cirkvi nový rok“ – tak začína jedna z adventných piesní (č. 15) v našom Evanjelickom spevníku. Áno, z Božej milosti sme sa dožili nového cirkevného roku. Kým nový občiansky rok vítajú ľudia bujarou zábavou a výstrelmi fliaš šampanského, nad cirkevným rokom (CR) aj nemálo kresťanov stojí v akejsi bezradnosti. Mnohí o ňom nevedia temer nič a len málokto premýšľa, na čo je CR vlastne dobrý.
Čo s ním? Je CR akýmsi pozostatkom minulosti? Nie je prežitkom? Má nám dnes čo povedať? – Veruže má.
Už konfirmačné učivo hovorí, že CR – jeho nedele a sviatky nám predstavujú celú cestu spásy, ako ju vidíme v živote a diela Pána Ježiša Krista. Občiansky rok sa točí okolo slnka. Jeho obdobia sa v našich pomeroch striedajú so slnovratom či rovnodennosťou. CR sa točí okolo Toho, ktorého menujeme Slnkom spásy alebo Slnkom spravodlivosti – okolo Ježiša Krista. Nie občiansky, ale CR nám pripomína, ako sa o nás Pán Boh dobre postaral. CR zvestuje, že žijeme vďaka udalostiam CR, udalostiam spätými s Ježišom. Tým, že CR prináša posolstvo o Bohu, ktorý sa vtelil – narodil sa ako človek, pre nás zomrel a vstal z mŕtvych, CR potvrdzuje, že tvoj ani môj život nie je iba zhlukom náhod, ani produktom slepých okolností, ale že žijeme po Kristovi. – Teda žijeme vo svete dotknutom a pretváranom Ježišom Kristom. – Udalosťami, okolo ktorých sa točia sviatky CR. Nedele a sviatky CR ukazujú na dobrý koniec Božích plánov a ciest, na Boží cieľ, na ktorý sa smieme vždy znovu a znovu orientovať.
Platí, čo kedysi vyslovil Augustín: „Ty (Pane Bože) si nás stvoril pre seba a nepokojné je naše srdce, kým nespočinie v Tebe.“ Tento výrok znamenito vystihuje zmysel sviatkov CR. Potvrdzuje, že všetci žijeme vďaka udalostiam CR, vďaka tomu, že Boh k nám prišiel v tele človeka, že za nás zomrel, pre nás vstal z mŕtvych, dal nám Ducha Svätého a spoločenstvo cirkvi, učí nás, ako žiť.
Iste, jednou vecou je, že tu CR je a druhou vecou, či dovolíme, aby sa nás jeho udalosti dotkli.
CR je pomocou pre kazateľov. Na prvý pohľad im síce takpovediac bráni vo voľnom rozlete, zabraňuje, aby kázali len to, čo ich oslovuje, čím sami subjektívne žijú. Obmedzuje ich pohľad a núti ich brať zreteľ na to, na čo by inak sotva brali ohľad. V skutočnosti je tak CR pre každého kazateľa požehnaním. Uisťuje ho, že nekáže svoje pocity, dojmy a skúsenosti, že na kazateľňu nejde so svojou vecou, svojimi víziami, svojimi nápadmi, ale že jeho úlohou je kázať Ježiša Krista – zvestovať to, čo pre nás urobil náš Pán.
Nás, kazateľov i poslucháčov, CR prirodzene vedie k Ceste spásy, ako ju sledujeme v živote Pána Ježiša Krista (J 14, 6; Sk 4, 12). V dobrom zmysle nám bráni „poletovať“ v zaujatí sebou samými a privádza nás k Ježišovi Kristovi, ktorý je Dverami do pravého, večného života (J 10, 9). CR – jeho udalosti – snímajú z nás kresťanov „komplexy menejcennosti“. Nie sme nemajetní bedári, ale máme nesmierne bohatstvo. Nie sme tí, ktorí v prvom rade musia čosi vykonať pre Pána Boha. Naopak: udalosti CR, jeho nedele a sviatky nám oznamujú, že je to práve Boh, ktorý pre nás všetko urobil, ktorý vykonal všetko, aby sme „život mali a hojne mali“ (J 10, 10b). Keď odbúrame CR, toto všetko sa nám ľahko stratí. To, čo pre nás vykonal Boh v Kristovi nám zostane zatvorené, ako bola zatvorená kniha, o ktorej sme čítali zo Zjavenia Jánovho.
Pisateľ Zjavenia plače, že sa nenašiel nik, kto je hodný otvoriť knihu, otvoriť prístup k Božím tajomstvám, takým dôležitým pre človeka. Spomínaná kniha totiž obsahuje Boží plán spásy, ku ktorému nemožno nič pridať, nič z neho ubrať, nič na ňom zmeniť. Nenašiel sa však nikto taký, kto by Boží svätý plán – Božiu vôľu tlmočil ľuďom. Bez poznania Božej vôle, bez poznania toho, čo Boh pre nás pripravil, nemožno plne žiť. Taký život je len živorením, kráčaním do budúcna bez nádeje. Preto Ján, pisateľ Zjavenia, plače. Plače, lebo ak sa kniha neotvorí, potom je naša budúcnosť kráčaním v temnote, je cestou bez nádeje.
Bratia a sestry, pýtajme sa, či CR iba registrujeme, alebo z jeho udalostí aj žijeme? Dovolíme, aby sa dotýkali nášho žita? Ak to, čo nám udalosti CR zvestujú nevnímame, ak síce otvárame Bibliu, počúvame jej zvesť, ale ona sa nás nedotýka, je to ako so zavretou knihou v Zjavení. Náš, môj i tvoj hriech, je príčinou, že kniha Božích tajomstiev, Božích zámerov s nami, je pre nás zatvorená. To je dôvod k plaču, k slzám pokánia. Plač očisťuje oči a až po plači pokánia budeme môcť vidieť, že Pán Boh má nielen plán so svetom, ale aj Toho, kto Boží plán uskutoční. Hospodin má nielen pekné plány, ale aj Toho, kto ich naplní. – To je radostná zvesť, evanjelium.
Pred 20-timi rokmi, v novembri 1989, boli naše srdcia plné plánov na obnovu spoločnosti i cirkvi. Mnohé z týchto plánov zamrzli, stroskotali, lebo nebolo tých, ktorí by ich uskutočnili. Je vždy tragické, ak jestvuje dobrý plán, ale niet nikoho, kto by ho mohol, vedel, dokázal naplniť.
Bratia a sestry, v novom CR, v jeho udalostiach a sviatkoch, budeme môcť nanovo sledovať, že Pán Boh má nielen plán so svetom, ale aj Toho, kto Boží plán uskutočnil. – Pán Ježiš Kristus – lev z pokolenia Júdovho – On mohol rozlomiť pečate a otvoriť knihu, lebo žil život v úplnej poslušnosti Bohu. Zomrel na kríži za mňa i za teba, za naše hriechy, a tak láskou porazil hriech, keď, nevinný, prijal na seba trest, ktorý patril nám, hriešnikom. Jemu, ktorý vzkriesením z mŕtvych porazil hriech a smrť, je možné zveriť do rúk budúcnosť sveta, cirkvi, budúcnosť našich životov. S Ježišom Kristom – vo viere v Neho – nie je ani naša budúcnosť beznádejná a temná. Na svojej ceste životom nie sme živí z vlastných síl a zdrojov, ale z toho, čo pre nás Pán Ježiš vykonal a koná.
Nadchádzajúci CR nás pozýva sledovať dejiny spásy, spoznávať Božiu lásku a priateľstvo k ľuďom, dovoliť, aby sa nás to všetko živo a bytostne dotýkalo. Nedele sa sviatky nového CR nám chcú byť miestami odpočinku a občerstvenia na ceste životom. Miestami, kde budeme chránení pred zabúdaním na Božie spasiteľné činy. Stojí za to pýtať sa po zmysle CR – po zvesti jeho sviatkov, lebo je tu Ježiš Kristus, o ktorom svedčia. Je tu čas lámania pečatí, doba milosti, keď nám Pán Boh dáva spoznať svoju lásku. Dovoľme, aby sa nás dotýkala.
Amen.
Pramene:
Josef Veselý: Co s církevním rokem? (in: Evangelický týdeník – Kostnické jiskry č. 28/1999);
Luděk Rejchrt: Apokalypsa aneb zpěv o naději (vyd. NOVÝ ŽIVOT, Praha 1994);
Jan Milíč Lochman: O smyslu křesťanských svátků (vyd. Vyšehrad, Praha 1997);
F. M. Dobiáš (výklad /28. 7./ in: Na každý den 1961 (vyd. Kalich, Praha 1960);
Miroslav Hvožďara: Verím a sľubujem (vyd. Tranoscius, Liptovský Mikuláš 1997) .
Martin Šefranko
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
