4. adventná nedeľa, Ez. 10, 18 – 19
Sláva Hospodinova vyšla sponad prahu chrámu a postavila sa nad cherubov. Potom cherubi zdvihli krídla a pri svojom odchode sa vzniesli zo zeme pred mojimi očami. Kolesá boli vedľa nich. Ale pri vchode do Východnej brány domu Hospodinovho zastali a sláva Boha Izraela bola nad nimi (Ez. 10, 18 – 19)
Bratia a sestry,
dnešný text je pozoruhodný. Poskytuje minimálne dve úplne rozdielne výklady. Je tomu tak preto, lebo jeden výklad nie je typický teologický. Prečo? Zmocnili sa ho zástancovia mimozemských civilizácii, ktorí tvrdia, že tento, ako aj iné texty v prorokovi Ezechielovi sú pre nich dôkazom, že existuje život mimo zemi.
Veď cherubov, ktorí majú krídla a vedia lietať z našej pozemskej fauny nepoznáme. Je skutočne až dych vyrážajúce ako prorok v týchto textoch podrobne a detailne popisuje rôznych anjelov, rôzne mechanizmy, ktoré lietajú, pohybujú sa na kolesách a konajú veci, ktoré dnes vieme urobiť na lietadlách, autách, alebo tankoch. Zdalo by sa, že biblia je kniha, ktorá je otvorená aj týmto trocha tajomným a senzáciou voňajúcim smerom. Skutočnosť je však posunutá niekde inde. V skutočnosti Písmo nerieši existenciu mimozemských civilizácii, ale chce nás informovať o „Sláve Hospodinovej“, ktorá je nebotyčná, všetko zahrňujúca a nekonečná.
Teológovi a veriacemu čitateľovi tejto prorockej knihy vyráža dych iná vec. Deje, ktoré sú tu opísané sa stali v čase keď malý Júdejský národ bol v Babylonskom zajatí už niekoľko desaťročí. Pre zajatcov bolo pravdepodobne najväčšou traumou poznanie, že ich premožitelia sú na oveľa vyššom kultúrnou, spoločenskom ako aj vzdelanostnom stupni ako oni. Jeruzalem aj s hrdým chrámom pôsobil popri Babylone a jeho obrovitánskych chrámoch ako malá vidiecka dedinka. Nie je preto prekvapujúce, že mnohí v tomto prostredí stratili svoju vieru a zavrhli Hospodina. Tí však, ktorí vytrvali, dostali prostredníctvom Ezechiela, nový silný impulz pre svoj duchovný život. Ezechiel ich nielen uisťoval o tom, že Hospodin je stále živý a prítomný, ale priniesol im správu, že je Bohom jediným, všemohúcim a všetko ovládajúcim. Bohom, ktorý v žiadnom prípade nesúťaží s inými Bohmi, lebo iní bohovia jednoducho neexistujú. Slávna Babylonská veža, Ištartina brána a cesta, ktorou nosili na sviatky Babylončania sochy svojich bohov bol iba ľudskou predstavou o „inom“ duchovnom svete, ktorý nejasne cítili, že existuje. Život, ktorý je oveľa dokonalejší a snáď aj lepší ako život na zemi. Život mimo našich zmyslov.
Ezechielov impulz bol pre zajatých Siona obrovský. Dodal im novú nádej a vieru. Zodpovedal na ich otázky, ktoré sa im tisli do úst. Prečo nás Boh opustil? Prečo sa nám stali tieto zlé veci? Zrazu pochopili, že sú v Božích rukách a On ich vedie cestami, ktorým dovtedy nerozumeli. Pobyt v Babylone im dal nový pohľad na svet, rozšíril im obzor a hlavne ich upevnil vo viere v jediného Boha.
A tak napokon život v úplne inom prostredí, kultúrne vyspelejšom a veľkolepejšom veľkej časti národa nielen neukrojil z ich viery, ale ich ešte v nej posilnil.
Od čias babylonského zajatia je židovská viera stále tá istá. Nikdy sa už nezmenila a vždy v dejinách toto poznanie o jedinom, teda už nie „pravom, ale v skutku jedinom“ Bohu im pomáhalo prekonávať všetky peripetie, ktoré vyvolený národ musel vo svojich dejinách skúsiť.
„Sláva Hospodinova“ prichádza aj k nám. „Sláva Hospodinova“ je poznanie o tom, že Boh, ktorý má všetko a je vo všetkom chce sa skloniť aj k Tebe malému, obyčajnému človiečikovi a chce Ťa zahrnúť nehynúcimi darmi z nebies. Posiela nám svojho Syna, ktorého môžeme smelo pustiť do svojho života. A tak ako babylonskí zajatci, môžeme aj my okúsiť Božiu moc, istotu, že niet iného Boha okrem, Boha, ktorý sa Ezechielovi zjavil ako „Sláva Hospodinova“ a ktorý sa aj nám zjavuje vo svojom Synovi, Ježišovi Kristovi, Pánovi našom.
O pár dní bude väčšina z nás so svojimi blízkymi, v kruhu svojich najbližších. Budeme prežívať atmosféru pokoja a lásky. Pre mňa sú Vianoce a rodinná atmosféra jedným z dôkazov existencie Boha. Pokoj, láska, dostatok, kruh najmilovanejších a najbližších ľudí je niečo čo nás priťahuje viac ako čokoľvek iné. Vianočné emócie by väčšina ľudí nevymenila za žiadne poklady na zemi.
Predstavujem si, že zajatým Júdejcom , ktorí žili vo veľkolepej a nádhernej babylonskej krajine sa dal Hospodin poznať v radostných a pokojných emóciach, ktoré sú nám dôverne známe na Vianoce. Teda nie v moci a hrmote, akí predvádzali Babylončania sa svojimi modlami počas veľkolepých novoročných slávnosti na triede procesii a v tieni babylonskej veži. Nie Boh je s nami, ale v láske a pokoji. Mať Spasiteľa vo svojom vnútri znamená mať radosť a istotu nech som kdekoľvek vo vesmíre. Pretože On je nadovšetko, všetko a vo všetkom, na nebi, aj na zemi.
Amen
Michal Zajden
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
