2. slávnosť vianočná, I. Kor. 9, 25 – 26
Či neviete, že tí, ktorí bežia na závodisku, bežia síce všetci, ale iba jeden cenu dostáva? Tak bežte, aby ste ju dosiahli! A každý , kto závodí, zdržuje sa všetkého, oni preto, aby dostali porušiteľný veniec, my však neporušiteľný. (I. Kor. 9, 25 – 26)
Bratia a sestry,
dnešný sviatok pred nás kladie s celou naliehavosťou otázku svedeckého života. Života, v ktorom by sme mali ukázať kresťanstvo ako najlepšiu alternatívu, pre svet. Očividne v týchto dobách sa nám to veľmi nedarí. Cirkev nie je pre svet príťažlivá. Otázka znie: Objavil svet niečo, čo je lepšie ako Ježišovo učenie?
Všetky okolnosti svedčia o tom, že tomu tak je. Veď ako môžeme vo vnútri v cirkvi pozorovať, nie svet, ale my sa svetu podobáme stále viac a viac. Nie naše hodnoty ovplyvňujú ľudí okolo nás, ale naopak svetské, materiálne hodnoty sa stávajú súčasťou nášho života. Koľko času, dokážeme venovať starostiam spojených so zabezpečením svojho vplyvu, postavenia a majetku, vie najlepšie človek sám.
Keď rozmýšľam o Štefanovom martýriu, premýšľam, v čom je jeho odkaz aktuálny. Svojich židovských súkmeňovcov nepochybne najviac dráždil zvesťou o Ježišovom mesiášstve. Ale jeho úspech a popularita nebola v tejto viere. Bol úspešným diakonom. Ako prvý na svete ukázal v čom je kresťanstvo silné a príťažlivé. Nie, nebola to do punktíka premyslená stratégia služby. Bola to služba vdovám a starým, konaná nezištne a v láske. Zrazu k ľudom, na ktorých už nikto nemal čas, ktorí už nikoho nemali, prišli mužovia, ktorí im dali najesť, možno ich umyli a zašatili. Jednoducho ich srdcia horeli láskou a pozornosťou.
Mám vnútorný pocit, že ani apoštolovia, ktorí stáli v službe slova, by veľmi neprotestovali, keby niekto tvrdil, že príťažlivosť a misijný úspech jeruzalemského zboru, viac ako slovo zabezpečili skutky lásky siedmych diakonov, medzi, ktorými Štefan vynikal.
Beh na závodisku a iné atletické športové disciplíny sú pre nás dedičstvom antiky. Tak ako vzrušovali mysle ľudí športové výkony v minulosti, tak sa to deje aj dnes. Dodnes si pamätám ako po finálovom zápase v roku 2002 keď sa naši hokejisti stali majstrami sveta, zachvátila celý národ vlna nadšenia a eufórie. Trvala síce iba chvíľku, ale bola nádherná.
Preto Pavel použil príklad so športového zápolenia. Chce ním nám všetkým povedať. Byť kresťanom je každodenný zápas o čistotu života. Zápas o pochopenie a lásku. Vzájomnú úctu a súcit.
Je v našej povahe byť v popredí. Každého poteší povzbudzujúce slovo a uznanie. Je v tom však aj nebezpečie, lebo takto môže človek prepadnúť túžbe byť na vrchole. Pre kresťana však má Pavel dobrú správu. V duchovnom zápolení sú víťazmi všetci, ktorí kráčajú po Božích cestách. Niet porazeného. Všetci môžu dôjsť do cieľa. Je to len na nás
V gréčtine slovo Štefan znie Stefanos a Stefanos je aj výraz, na veniec, pre víťaza. Preto keď prví kresťania počúvali príbeh o Štefanovom martýriu, mali vždy v pozadí správu o víťazstve, ktoré Štefan dosiahol. Pre svet či už vtedy, ale aj dnes to znie ako bláznovstvo. Aké víťazstvo, iba potupná, boľavá smrť.
Dôležitým momentom Štefanovho životného príbehu a tým aj životného príbehu každého kresťana je záver jeho života. Nie to ako sme život prežili, je pre našu spásu dôležité. Dôležité je, aby sme došli do cieľa. Do cieľa môžeme dôjsť iba vtedy keď veríme, že Ježiš je náš Spasiteľ a Pán. Uveriť znamená vydať sa na cestu. Veriť v hodine smrti znamená dôjsť do cieľa a dostať víťazný veniec.
Nie nechcem vás týmito slovami povzbudiť k tomu, aby ste prežili laxný a prázdny život. To rozhodne nie. Ale k dosiahnutiu cieľa naše zásluhy sú nedostatočné. Svedecký život otvára cieľ pre tých, ktorí takýto život vidia.
Katolícki bratia, majú svoju teológiu posunutú trocha inak. O Štefanovej mučeníckej smrti hovoria ako o odmene za nádherný svedecký život a obrovský súcit, ktorý Štefan mal k bezmocným a bezradným. Je to krásna myšlienka a určite sa dá s ňou do značnej miery stotožniť a to preto, lebo nás vyzýva k aktívnemu kresťanskému životu. Áno, ak chce cirkev osloviť svet, inak, ako cez službu to nepôjde. Dnes cirkev nedokáže ponúknuť lepšiu kultúru, vedu, či umenie. Môžeme však preukázať súcit, tam je ešte miesta dosť.
Dnes ste pozývaní k Večeri Pánovej. Máte možnosť sa zastaviť a zamyslieť nad svojim životom. To je veľmi dôležité. Ak chce pútnik dôjsť do cieľa musí mať zástavky. Bez oddychu a načerpania nových síl nie je možný, ani duchovný život. Jeden môj starší kolega vždy vo svojom príhovore k Večeri Pánovej prirovná túto sviatosť k benzínovému čerpadlu. Je to lapidárny, ale zrozumiteľný príklad.
Zápasíme, bojujeme, ideme cestou života. Niekto je skutočne vzorný kresťanom a požíva úctu. Inému sa v živote nedarí byť najvzornejší. Každý z nás prežíva svoj životný príbeh, plný rôznych dramatických obratov, krásnych, ale aj škaredých scén. Boh nám dal schopnosti a dal nám prežiť náš život úplne jedinečným a neopakovateľným spôsobom. Všetkým však dal silu a vieru vo víťazstvo. Každému nachystal neporušiteľný veniec. Na každého v cieli, v nebeskom kráľovstve táto odmena čaká.
Svet by povedal, Štefan dostal veniec číslo jedna. Ty môžeš mať veniec číslo jedna miliarda. To je svetské zmýšľanie. Náš dnešný text jasne hovorí, niet prvého a druhého miesta. Je len Božie kráľovstvo, ktoré je pripravené všetkým, ktorí došli. Tak poďte bratia a sestry, zastavme sa dnes na tejto „čerpacej stanici“ posilnime sa, aby sme sa raz všetci spoločne mohli tešiť z hostiny, ktorú pre víťazov bude podávať Nebeský Otec.
Amen
Michal Zajden
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
