Nedeľa po Vianociach, Sk. 17, 10 – 14
Tu bratia hneď v noci vypravili Pavla a Sila do Berie. Ako tam prišli, vyhľadali židovskú synagógu. Títo Židia boli šľachetnejšieho zmýšľania ako v Tesalonike, veľmi ochotne prijímali slovo a každý deň skúmali Písma, či je skutočne tak. A mnohí z nich uverili, aj spomedzi popredných gréckych žien a mužov nemalo. Ako sa Židia v Tesalonike dozvedeli, že Pavel aj v Berii zvestuje slovo Božie, prišli aj tam, podnietili a vzbúrili zástupy. Vtedy bratia rýchlo vystrojili Pavla, aby odišiel k moru. (Sk. 17, 10 – 14)
Bratia a sestry,
Väčšina z nás prežíva tieto dni v kruhu rodiny. Vypli sme z každodenného pracovného kolotoča a užívame si pohodu a kľud. Je to čas nielen na rozhovory, ale aj na bilancovanie predchádzajúceho roka, či dokonca aj života.
Skúsme sa spoločne na základe nášho textu zamyslieť aký bol a aký mal byť život kresťana aj v uplynulom roku. Pavel v noci uteká z Tesaloník, kde ho tamojšia židovská komunita ohrozuje na živote. Zdá sa, že v tej dobe židom došlo, že práve Pavel je pre nich najnebezpečnejší protivník. Jeho konverzia na kresťana ich privádzala do zúrivosti. On, ktorý mal byť vodcom židovstva a mal túto nebezpečnú sektu „Nazarénov“ zlikvidovať sa stal ich hlavou a jej najväčším misionárom. Zdalo by sa, že potom ako Pavel okúsil ohrozenie života, sa aspoň na chvíľočku stiahne a odpočinie si. No on hneď po príchode do susedného mesta ide do synagógy a zvestuje Božie slovo. Tu nachádza ušľachtilých židov, ktorí sú ochotní počúvať jeho argumenty a poctivo skúmať, či ma pravdu. Sú fascinovaní jeho posolstvom a mnohí ho vďačne prijímajú. Tak isto väčšina prozelytov, teda Grékyň a Grékov, ktorí inklinovali k viere jedného Boha sa stáva kresťanmi. Nikde nečítame, žeby vypukla nejaká revnivosť či svár. Nikto nikomu nevyčítal, že sa stal kresťanom, alebo naopak, že zostal v starej viere. Táto idylka, však trvala len do chvíle pokiaľ sa o tom nedozvedeli židia z Tesaloník, ktorí prišli a veľmi rýchlo rozdúchali vášne nepriateľstva a zloby.
Možno si niekto povie. Ako na základe tejto notickej správičky, ktorá mapuje kúsok z druhej misijnej cesty apoštola Pavla, môžeme bilancovať uplynulý rok, či uplynulé obdobie nášho života.
Myslím, že sa to dá. V tejto správe môžeme vidieť Pavlovo správanie. A môžeme sa nechať inšpirovať týmto správaním vo svojom živote. A tak isto môžeme vidieť, ako sa nám darilo priblížiť sa k tomuto Pavlovmu správaniu. K správaniu, ktoré je nepochybne zdrojom poučenia pre kresťanov všetkých čias a generácií. V jednej kázni a z jedného príbehu sa nedá analyzovať celý Pavlov život. Jeho správanie v tomto príbehu nám však postačí, ku krátkej a čiastočnej analýze nášho správania v tomto roku. Takže zrekapitulujme si udalosti v tomto príbehu:
1. Pavel odchádza z Tesaloník, pod hrozbou smrti.
2. Pavel sa nenecháva uniesť emóciami, ale hneď v susednom mestečku hlása Božie slovo
3. Je výborne argumentačne pripravený, aby zdôvodnil všetkým záujemcom, prečo je Ježiš Mesiáš.
4. Nikomu nevyčíta, že zostal v „starej viere“
1. Pavel odchádza z Tesaloník. Zdá sa nám to logické. Veď zostávať v meste kde ma nechcú a kde dokonca ma ohrozujú na živote nie je nikto povinný. Ale Pavlovo rozhodnutie vzbudzuje u veriacich kresťanov aj len znepokojenie. A niekoľko otázok. Nie je Pavlov odchod skôr útekom? Nie je prejavom zbabelosti? Veď v Tesalonikách zanechal mladú cirkev. A nebezpečenstvu záhuby boli vystavení všetci. Aj keď na Pavla mali židia iste najviac spadené. Sú to znepokojujúce otázky. Ale odpoveď nájdeme v ďalšej práci tohto veľkého apoštola. Jeho úlohou nebolo zostať na jednom mieste, ale ísť stále ďalej. Jeho poslaním bolo niesť evanjelium a to aj za cenu, že za túto dobrú zvesť budú kresťania trpieť a znášať ťažkosti. Napokon za svoju prácu dostal „odmenu“ v podobe násilnej smrti, ale až vtedy, keď vykonal poslanie, ktoré mu bolo určené. Čo z toho vyplýva pre nás? Vieme čo Boh od nás očakáva a konáme to? Ovplyvňuje nás viac Božia vôľa, alebo verejná mienka, ktorá od nás očakáva určitý typ správania a konkrétne rozhodnutia, ktoré nemusia byť vždy v súlade z Božou vôľou?
2. Pavel prichádza do Berii a hlása Božie slovo. Je to jeho poslanie. Dnes je v tomto meste a práve tu má zvestovať svoje posolstvo a tak sa nerozpakuje. Nerozmýšľa, „ach konečne som v pokojnom prostredí, tak si oddýchnem a neberiem nových síl“. Ide do synagógy a debatuje, argumentuje, skúma Písma so svojimi súkmeňovcami a hľadá pravdu o príchode Mesiáša. Urobí všetko preto, aby táto pravda, že Mesiáš je už tu, sa stala životným krédom čo najširšieho spoločenstva ľudí v Berii. Treba pre spravodlivosť a kvôli tomu, aby sme si nepustili do srdca zhubné antisemitské myšlienky pripomenúť, že židia v Berii boli ušľachtilí a dobrého srdca. Boli úplne iní ako fanatickí judaisti z Tesaloník, ktorí nezniesli úspech kresťanskej misii. Je to dôkaz toho, že židia tak isto ako ktoríkoľvek iní ľudia na svete môžu byť ušľachtilí, ale aj sršiaci fanatizmom a zlobou. Berijskí židia a ich grécki priatelia sú všetkým generáciám od tých čias, vzorom tolerancie a veľkorysosti.
3. Pavel je výborne argumentačne pripravený. Prostredie v Berii umožňuje Pavlovi využiť celú šírku svojich vedomosti a vzdelania a to ako židovsko-rabinského, tak aj gréckeho. Muselo byť veľmi pôsobivé počúvať tohto muža ako hovorí. Myslím, že väčšina z nás má pôžitok keď počúvame niekoho kto hovorí zrozumiteľne, k veci a vie presne čo chce povedať a má celú problematiku výborne naštudovanú. Musím sa priznať, že takýchto ľudí by som dokázal počúvať celé hodiny. Preto je Pavlovo hlásanie slovo Božieho v Berii aj pre nás výzvou, či sme boli dobre pripravení na svoju úlohu. Dokážeme robiť prácu, ktorá nám bola zverená, alebo pre ktorú sme sa rozhodli čo najlepšie? Nejde samozrejme o to, aby sme Pavla napodobovali. To od nás Boh nechce. Chce však, aby tam kde žijeme, pracujeme alebo študujeme sme boli medzi najlepšími.
4. To, že tolerancia Berijských židov mohla v plnej šírke vyniknúť bolo možné aj kvôli tomu, že Pavel sa choval presne rovnako. Nám kresťanov zanechal odkaz, že naša misia nesmie byť násilná a agresívna. Dnes už dobre chápeme koľko škody napáchala agresívna kresťanská misia v Latinskej Amerike, v Ázii a v Afrike. Kresťanstvo nesmie kvôli zvesti evanjelia likvidovať kultúru, ale aj životy nekresťanských národov. Škoda, že cirkev v stredoveku viac nepoznala a nečítala túto noticku správičku z druhej misijnej ceste apoštola Pavla. No iste je to slovo adresované aj dnes a to do vnútra cirkvi. Dajme si ruku na srdce a spytujme ho, či sa aj my niekedy nepovažuje za „lepších kresťanov“ ako tí druhí. Koľkokrát aj my pod rúškom „hlásania evanjelia znovuzrodenia“, chceme svojich bratov a sestry prerobiť na svoj obraz. A keď nie sú ochotní prijať našu zbožnosť, nemeníme sa aj my na „tesalonických fanatikov“? Nie, nie sme tak agresívní, aby sme sa usilovali o ich život. Ale možno v našom srdci sme im už dávno zavreli bránu nebeského kráľovstva.
Záver:
Noticka správa o príchode Pavla z Tesaloník do Berii nám hovorí o horlivosti apoštola pohanov niesť evanjelium všetkým ľuďom. Pracovať v dobrom aj v zlom. Vyzýva nás, aby sme aj my našli svoje miesto v cirkvi a v spoločnosti a verne konali svoju prácu, ku ktorej sme povolaní. Je čas bilancovania a hodnotenia. Je čas, aby sme ako Berijskí skúmali Písma, skúmali svoje srdce a vnútro a boli opäť znova a znova ochotní radostne prijať Ježiša, Mesiáša so všetkým s čím k nám prichádza. Buďme jeho nasledovníkmi a spolupracovníkmi aj v novom roku, a v ďalšom našom živote.
Michal Zajden
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
