V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Archív kázní

Nedeľa po Novom roku, Zj. 21, 1

Videl som nové nebo a novú zem, lebo prvotne nebo a prvotná zem sa pominuli a mora už niet. (Zj. 21, 1)

Bratia a sestry,

začiatok roka je obdobím bilancovania, hodnotenia a nových predsavzatí. To všetko sa opakuje z roka na rok. Niečo z našich predsavzatí sa nám podarí zrealizovať, ale väčšina z nich zostáva nezrealizovaná. Jednoducho, buď na tieto predsavzatia zabudneme, alebo ich necháme ležať ladom.
Túžime po nových veciach? Málokto na túto otázku odpovie, nie! Deti to síce vedia dať najavo okatejšie, ale ani náhodou v tom nie sú samé. Je to prirodzené. Chceme nové veci. Veď napokon staré veci sa zvyknú zodrať a rozpadnúť. Takže nielen chceme, ale musíme kupovať a prijímať nové veci. Napokon nič, na tomto svete netrvá na veky.
Položím aj druhú otázku. Chceme nové medziľudské vzťahy? Ak áno, potom je tu problém, nad, ktorým je potrebné sa zamyslieť. Prečo chceme nové vzťahy? Čo je na starých vzťahoch zlé? Niečo sa pokazilo? Alebo nám tieto vzťahy zovšedneli? A ak nechceme, necítime potrebu niečo meniť na našich vzťahoch, je to v poriadku? A kde chceme meniť naše vzťahy, v rodine? V cirkevnom zbore? Na pracovisku, či v škole? Medzi susedmi? Veľa otázok. Ale asi to tak musí byť. Veď medziľudské vzťahy sú najdôležitejšou súčasťou nášho života.
Prečo pri tomto texte zo Zjavenia hovorím o medziľudských vzťahoch? Alexander Pope vo svojom diele „Hádanka života“ hovorí zaujímavú myšlienku: „ Skôr ako Boha, snaž sa seba poznať, veď ľudom je potrebné človeka spoznávať.“
V našom texte je nám je nám naznačená budúcnosť, ktorá príde. Ján vo svojom videní vidí nové nebo a novú zem. Boh nám chce povedať, všetko čo tu teraz máte, sa raz pominie, skončí. Nič čo je vaše, ľudské nemá trvalého miesta. To by nás mohlo viesť k ďalšej otázke. Ak všetko ľudské nemá trvalého miesta, tak prečo taký dôraz na medziľudské vzťahy? Nestačí sa vo svojom živote sústrediť a celú energiu vynakladať na budovanie vzťahu k Bohu a meditácii ako dosiahnuť nebeské kráľovstvo a večný život? Znie to napokon zbožne a pravdupovediac aj lákavo. Takto by sme sa mohli vyhnúť všetkým peripetiám, ktoré nám vzťahy s druhými ľuďmi prinášajú a mohli by sme už tu na zemi, žiť nový duchovný život. Háčik je však v tom, že nové nebo a nová zem je určená „starým ľuďom.“ Všetko tam bude nové, iba ľudia tam budú tí istí, ktorí žijú na zemi aj dnes. Samozrejme nebudú tam všetci. Budú tam iba tí, ktorí uverili zvesti o Božej milosti a zvládli medziľudské vzťahy. Naučili sa milovať a vidieť Boha vo svojom blížnom.
Niektorí vykladači si predstavujú nové nebo a novú zem ako úplne inú planétu. Iní zase pod novým nebom a novou zemou rozumejú novú kvalitu života a vzťahov na našej zemi. Nie je možné bezozbytku rozlúsknuť , ktorá z týchto teórii sa zrealizuje. Jedno je však isté, táto nová dimenzia neba a zeme je určená pre nás. Preto je dôležité, aby sme sa zamysleli nad kvalitou svojich medziľudských vzťahov. Ako ich budujeme, akú pozornosť im venujeme a ako sa správame. Vzťahy medzi ľuďmi nikdy neboli a nebudú konštantné. Všetci sa vyvíjame a všetci prechádzame rôznymi etapami života. Inak sme hľadeli na svet ako dvadsaťročný a inak na neho hľadíme v päťdesiatke. Jedni ľudia sa nám zo života strácajú a iní do nášho života prichádzajú. To všetko ovplyvňuje náš pohľad na druhého človeka. Meníme svoj názor a postoj k nemu, alebo naopak zostávame stále na tých istých pozíciách.
Aby sme však zvládli naše vzťahy potrebujeme nielen reagovať na zmeny, ktoré prináša život, ale musíme poctivo a modlitbách skúmať zmenu správania nášho brata, či sestry. Ak je náš blížny obrazom Boha, tak si zaslúži nanajvýš citlivý a zodpovedný prístup. Martin Luther vo výklade ôsmeho Božieho prikázania nás učí: „Máme sa Pána Boha a Ho milovať, aby sme o svojom blížnom dobre zmýšľali, zlý chýr o ňom nešírili a všetko si na dobré vykladali.“ Tým chcel Luther povedať, že nemáme nikoho ohovárať a máme dobre preskúmať aj zlé rozhodnutia svojich priateľov, pokiaľ o nich vynesieme súdy.
Mám z mladosti jednu príhodu, ktorá ovplyvnila môj život. Ako mladý chlapec som bol s partiou ďalších piatych mládencov pozvaný, aby sme jednému staršiemu lekárovi pomohli vykopať studňu. Bol to veriaci a veľmi múdry človek. Celý deň sme ťažko pracovali, ale tento starý pán nám vytvoril fantastickú atmosféru. Celý deň nám hovoril o ľuďoch, ktorých si váži, spomínal nám čo všetko dobré na nich vidí. Jeho srdce a duša boli plné pozitívnych myšlienok o tých druhých. Až nám to vyrážalo dych. Nikdy predtým som sa z niečím podobným nestretol. Ani jedno krivé slovo! Niektorých ľudí, ktorých pán doktor spomínal som osobne poznal a dovtedy som o nich nemal takú pozitívnu mienku. V ten deň pri ťažkej fyzickej práci som spoznal niečo z atmosféry nového neba a novej zemi. Z atmosféry kde nevládne zášť a revnivosť. Kde závisť je neznámym pojmom. Kde ľudia, ktorí sa rozhodli prijať Pána Pánov za Pána svojho života spoznali, že tento Pán Pánov je stelesnením lásky a dobroty a preto radostne z celého srdca ho nasledujú. Napodobňujú Jeho správanie. Chovajú sa pozitívne k iným ľuďom. Správajú sa k ním ako ku svojim blížnym. Prvotne nebo a prvotná zem sa pominuli. Podľa mňa sú to práve tieto negatívne ľudské vlastnosti, ktoré sa musia pominúť a stratiť, ktoré ani náhodou nebudú mať miesta tam kde všetko nové vytvoril Boh pre človeka. U Neho niet miesta pre zlo, závisť, zášť či revnivosť.
Na konci nášho textu je trocha tajomná poznámka o mori, ktoré sa pominulo. Znie to zvláštne. Ako táto poznámka súvisí s našim príbehom? Je na to tiež viac možných výkladov. Mňa osobne najviac oslovil výklad, ktorý prirovnáva more k silám zla. Starí Izraelčania videli more ako miesta kde pôsobia nespútané sily, ktoré môžu človeka zničiť a tak isto, že na more sa vydávali ľudia, ktorí chceli obchodovať a preto prinášali obete bohom mora, aby im umožnili v zámorských krajinách zbohatnúť. A napokon voda mora, je nepitná a preto skazená. To všetko ich utvrdzovalo v presvedčení, že more je miestom zla. Tak ako aj v duchovnom živote máme miesta, ktorým by sme sa mali vyhýbať. Miesta kde nie je Boh. Kde zasahoval len výnimočne, ako v prípade Jonáša. Bez Božej pomoci neobstojíme. More je miestom kde nie je nikto, kto by nám prišiel na pomoc. Preto sa mi páči tento výklad o tom, že v novom nebi a v novej zemi už mora nebude.
Nová nebo a nová zem, sú bratia a sestry pripravené pre nás „starých ľudí.“ Je to dôkaz nesmiernej Božej priazne, ktorej sa nám dostáva. Priazne, ktorej hĺbku môžeme iba tušiť. Lebo tam kde bude všetko nové, dokonalé, môžeme byť aj my. Bohu za to vďaka!

Amen

Michal Zajden
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.