Nový rok, Ján 14, 1
„Nech sa vám srdce nestrachuje! Verte v Boha a verte vo mňa!“ (Ján 14, 1)
Milí bratia a milé sestry,
v Božom mene vstupujeme do roku 2010. K dôležitým výročiam v ňom patrí 400. výročie – pre našu cirkev nesmierne významnej – Žilinskej synody. Vo svetovom kresťanstve si v tomto roku pripomenieme 310 rokov od narodenia a 250 rokov od úmrtia grófa Mikuláša Zinzendorfa. Tento zbožný muž prijal v r. 1722 na svojom panstve v Hornej Lužici (v dnešnom Nemecku) ľudí, ktorí museli utiecť z Moravy pre náboženské prenasledovanie. Išlo o potomkov česko-moravskej Jednoty bratskej, cirkvi, ktorej biskupom bol aj Ján Ámos Komenský. Jednota bratská bola v ríši ovládanej Habsburgovcami vystavená stálemu prenasledovaniu.
Zinzendorf umožnil na svojom panstve exulantom založiť osadu Hernhut – Ochranov, kde našli útočisko a spoločenstvo viery mnohí úprimní kresťania rozličných konfesií. Nadviazali na tradície Jednoty bratskej. Denne sa schádzali k modlitbám, duchovnému spevu a Božiemu slovu. Zinzendorf vedel, že je to dôležité a premýšľal, ako by presadil do praxe myšlienku rozhovorov o Božom slove a skúsenostiach s Božím konaním. Na večernom zhromaždení 3. mája 1728 vyprevadil Zinzendorf prítomných veršom piesne o Kristovi: „Láska Ťa priviedla k nám. Láska Ťa vytiahla z trónu; a my by sme Ťa nemali milovať?“ Gróf povedal zhromaždeným: „Bratia a sestry choďte s týmito slovami domov, a ony nech vás vedú počas ďalšieho dňa.“ Od toho času začali viacerí bratia a sestry prinášať aktuálne motto – heslo pre nový deň všetkým obyvateľom Ochranova. Pritom sa zhovárali o veciach viery a zisťovali, že odlišnosť ich neoddeľuje, ale obohacuje. O 4 roky, v r. 1731, bola vydaná prvá kniha biblických hesiel na každý deň (Losungen). Biblický text a modlitba mali obyvateľom Ochranova každý deň nanovo pripomínať večné Božie pravdy. Biblické heslá Jednoty bratskej vychádzajú odvtedy knižne nepretržite už 280 rokov. Už v r. 1732 vyslala ochranovská Jednota bratská prvých misionárov na ostrov sv. Tomáša v Karibiku, aby priniesli Kristovo evanjelium tamojším otrokom. Bol to začiatok celosvetovej misijne práce tejto cirkvi. Heslá spájali veriacich v Ochranove navzájom, spájali aj kresťanov z Ochranova s misionármi, ktorých vyslali do rôznych končín zeme. V súčasnosti Heslá spájajú kresťanov na celom svete. U nás, na Slovensku, vychádzajú pod názvom Tesnou bránou. Nemali by chýbať v žiadnej evanjelickej domácnosti. Veď i my si potrebujeme každý deň nanovo pripomínať večné Božie pravdy na cítiť spolupatričnosť s ďalšími kresťanmi.
Dnes chceme spoločne premýšľať nad heslom pre rok 2010, ktorým sú slová Pána Ježiša z Evanjelia podľa Jána 14, 1: „Nech sa vám srdce nestrachuje! Verte v Boha a verte vo mňa!“
Nech sa vám srdce nestrachuje! – Stojíme na pri dverách nového roku (NR) 2010 a možno sa cítime ako malé ustráchané dieťa. Dvere NR sú ešte zavreté a my nevieme, čo sa za nimi skrýva. Dni svetlé, alebo temné? Chvíle šťastia, alebo utrpenia?
Prestavme si veľký dom s mnohými dverami a mnohými izbami, ktoré sú za týmito dverami. Takýto dom je obrazom nášho života. Otvárame jedny dvere za druhými a prechádzame cez ne. Niekto 60-krát, iný 70-, ďalší 80-krát a – keď bude Pán Boh chcieť – pre niektorých sa otvoria nové dvere aj po 90-ty raz. S každým novým rokom vstupujeme do neznámeho priestoru a vnímame, čo pekné a čo zložité je v ňom pre nás pripravené. Keď už priestor konečne dôverne spoznáme, stojíme pred ďalšími dverami – nám neznámeho nového roku.
Otázka, čo je za tými dverami, je opäť aktuálna. Čaká nás v neznámom priestore radosť, alebo smútok. Koho tam stretneme? A s kým sa budeme musieť rozlúčiť? Budú na konci „izby“ roku 2010 pre mňa ešte ďalšie dvere, alebo je to moja posledná „izba“ v časnosti?
Prv, ako urobíme prvé kroky v „izbe“ NR, pozrime sa ešte raz na „izbu“, ktorú sme opustili – na predchádzajúci rok. Čo nás pri pohľade dozadu ľaká na prahu NR? Čo sa udialo za uplynulých 12 mesiacov vo svete, v našej krajine, no predovšetkým v našich rodinách – našom živote? Celkom na začiatku „izby“, ktorú opúšťame, sú predsavzatia, ktoré sme si dali pred rokom. To, čo sme chceli vykonať, dosiahnuť, ľudia, ktorých sme hodlali navštíviť. Náš život mal dostať viac hĺbky. Chceli sme sa podľa Božieho slova väčšmi riadiť, pracovať, premýšľať, chceli sme dať Bohu väčší priestor v našom rozhodovaní. Priestor, ktorý Mu patrí. Čo z toho sa podarilo?
Chceli sme žiť viac pre našich blížnych, priniesť ovocie Ducha ľuďom v našej blízkosti, nemilovať iba slovom a jazykom, ale skutom a opravdivo. Čo z toho sa v minulom roku splnilo? V „izbe“ minulého roku spoznávame aj radostné udalosti. Okamihy šťastia, lásky, pekných rozhovorov, pomoci, ľudskej blízkosti. Úspešný koniec situácií, ktoré nám spôsobovali mnoho starostí, dobré zdravie našich detí a najbližších. Za týmito peknými momentmi sa ohliadame radi. Veď naše srdce vtedy bolo – pri pomyslení na ne stále je – šťastné. Nezabudli sme však aj na vďačnosť Bohu – Darcovi všetkých dobrých darov? Nepripísali sme to dobré a pekné iba sebe, našim zásluhám?
Do niektorých kútov „izby“ minulého roku sa nehľadí ľahko. Rozpoznávame v nich okamihy hnevu, nervozity, skepsy a pochybností. Temné chvíle, v ktorých sme zlyhali, nedokázali sa ako Božie deti. O to s väčšou radosťou smieme počuť Ježišovo: „Nech sa vám srdce nestrachuje!“
Počuť toto uistenie, keď stojíme pre novými „dverami“, za ktorými sú rozličné skúsenosti a zážitky, s ktorými sa budeme musieť vyrovnať. Nie všetko bude ľahké, avšak Kristus nám dodáva odvahu: „Nech sa vám srdce nestrachuje! Verte v Boha a verte vo mňa!“ Vraví: Nebojte sa otvoriť dvere NR s dôverou v Božiu prítomnosť, vo viere v Pánovu blízkosť. Aj keď priestor, do ktorého vstupujeme je neznámy, je to neistá pôda, jedno je skalopevné – Ježišovo zasľúbenie: „Verte v Boha a verte vo mňa!“ – V Krista – Pána domu, ktorý nám s NR otvára nový životný priestor a ponúka nám svoju ochrannú ruku.
Chce byť v NR vo všetkom s nami. Dáva nám novú príležitosť, možnosť nového začiatku, šancu žiť ako Jeho učeníci a nasledovníci. Dnes smieme urobiť s Bohom prvý krok do neznámej budúcnosti NR tým, že prijmeme posilnenie z Jeho slova i darov Večere Pánovej. Smieme urobiť krok do neznámeho terénu NR tým, že sa v modlitbe odovzdáme Pánovi. Za dverami NR je síce ešte všetko otvorené, neisté. Predsa dôvera v lásku nášho Pána, v Jeho milosť, ochranu a trpezlivosť, nám budú veľkou pomocou.
Dnes, takpovediac držíme kľučku dverí od „izby“ roku 2010. Všetko, čo nás ľaká a znepokojuje, pochybnosti, či NR bude lepší ako predošlý, obavy z neznámych zákutí NR i rozsudok nad sebou samým: Neviem, nemôžem sa zmeniť! – aj viny nakopené v uplynulom roku – to všetko smieme zložiť pri kríži nášho Pána. Zložiť bremená, ktoré nás ťažia.
Kristus chce byť s nami každý deň. On je Pánom „domu“ nášho života. Kde je On s nami a v nás, tam ustupuje strach, pretože „Boh je láska“ a „v láske nieto strachu, ale dokonalá láska vyháňa strach“ (1J 4, 8b a 18). Po boku s Kristom smieme smelo a isto kráčať v NR. Ani naše viny, ktoré sa na nás znovu a znovu lepia, nenesieme sami. Ježiš nám ich sníma, keď Ho o to prosíme. A keby sme v NR zažili aj temné chvíle, ani vtedy nie sme Pánom opustení. Dokonca, keby nám prišlo aj opustiť dom nášho života, Boh neopustí nikoho z tých, ktorí nepohrdli Jeho blízkosťou a dobrotou. On nám pripravil miesto v novom príbytku, nie rukou zhotovenom, večnom v nebesiach (J 14, 2 – 3a; 2K 5, 1) – skrze Ježiša Krista, ktorý nám dnes hovorí: „Nech sa vám srdce nestrachuje! Verte v Boha a verte vo mňa!“
Amen.
Prameň: kázeň Manfreda Günthera.
Martin Šefranko
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
