V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Archív kázní

2. nedeľa po Zjavení, Evanjelium podľa Lukáša 10, 25 – 37, NA ZÁVER ALIANČNÉHO MODLITEBNÉHO TÝŽDŇA

Téma týždňa: Budete mi svedkami; téma večera: Ku komu sa priblížime?

Milí bratia a milé sestry, domáci viery, drahí hostia!

Téma tohoročného modlitebného týždňa nám pripomína, že máme úlohu Božích svedkov. Téma dnešného večera nám kladie otázku: Ku komu sa priblížime?

Samaritán sa priblížil k tomu, kto ležal na ceste z Jeruzalema do Jericha, ktorou kráčal. Cesta z Jeruzalema do Jericha je cesta od jedných bohoslužieb k ďalším. Kňaz i levíta sa vracali z bohoslužieb v jeruzalemskom chráme. Vystriedali ich v „šichte“, aby po odpočinku konali opäť službu v chráme. Cesta z Jeruzalema do Jericha je teda cestou od jedných bohoslužieb k ďalším. Je to nebezpečná cesta. Môžeme na nej padnúť do rúk lotrom, čo je zlé. Súčasných ľudí prepadajú „lotri” v podobe životných tragédií, ktoré ich olúpia o zdravie, prácu, majetok o rodinu, o blízkeho človeka. Niektorých olúpia veľmi skoro – ako napr. v dôsledku zemetrasenia na Haiti osirelé deti, či mladých ľudí, ktorí tam boli zmrzačení padajúcimi budovami. Iní sú olúpení v zrelom veku alebo v starobe, keď sa k chorobe a nevládnosti pripája osamelosť. Nič príjemné. Navzdory tomu prepadnutie lúpežníkmi, byť ozbíjaný, doráňaný nie je najväčšie nebezpečenstvo, ktoré nám hrozí. Na ceste nášho života môžeme prísť o život úplne iným spôsobom. Ježiš nám ukazuje dve nebezpečenstvá, o ktorých budeme uvažovať spoločne.
Môžeme zostať ležať
a môžeme obísť to podstatné.
Keď premýšľame, ku komu sa priblížime so svedectvom o Božej láske – keď uvažujeme, kto leží na našej ceste, zisťujeme, že je množstvo takých ľudí. Nemusíme ich vyhľadávať so špeciálnou námahou. Stačí si otvoriť oči. Cesta nášho života, cesta od jedných bohoslužieb k druhým je preplnená ležiacimi. Sú to ľudia sklamaní životom, ľudia žijúci v napätých pracovných či rodinných vzťahoch, ľudia nešťastní, chorí bez nádeje na lepšiu diagnózu. Zrejme každý takých ľudí poznáme.
A možno tí, ktorí ležia na našej ceste, sú bližšie ako sa nazdávame. Možno táto cesta prechádza naším bytom či domom. V dnešnej dobe, keď je čím ďalej menej samozrejmé, že deti automaticky nasledujú kresťanskú vieru svojich rodičov, v súčasnosti, keď sa na rozpad manželstiev aj v cirkvi ľahtikársky reaguje: No a čo, veď rozvod nie je infekčná choroba..., treba vnímať, že blížny je aj manžel/ka, blížnym sú naše deti, rodičia. Je dôležité pripomínať, že rodina je miestom, na ktorom sme najväčšmi poverení napĺňať Kristov príkaz byť svedkami o Božej láske, priestorom, kde máme najhorlivejšie napĺňať Ježišov príkaz lásky k blížnemu. Rodina je však aj miestom, kde hrozí, že obídeme to podstatné.
Je vážnym zlyhaním, ak Kristova cirkev prestane byť cirkvou pre druhých, ak sa stará iba o seba či stiahne sa do pasivity. No zdravé by nebolo ani to, keby sme ako veriaci v Krista prepadli aktivizmu, naháňali sa z jednej misijnej akcie do druhej a unikalo by nám: blížny je aj moja manželka, môj manžel, naše deti, rodičia. Blížny je človek na mojej ceste života.
Kňazovi a levítovi sa to stalo. Nechceli sa nábožensky znečistiť dotykom s mŕtvym a z lásky k Bohu – v úsilí o náboženskú čistotu – obišli človeka v ich bezprostrednej blízkosti; a Ježiš ich za to nechváli.
Diabol sa usiluje, aby sme namiesto konkrétnych prejavov lásky a pomoci ľuďom v našej blízkosti, zostali len pri abstraktnej láske ku všetkým, a v konečnom dôsledku nespravili nič. Ježiš sa zjavil na to, aby maril skutky diablove (1J 3, 8b). Preto nám Kristus namiesto abstraktného „milovania“ nekonkrétnych ľudí – taktiky, ktorou chce diabol ochromiť našu lásku – stavia pred oči živú lásku, konkrétne činy milosrdenstva a pomoci ľuďom v našej blízkosti – na ceste nášho života. „Čiňme dobre všetkým, ale najmä domácim viery“ – tak čítame v liste Galatským 6,10b.

Čiňme dobre ľuďom ležiacim na ceste z Jeruzalema do Jericha. Leží na nej každý, kto sa vzďaľuje od Božieho ľudu, kto je vnútorne zranený – upadne do rúk zlého, ktorý mu zasadí duchovné rany. Takých vnútorne zranených ľudí je v našej blízkosti dosť.
Satan sa snaží priťahovať náš pohľad do diaľky a zabrániť nám vidieť tých, ktorí sú v našej blízkosti. Dnes bude zbierka pre postihnutých zemetrasením v Haiti a bude dobre, keď´ do nej neprispejeme len nejakými omrvinkami, ale zo srdca, horlivo. Bez akéhokoľvek podceňovania nešťastia týchto ľudí a bez podceňovania potrebnosti tejto pomoci, však platí, že je ľahšie milovať ľudí ďaleko od nás, ľahšie je hodiť niekoľko eurovú bankovku do ofery, ako milovať tých, ktorý ležia na našej životnej ceste, s ktorými možno zdieľame stôl či strechu nad hlavou. No Pán nás volá, aby sme sa priblížili práve ľuďom na našej životnej ceste.
Ježišova láska k najbližším nevylučovala lásku k ďalším, avšak Pán nám ukazuje, že konkrétnu lásku k ľuďom okolo nás nemožno zamieňať za abstraktnú lásku ku všetkým.
Ježiš nás oslobodil, aby sme žili životom Jeho lásky – kráčali v Jeho stopách. Ako On, ani my nehľadajme lásku kdesi v abstraktnej diaľke, ale preukazujme ju tým, s ktorými Pán Boh spojil naše životné cesty – v našich rodinách, v cirkvi, národe, krajine. Sloboda od abstraktnosti v láske je dobrá – oslobodzujúca správa pre všetkých, ktorí túžime napĺňať Pánovo slovo: „Budete mi svedkami".
Najdôležitejšia vec teda nie je pátrať ku komu sa priblížime. Oveľa zásadnejšie je vidieť, neprehliadnuť, koho blížnym môžem byť ja, ty, môžeme byť my – vidieť tých, ktorí sú na našej životnej ceste.
Samaritán si počínal kristovsky. Neprehliadol človeka v núdzi. Vydal energiu, sily i peniaze, aby mu pomohol. Ježiš dal nielen lásku, sily a peniaze, ale vlastný nevinný život, aby nám pomohol a – ako to vraví Luther – vykúpil nás od smrti večnej a moci diabolskej. Ježiš nás nenechal ležať, neobišiel to podstatné. A tak smieme nášho Pána prosiť o otvorené oči, o to, aby sme kvôli domnelo dôležitým záležitostiam neobišli to vskutku podstatné. – Aby sme si dali pomôcť od Krista a láskou, akou On pomáha nám slúžili iným.

S použitím viacerých prameňov

Martin Šefranko
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.