2. nedeľa po Zjavení, I. Kor. 1, 27 – 28, pri spomienke na prvé výročie smrti Milana Rúfusa
Budievajú ma zo sna zvony. Prisnije sa mi krajina. Celá sa chveje. Ako biela loď, kĺže sa po nej, z vlny na vlnu svetlo. To hľadané. Otvorím oči. Vidím toľko tmy, že sa mi da nich slzy nahrnú. Usínam tak.
Ale je tu Ukrižovaný a Vzkriesený a hovorí Tebe aj mne: Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje nebude chodiť v tme, ale bude mať svetlo života. Už neusínam, vstávam, lebo slovo stalo sa telom. Je s nami viera, nádej a láska.
Čo je svetu bláznivé, vyvolil si Boh, aby múdrych zahanbil, čo je svetu slabé vyvolil si Boh, aby mocných zahanbil, čo je svetu neurodzené a opovrhnuté, vyvolil si Boh. (I. Kor. 1, 27 – 28)
Bratia a sestry,
každý národ sa skladá z najrôznejších ľudí. Z múdrych, chytrých či mocných, ale aj slabých, bezmocných a maloduchých. A taktiež sú medzi nami zbabelci, slabosi a bezcharakterní, ale na druhej strane, odvážní, láskaví a statoční ľudia. Sme rôzni a máme rôzne povahy, charaktery a vlastnosti. No v každej generácii sa nájdu aj výnimočné osobnosti, ktoré vtláčajú svojej dobe pečať prácou, vierou a správaním. Tieto osobnosti vynikajú nad ostatnými a vzbudzujú pozornosť svojho okolia. Občas, väčšinou za niekoľko desaťročí sa stane, že sa objaví v národe velikán, ktorí posunie všetkých výrazne dopredu. V každom národe sa nájdu táketo osobnosti a velikáni. Našťastie, ani náš národ nie je ochudobnený, o takýchto ľudí.
Pred rokom sa slovenský národ v tomto našom Veľkom evanjelickom kostole, lúčil so svojou veľkou osobnosťou, básnikom, majstrom Milanom Rúfusom. A viac ako pri ktorejkoľvek inej osobnosti dnešnej doby, bolo vidieť, že odchádza niekto, kto požíval všeobecnú úctu. Pri jeho pohrebe sa stretli ľudia, ktorí sa bežne nestretávajú, katolíci s evanjelikmi, bývali komunisti s bývalými disidentmi, intelektuáli, ako aj jednoduchí ľudia. Všetci prišli, aby vzdali poctu človeku, ktorí obohacoval a obohacuje ich životy svojou básnickou tvorbou. Najkrajším príkladom svedčiacim o jeho vplyve, sú príbehy ľudí, ktorí vydávajú svedectvo o jeho vplyve na ich život. Jeho modlitbičky, pamätníček, Óda na radosť, Čítanie z údelu, Presné ako chlieb a voda, Básnik a čas, Vernosť, Ako stopy v snehu. A taktiež, jeho múdre eseje, Rozhovory so sebou a s tebou, zostanú už natrvalo súčasťou našej slovenskej kultúry a budú nás sprevádzať našim každodenným životom. Zostanú neodmysliteľnou súčasťou nášho života a budú nám pomáhať nielen prekonávať úzkosť a strach, ale aj dvíhať ku kráse a velebe, ktorú Boh vložil do "duše Majstra slova" a zároveň mu dal schopnosť, podeliť sa so svojimi pocitmi, s každým kto rozumie našej krásnej slovenčine. Už dnes svedectvá o básnikovom vplyve na naš život, zaznievajú so všetkých kútov a vrstiev nášho ľudu. Rovnako sú drahé dieťaťu ako aj opernému spevákovi. Biskupovi, ako aj babičke, ktorá si na jeho básnické zbierky musela našetriť a nastrádať z malého dôchodku.
Náš biblický text nám hovorí o "zvláštnych paradoxoch", ktoré sú súčasťou Božieho konania v našom svete. Neustále počas celých dejín ľudstva môžeme sledovať ako naše ľudské predstavy o bohatstve, moci a sláve, sú v protive s Božou predstavou o bohatstve, moci a sláve. Ide to tak ďaleko, že sa naše predstavy s Božou, dostávajú mnohokrát až do opačného pólu. Teda to, čo je pre nás bláznivé, vyvolil si Boh za múdre, čo je pre nás slabé, je pre Boha mocné a všetko neurodzené a opovrhnuté ľuďmi je pre Boha vznešené a úctyhodné. Mohli by sme menovať nespočetné príklady z dejín, kedy to tak bolo.
Chcem v tejto kázni na uviesť život Milana Rúfusa, ako potvrdenie pravdivosti dnešného biblického slova.
Básnik sa vo svojej tvorbe neustále vyznáva z lásky k svojeti k svojmu milovanému Liptovu, Poludnici, z lásky k najdrahším bytostiam, lásky, ktorú básnik vylieval zo svojho srdca vo veršoch, je jeho vyznaním lásky, ku všetkým ľudom, ktorí milujú a lásku potrebujú. Tento vrúcny cit je tajomstvom jeho úspechu. Láska, aké bláznivé, slabé a opovrhnutiahodné, pre človeka dnešného sveta. Kto by sa už dnes papral s takýmito hodnotami? Veď sú iba pre slabochov, maloduchých a neurodzených, teda chudobných a nezaujímavých ľudí.
To nie je filozofia, ktorá dnes vládne svetu!
Počúvajme čo básnik o láske hovorí:
A napokon láska. Láska k žene,
ku dieťatu, láska k živému.
Aj keď to bolo zaplatené
Je to dar. Tak zaďakujme mu.
Za to, že je, čím sú hviezdy lodí,
Najjasnejšia medzi hviezdami.
Láska, ktorá plodí nás i rodí
Na krátku púť svetom neznámym.
Láska – nebo naraz také blízke.
Víno bohov v krehkej nádobe.
Láska, ktorá sedí pri kolíske.
Láska, ktorá kľačí na hrobe.
Láska – sviatok človečieho tvora.
Tá, čo iba nechtiac ublíži.
A nad ľudskou – láska Božia, ktorá Odovzdane visí na kríži.
Žil v dobe, ktorá si vyžadovala vraj “konkrétny” čin. Vo svete kde vládli kosák a kladivo. Kde sa cenila hrubá sila a fyzická práca. Ten “mocný” svet chcel obrátiť naruby všetko čo nám Boh dal do vienka a to nielen prírodu, ale aj našu dušu. A do toho zaznieval zdanlivo, slabúčký hlas básnika, ktorý nerozumel hrubej sile, lebo ju ani necítil, vo svojom srdci. Dnešok je však pre nás svedectvom, že nie hrubá sila, ale slovo básnika je pre nás trvalou hodnotou Jeho slovo požehnané Bohom, robí náš život krajším a lepším. To čo svet považoval za mocné, už dnes nie je. To však čo Boh dal do srdca básnika, jeho múdre slovo, nás naďalej sprevádza.
Preto nech dielo majstra Milana Rúfusa nás vedie k láske. Každá jeho báseň je modlitba. Rozhovor. V každej sa obracia k Nemu, Pánovi tvorstva – veď už ku komu by sa mal? Ten nádherný vzdych, ktorý vyšiel z Jeho úst, v ktorom je všetko povedané, prázdno, prázdno je Bože, bez Teba.... Vďaka Bohu, za majstra - básnika, ktorý celé hodiny sa díval na Dunaj a ponad Petržalku a za Teba a za mňa viedol dialóg s Nebeským Otcom. Vďaka.
Amen
Michal Zajden
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
