Štedrý večer, Izaiáš 9, 1
„Ľud, ktorý chodí v tme, uzrie veľké svetlo, nad tými, ktorí bývajú v temnej krajine, zažiari svetlo.“ (Izaiáš 9,1)
Milí bratia, milé sestry,
dnešný predvečer Vianoc je pre nás spojený s tajomstvami a prekvapeniami. Chystáme ich pre iných – a túžime ich aj zažívať.
Tušíme, že zhon, stres a tlak zabezpečiť všetko na bohatý stôl a pod bohatý stromček, je len pridanou hodnotou doby - s pravým zmyslom Vianoc nemá nič spoločné.
Pre väčšinu z nás sa totiž zážitok hojnosti neobmedzuje len na vianočné udalosti – štedrý stôl a štedré dary si predsa užívame častejšie.
Čo teda od Vianoc očakávame?
Na túto otázku vedia ľahko a celkom jednoznačne odpovedať deti. Vedia sa úprimne radovať z maličkostí, nechajú sa jednoduchým spôsobom fascinovať, ohúriť. Je vianočná radosť obmedzená len na ich vek – na sladkú naivitu, dôveru, istotu rodičovskej priazne a podpory?
My dospelí máme viac nárokov a viac skúseností, a tie spontánnu radosť držia na uzde.
To, čo by nás vedelo prekvapiť, sa nedá nájsť pod stromčekom: tešilo by nás viac spravodlivosti vo svete, viac čestných ľudí okolo seba, viac lásky a pochopenia, zdravie, podpora, viac istoty...
Takéto priania nie sú ilúziami, ľudia o ne stoja od nepamäti. Vedia nás nadchnúť, inšpirovať k pohybom, vnútorným i vonkajším zápasom.
Túžbu po veľkých zmenách, vízie lepšej budúcnosti sprevádzajú však v dejinách aj veľké sklamania, ľudské zlyhania, prejavy egoizmu a násilia.
To je dôvod, prečo mnohí rezignovali a nič veľké už neočakávajú. Maličkosť pod stromčekom im stačí. Aspoň moment šťastia.
Naozaj nám to stačí?
Nedajme si vziať túžby... nech nás neodrádza, že aj o pokoj treba zápasiť, že víťazstvo pravdy si žiada sebazaprenie a niekedy aj obete... Preto sa ešte úcta a česť nemusia zapredať za chabé istoty!
Veľké výzvy siahať k tomu, čo nás prevyšuje, sa môžu stať neuveriteľnou hybnou silou, ktorá kriesi, motivuje, dáva život!
Boh sa v Kristu rodí do nášho sveta. Bude žiť náš život. Prichádza v ľudskom tele, aby sme porozumeli, o čo Mu naozaj ide. Túži nás udržať bdelých, aby sme vedeli reagovať na vystretú ruku, ktorú treba podať, alebo naplniť. Túži po živom kontakte, aby sme neuviazli v definíciách deklarovanej viery, v ktorých sme dobrých, morálnych a veriacich oddelili od zlých, nemorálnych a tých, čo kladú nepríjemné otázky.
Boh v Kristu sa zastáva všetkých slabých, zápasiacich, šikanovaných, ktorí neuverili, že svoj údel musia niesť naveky. Prichádza, aby im ho zmenil, aby
im daroval nádej. Nie rozptýlenie a lacnú zábavu, v ktorých stratia aj sami seba – ale nádej, ktorá im prinesie radosť a požehnanie.
Hľadá s nami ostrovy pokoja, kde sa dá v mori stresov utíšiť a prijať nová sila, odkiaľ sa dajú vytušiť priority skôr, ako človek vyhorí.
Bratia a sestry,
pýtať sa na skutočný zmysel Vianoc chce odvahu. Ak sa nechceme uspokojiť s príliš rýchlymi univerzálnymi odpoveďami, platiacimi vždy, všade a pre každého, musíme podstúpiť proces, ktorý v nás odhalí to, čo v sebe nosíme, čo viac či menej úspešne skrývame.
To, že sa inteligentní, vzdelaní a informovaní nechávame zastrašovať, utlmiť a umlčať tmou, je smutné, ale je to fakt.
Tma je v Božom slove synonymom zla, viny, nejasnosti, nezmyselnosti. Je mätúca, vyčerpávajúca, ničí v človeku dôstojnosť, niekedy aj charakter, oberá o pokoj a nádej.
Sú ľudia, ktorí svoje manželstvo začínali s veľkou láskou. Dnes je všetko inak. Žijú vedľa seba, odcudzení, prázdni, bez toho, aby mali jeden pre druhého pekné slovo. Spolužitie by najradšej skončili, no sú na seba materiálne
odkázaní.
Iným zrútila predstavy o pokojnom živote vážna choroba, alebo tragédia. Sú odkázaní na pomoc.
Tma nezmyselnosti a obáv sa týka aj mladých ľudí, ktorým navonok nič nechýba – no žijú bez radosti, bez záujmu, presvedčení, že o ich svet, rozmýšľanie aj tak nik nestojí, že na nich nikomu nezáleží.
Pre ľudí uprostred týchto a mnohých iných podobách tmy však prichádza iná vízia: prelom, zasľúbenie veľkého svetla.
Nech by bola temnota akokoľvek desivá, nech by sa v nej pohybovala väčšina ľudí a tá menšina mala pocit, že sa s tým aj tak už nič
nedá robiť, existuje východisko. Boh má jasné riešenie. Je čas očakávať veľké veci.
Prorok tvrdí: „Ľud, ktorý chodí v tme, uzrie veľké svetlo, nad tými, ktorí bývajú v temnej krajine, zažiari svetlo.“
Ty, kto si sa odvážil vyjadriť svoj názor aj za iných – a zrazu si ostal nepochopený a sám, uzrieš veľké svetlo. Príde, aby pred tebou otvorilo nádej, že odvaha vzoprieť sa strachu nie je márna, raz prinesie úžitok.
Tebe, ktorému sa nedarí nájsť uplatnenie, ktoré by rozvíjalo tvoje talenty v zamestnaní, zažiari svetlo. Boh Ťa potrebuje. V tvojej rodine, v tvojich priateľstvách.
Ty, kto si všetko podriadil rodine, starostlivosti o dieťa – alebo nevládneho človeka, uzrieš veľké svetlo. Zjaví Ti, aká dôležitá je Tvoja služba, Tvoja láskavosť.
Tebe, kto sa cítiš sám – lebo si sa odcudzil od svojich najbližších, zažiari svetlo – a Ty prídeš na to, ako sa vrátiť späť.
Informácia, ktorá kedysi prekvapila pastierov v Betleheme, prichádza aj k nám dnes. Slovo anjela: „Nebojte sa“ platí: Nebojte sa, lebo narodil sa Vám dnes v meste Dávidovom Spasiteľ, ktorý je Kristus Pán.
Svetlá, ktorými sa na Vianoce obklopujeme, by všetkým, ktorí sa trápia vnútornou tmou, mali priniesť posolstvo: Zastavte sa na moment. Premýšľajte. O Bohu aj o sebe.
Ježiš Kristus zmenil tento svet, priniesol medzi nás Božie princípy. Tie platia, aj keď o tom zaťažení vinou a sklamaním pochybujeme.
Jeho svetlo svieti v každej tme nepoznaného, nevysloveného, alebo nezvládnutého. Dáva novú perspektívu.
Zla v nás a okolo nás sa nemusíme báť. Boh nám v Kristu prichádza na pomoc Spasiteľ – tam kde sa sami chrániť a zachrániť nevládzeme. Získava si nás k tomu, aby sme po láske a odpustení zatúžili.
Nie, všetko nemôžeme vyriešiť, ale je našou úlohou, aby sme tmu v sebe odhalili, pomenovali – tak nad nami stratí moc. Je tiež našou úlohou, aby sme na tmu okolo seba upozorňovali, aby sme si na ňu nezvykli.
Sú veci, pred ktorými by sme nemali utiecť, popierať ich kvôli tomu, aby sme nenarušili sviatočnú atmosféru.
Niekedy sa nás bieda musí dotknúť, prerušiť naše staré spôsoby myslenia. Len potom bude možné zaujať nové postoje – nadviazať nové vzťahy – s Bohom, s ľuďmi i samým sebou.
Dieťa, ktoré sa narodilo kvôli nám, nám dáva najavo, že nemusíme chcieť byť bohom – stačí, aby sme chceli byť človekom. na Boží obraz (podľa Božieho vkusu. )
Či narodenie Krista v našom živote niečo spôsobilo, či pre nás má a bude mať zmysel, sa na nás prejaví. Obyčajne bez toho, aby sme vypovedali jediné slovo. Viera je viditeľná v tom, čím človek žije.
Život človeka, ktorý uznáva a vyznáva Boha, ktorý je s Ním v živom kontakte, nemusí zviditeľňovať svetlo reflektorov. Žiari tak ako Božie dieťa v jasliach - vo svojej nenápadnosti, tichu, skromnosti.
Vo vďačnej radosti v úspechu a šťastí, ale s hlbokou odovzdanosťou v kríze, či kríži. S chvením, no s istotou, že je v Božej moci, sleduje Jeho predstavy a smeruje k dobrému cieľu.
Ak nájdeme dosť úcty a vnímavosti, aby sme si takýto ľudí okolo seba všimli, a dosť odhodlania, aby sme ich vytrvalú vieru napodobnili, bude v našom okolí štedrý aj celkom obyčajný deň.
Amen
Všemohúci náš Bože,
k Tebe prichádzame s vďačnosťou – alebo niekedy len nemým úžasom nad tým,
že život, ktorý si nám dal, má toľko tvárí,
toľko prejavov...
radosti, očakávania, a ideálov!
Prosíme o odpustenie, že je naša viera taká malá a my nevidíme, že aj tam,
kde je bieda,
môže byť aj obdivuhodná životná sila,
že v čistej, priamej jednoduchosti,
je ukrytá úcta k človeku
a obyčajná prajnosť
nachádza cestu k zázrakom.
Ďakujeme tebe za všetkých ľudí,
ktorým nestačí starať sa o samých seba.
ICH láska vedie stále ďalej
a ak vidia biedu a nedostatok,
neodvrátia sa
a nepýtajú, prečo to dopustíš,
ale ponúknu seba.
Ďakujeme za tento vianočný čas, za naše rodiny, prácu, za pekné vzťahy.
Ďakujeme za ľudí, ktorí pochopili, že si im dal moc meniť tento svet. Nie silou, iba láskou.
Láskou, ktorá sa vie k inému skloniť
a pýta sa, čo by chcel, čo by potreboval.
Prosíme, Pane,
nauč nás stáť o takúto kvalitu lásky.
Veď nás k tomu,
aby sme si nedovolili o nej len zbytočne hovoriť,
kým ju nie sme ochotní žiť.
Daruj nám odvahu,
ktorá preklenie hranice nášho egoizmu,
aj našej pýchy na to, čo vieme a čomu rozumieme,
lebo pravda môže byť aj iná
a my ani nezistíme,
že toho o skutočnom živote
nevieme až tak veľa.
Pomôž nám prosíme, aby sa niečo nové odohralo aj v nás.
Možno to môže nám – a aj niekomu inému zmeniť život. Daj, aby sa tak stalo.
Amen.
Anna Polcková
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
