V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Archív kázní

Stretnutie žien, texty v texte

TÉMA: ODVAHA ŽIŤ
STRACH - ODVAHA

Milé sestry, milí bratia,
ak pri vstupe do nového roka myslíme na to, čo príde, je možné a pravdepodobné, že máme dôvod na neistotu, obavy.
Vychádzame zo skúseností, ktoré nás upozorňujú na hranice nášho rozumu, našich predpokladov – aj na hranice nášho úsilia.
Ani nové predsavzatia, v ktorých sa koncentruje naša túžba po zmene, obyčajne nemajú dlhé trvanie a ich výsledkom je po čase len ďalšie potvrdenie toho, akí sme nedôslední.
Ak máme hovoriť o odvahe ŽIŤ, potrebujeme si uvedomiť, ako veľmi nás ovplyvňuje strach. Rozličné strachy.
Strach, že nás nikto neobjaví, že si nás nevšimne – ale na druhej strane strach, že nás niekto spozná až príliš, že nás odhalí. Máme strach z neznámych vecí - ale aj z tých, ktoré už veľmi dobre poznáme a nedokážeme s nimi pohnúť, nevieme ich zmeniť.
To, k čomu nás privádza strach, je často citoslovce ACH.
Odkedy sme sa vzdialili od Boha, je v nás základná úzkosť – je to úzkosť konečného tvora z hrozby NEBYTIA.
Táto úzkosť sa nedá odstrániť. Je v nás od začiatku do konca života. Je to prirodzené, veď chceme žiť!! Preto nás vyplaší každá smrť, každá hrozba umierania.
No strachu je možné čeliť odvahou – odvahou dôverovať Tomu, kto život dáva a kto ho aj berie.
Strach je možné preklenúť vo viere, že nie JA som ten, od ktorého všetko závisí, ale je tu môj Boh, ktorý ma pozdvihne, posilní, oslobodí a ochráni aj vtedy, keď na to nevidím žiadny dôvod, dokonca aj vtedy, keď na to žiadny dôvod neexistuje.
Cesta od strachu z umierania / k odvahe žiť je ťažká, ale možná. Je cestou vedomého preorientovania sa z citoslovca ACH... na citoslovce AHA!!! JE cestou z bedákania k objavom. Cestou od sebaľútosti k novým víziám, cestou od starých koncov k novým začiatkom, cestou od márnosti, nezmyselnosti k nádeji a požehnaniu.
V prvej časti sa budem venovať poukazom na situácie, v ktorých si človek ťažká:
ACH (strACH)
„Ach, Pane, Hospodine, veď neviem hovoriť, lebo som primladý“ hovorí Jeremiáš 1,6, čím dáva najavo – sebe aj Bohu:
A. Mám strach, lebo nemám kvality.
Pane, dávaš mi zložitú úlohu – a ja Ťa nechcem zavádzať, to je nad moje sily. Poznám sa. Jeremiáš si ťažká: Ach, čo to odo mňa chceš, veď ja som neschopný. Mýliš sa. Zo mňa nemôžeš mať služobníka, proroka. Obráť sa inam. Jeremiáš dostáva šancu na spoluprácu pri tvorení nového... no hneď ju neprijíma. Chýba mu odvaha.
Aj my sme niekedy postavení pred významnú, veľkú ponuku – z ktorej máme obavy a radšej sa jej vopred vzdáme.
Je to skromnosť? Alebo výhovorky?
Nie sme v takomto pokušení my ženy veľmi často, že si netrúfame hovoriť a ovplyvňovať dianie okolo nás? Nestojíme Pánu Bohu v ceste, ak vo svojej malovernosti odmietame výzvy meniť naše prostredie?
Nie je za našou tzv. skromnosťou alibizmus, že radšej budeme v tieni, poslušné a pokorné, ale preto, aby sme nemali problémy?
Aj nám bráni v službe nedostatok dôvery – nielen v samu seba, ale hlavne v Pána Boha.
Veľmi jednoducho nás umlčí, veľmi ľahko prijmeme za svoje a necháme sa presvedčiť, ak niekto skonštatuje, že nevieme hovoriť, rozumieť, mať nadhľad, zorganizovať, nedokážem upútať pozornosť, že aj tak nič nestíhame, nezvládneme tlaky, očakávania...
Je to naozaj tak? Čie sú to hlasy, ktoré nám to hovoria? Božie nie! Božia reakcia na Jeremiášovo ACH znie takto: „Nehovor, že si primladý, ale choď, ku komukoľvek ťa pošlem a hlásaj všetko, čo ti rozkážem. Neboj sa ich, lebo ja som s tebou, aby som ťa vyslobodil“.
Aj pre nás by znelo: Nehovor zas, čo nezvládaš. Ja ti poviem kam máš ísť a čo máš hovoriť. Naučím Ťa rozoznávať priority. Budem konať cez Teba – Tvojou úlohou je len to, aby si počúvala, aby si neprerušila spojenie. Potrebujem ťa.
Ďalší, ktorý si pred Hospodinom ťažká, je Nehemiáš v úvode knihy. Svoju modlitbu začína: „Ach, Hospodine, nebeský Bože,... Neh. 1,5-10 Ach, Pane, nech vníma Tvoje ucho modlitbu Tvojho služobníka a modlitbu Tvojich služobníkov, ktorí sú ochotní báť sa Tvojho mena, daj úspech svojmu služobníkovi! Neh. 1,11a
Nehemiášova modlitba znie k Bohu pred návratom zajatcov do Jeruzalema. Nemajú sa veľmi kam vrátiť. To, čo Nehemiáš okolo seba vidí, sú len trosky hradieb, vypálené brány.
Ďalším dôvodom nášho strachu je zážitok, skúsenosť viny, hriechu.
B. Mám strach, lebo vidím, viem, cítim, že som zlyhal – zlyhávam.
Aj pred našimi očami sú niekedy trosky našich vzťahov, zničené zväzky, sklamaná dôvera. Akoby sa nebolo kam vrátiť, akoby nebolo z čoho začínať... V našich vzťahoch, rodinách sa ani my niekedy neodvážime komunikovať inak, alebo znova - a tak ostávame v starom. Biedu sa ani neodvážime pomenovať.
A tak zostávame v hneve, predsudkoch, trápime sa, ale ostávame v tom, čo je. Nemáme odvahu formulovať príčiny nedorozumení, ani pred človekom ani pred Bohom.
Pomohlo by nám, keby sme o tom, čo nás zaťažuje, začali hovoriť. Najprv s Bohom.
„Ach, Pane, ukáž odkiaľ začať, aby z týchto ruín, trosiek mohli povstať nové vzťahy, aby sa mohol vytvárať nový domov. Nedopusť, aby sme sa uspokojili s pocitom, že sme vyhnanci a nemáme sa KAM vrátiť.“
Je pre človeka vlastnou škodou, ak iného podozrieva, že s ním komunikovať nechce. Možno si to isté myslí aj iný. Chýba len prvý krok. Odvážiť sa k nemu znamená nebáť sa pokoriť, odhodlať sa nadviazať kontakt. Ak sa to udeje, vynorí sa odvaha k novému spojeniu, novému životu.
C. Tretím možným dôvodom k strachu a obavám je Božia blízkosť. Prorok Joel – nepochybne v zložitej politickej situácii formuluje: “Ach, čo to za deň! Veď blízko je deň Hospodinov! Príde ako skaza od Všemohúceho!“ Joel 1,16
Ak v sebe aj okolo seba vnímam pohŕdanie Božími princípmi, ak vidím, že si ja sám – alebo ľudia okolo mňa sami privolávajú nešťastie a nedbajú na výstrahy a varovania, vtedy je blízkosť Boha v pochopiteľnom, spravodlivom rozčúlení naozaj dôvodom k strachu.
Je hrozné, ak sa od Tvorcu a Udržovateľa Života vzdiali nielen jednotlivec, ale aj celý národ, vtedy je Boží súd, Boží priamy zásah naozaj jediné, čo celé dianie dokáže zvrátiť.
A v tom už nie je len hrozba, ale aj nádej, že Pán Boh priamo zasiahne tam, kde už človek o nič tvorivé nemá záujem, alebo na nič nemá silu.
Vždy malo, má a bude mať zmysel, aby sme k Pánu Bohu volali: Ach, Bože náš, keď sa aj náš národ, naša cirkev, alebo naše rodiny od Teba odvrátia, ak Ťa ignorujú, príď a zasiahni Ty sám spôsobom, ktorému budú rozumieť. Dokáž sa vo svojej moci a velebnosti, veď možno už pekné slovo, pozvanie rešpektovať nevedia. Nás si, svätý Bože, očisti, aby pre nás deň Tvojho príchodu nemusel byť hrôzou, ale dňom nového života v Tvojom novom svete.
***
ODVAHA
Milé sestry, milí bratia,
ani Pánu Bohu ani človeku dneška dávno nestačia naše vzdychy, naše lamentovanie.
Potrebujú zažiť človeka, ktorý sa odváži žiť, vzoprieť strachu – a to aj napriek zložitosti problémov a chýb, ktoré zas určite urobí...
Z Božieho slova znie Jeho „NEBOJ sa“ na každý deň. A to už konečne musíme vziať vážne – preto, aby sa v nás obnovilo nadšenie a zápal pre Božiu vec.
Aj keď budeme pôsobiť osamelo – aj keď sa vo svojom prostredí budeme cítiť hlasom na púšti, nedajme sa odradiť. Odvážme sa žiť – prijímať a tvoriť život. Pán Boh nás presviedča, že to má väčší zmysel, ďalší dosah, ako si trúfame odhadnúť.
Na začiatku tohto roka pred nami otvára novú zasľúbenú krajinu – a posiela nás, aby sme do nej vstúpili tak ako Józua, ktorý porozumel Božie povzbudenie: „Buď silný a odvážny, nestrachuj sa a nezúfaj! Lebo Hospodin, Tvoj Boh, bude s tebou, kamkoľvek pôjdeš.“ Józua 1,9
Nedaj sa odradiť nedostatkom silu, svojich kvalít – pozeraj ďalej – spoliehaj sa na Toho, ktorý je nad Tebou.
Nevzdychaj, objavuj, tvor! AHA, AJHĽA! Pozri sa na to, čo Ťa prevyšuje! Z poslednej knihy Biblie znie: “Ajhľa, nové činím všetko” Zj 21,5
A. AHA! Tvoj Boh Ti dá odvahu premáhať hrozbu nezmyselnosti – službou, aktivitou podľa Božieho vzoru.
Jednou z významných terapií pre dnes veľmi rozšírené úzkosti – a depresie z márnosti, zlyhania, ohrozenia, je liečba činnosťou, prácou - ergoterapia. Tam, kde je človek jednoduchou činnosťou podporený v tom, čo dokáže, v tom, že vie byť užitočný, cíti človek významnú podporu, úspech na ceste k uzdraveniu.
To platí aj o relatívne zdravých jedincoch – že zamestnanie, povolanie, pocit užitočnosti dáva človeku odvahu žiť ďalej. Veľmi zreteľné je to aj na túžbe po aktivite u starých ľudí. Keď sa stanú imobilnými a nedokážu sa o seba postarať,
nedokážu uniesť, že sú pre niekoho bremenom, že sú na obtiaž. V takýchto situáciách sa často vyjadrujú, že chcú zomrieť – aj vtedy, keď im ich blízki opateru poskytnú.
Autor Zjavenia Jánovho hovorí: Ajhľa, pozri sa, NOVÉ činím všetko. On, náš Boh činí nové. Potrebujeme to počuť hlavne vtedy, keď už veľa nového tvoriť nevieme.
Pán Ježiš nám však svojou službou, svojím prístupom k ľuďom ukázal, ako môžeme žiť plným, požehnaným životom. Tých, ktorí Jeho skutky pozorovali, volal k účasti, k napodobňovaniu: „Choď a rob podobne, nasleduj ma!“ Prikázanie obetujúcej sa lásky povýšil nad všetky prikázania.
Apoštol Jakub nás tiež veľmi nástojčivo vyzýva k aktívnej službe, vidí v nej doklad o živej, skutočnej viere: „Kto vie dobre činiť a nečiní, hriech má.“ Jak 4,17
Odvaha žiť je teda spojená s pozorovaním Božích diel a napodobňovania Božích zásahov.
Odvaha žiť znamená nebyť nečinný s odôvodnením, že ja aj tak nič prevratné nespôsobím, nič nezmením. To nie je pravda. Pán Boh predsa tvorí nové v nás a cez nás!
B. Ďalšie AHA! AJHĽA, ktoré je pre nás hodné povšimnutia, je vyjadrenie Jána Krstiteľa:
“Ajhľa, Baránok Boží, ktorý sníma hriechy sveta” Jn 1,29 Pre každého, kto si uvedomí svoju hriešnosť, nedokonalosť, zbabelosť znamená: Môžem mať odvahu žiť – napriek mojim zlyhaniam. Vidím totiž toho, ktorý má riešenie pre moje hriechy. Aha – ajhľa, Boží baránok.
Ak si neviem dať rady s hnevom, urazením, mlčaním – neostanem v tom donekonečna, nenechám sa odradiť - ani tým, že som zlyhal/a. Veď verím, počítam s tým, že prichádza, že RODÍ sa do mojej blízkosti, Ten, ktorý berie
môj hriech na seba a zomiera zaň.
Ajhľa, pozri sa okolo seba. Rozhliadni sa, kde je potrebný Jeho zachraňujúci zásah, Jeho zmilovanie. Nerieš , nezachraňuj všetko len Ty, ale hľadaj, ukazuj na Baránka Božieho.
Netrestaj ani sám seba – neprijímaj ortieľ od ľudí, nedaj sa udupať ich odsúdením. Odváž sa žiť ďalej, zabojovať. Daj očistiť svoje vzťahy – a stavaj nové... Nech ťa neznepokojujú Tvoje hranice, obmedzenia. AHA! Baránok Boží, ktorý sníma, berie hriechy sveta.
Ďalšie, čo náš zrak – i naše očakávania môže pozdvihnúť vyššie, ďalej, je časť posledných slov Pána Ježiša Krista, vyslovil ich tesne predtým, keď vstúpil na nebo. “AHA! Ajhľa, ja som s vami po všetky dni až do konca sveta.“ Mt 28, 20
C. Božia blízkosť pre nás nemusí byť dôvodom k strachu. Naopak. Je dôvodom k odvahe.
Nie sme sami. Nie sme naivní. Nežijeme z ilúzií, žijeme s dôverou, že je Pán Ježiš Kristus vždy a všade s nami. Aj tam, kde si s tým netrúfame počítať.
Boží Baránok Ježiš Kristus zomrel za naše hriechy, ale vstal z mŕtvych pre naše ospravedlnenie.
Boží Baránok je blízko. V radostiach, aj starostiach. Je v našej blízkosti v našich neistotách, temných údoliach, v našich chorobách. Zostupuje s nami aj do našich pekiel – do priestorov, kde sme vystavení mocnostiam zla.
Ak máme a chceme mať odvahu žiť – nielen živoriť, neodháňajme Ho. Volajme na Neho, aby prišiel. Prichádzajme tam, kde sa zvestuje Jeho slovo, očakávajme na Jeho vedenie, nájdime si každý deň chvíľu času a spoločnú reč.
Volajme Ho do blízkosti, nie je pre nás nebezpečná – naopak – môže nás naplniť silou a odvahou. On - živý Boh, Ježiš Kristus, ktorý žil život na tejto zemi, je s nami - v našich koncoch – ale predovšetkým v našich začiatkoch. Náš koniec pre Neho nie je dôvodom k tomu, aby odišiel. Zasľubuje nám, že nás neopustí.
AHA, AJHĽA – On činí všetko nové! Nestopnú Ho naše obavy z poznania vlastných hraníc.
AHA, AJHĽA – Baránok Boží, ktorý sníma hriechy sveta! On, náš Boh je ochotný pri nás žiť a za nás zomierať. Zachraňuje nás všade tam, kde nám už nikto iný a nič iné nepomôže.
AHA, AJHĽA – On je nami po všetky dni až do konca sveta. Jeho blízkosť prináša slobodu, prebúdza odvahu, tvorí život.
Cesta od strachu k odvahe je otvorená – a nie sme na nej sami. Máme za sebou a nad sebou Boha, ktorý nás vidí, prijíma a vedie. To, či Jeho starostlivosť prijmeme, je na našom rozhodnutí - na našej odvahe žiť. AMEN.

Anna Polcková
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.