Zjavenie Krista Pána, Izaiáš 60, 1 – 6
Povstaň a zaskvej sa, pretože prichádza tvoje svetlo a sláva Hospodinova vychádza nad tebou. Lebo, hľa, tma kryje zem a temnota národy, ale nad tebou vychádza Hospodin a Jeho sláva sa zjavuje nad tebou. Národy prídu k tvojmu svetlu a králi k jasu, ktorý žiari nad tebou. Pozdvihni oči a pozri: všetci sa zhromaždia a prídu k tebe; tvoji synovia prídu zďaleka a tvoje dcéry v náručí budú nosené. Potom uvidíš a budeš žiariť, začuduje sa ti a poteší srdce, lebo poklady mora sa k tebe obrátia, bohatstvo národov príde k tebe. Množstvo tiav ťa zaplaví, mladé ťavy z Midjanu a Éfy; všetci zo Sáby prídu, donesú zlato a kadidlo a hlásať budú chvályhodné skutky Hospodinove. ( Izaiáš 60, 1 – 6)
Tieto slová boli síce povedané v určitom historickom kontexte, ale ich význam presahuje historický rámec, v ktorom boli pôvodne vyrieknuté. Oslovené je tu mesto Jeruzalem, ktoré po ťažkých rokoch babylonského exilu má nielen dosiahnuť novú, peknú existenciu, ale v určitom zmysle sa má stať stredobodom mnohých národov. Tieto historické udalosti sú nám dnes už veľmi vzdialené – delia nás od nich tisícročia, ale ten hlbší význam prečítaných slov je pre nás aj po takom veľkom časovom odstupe zaujímavý, dôležitý, aktuálny. Ide o myšlienky, ktoré majú trvalú platnosť. Tieto trvalo platné myšlienky by sme chceli teraz získať z tohto textu.
Existujú doby Božieho mlčania, niekedy aj dosť dlhé. Niekedy sú skúškou z Božej strany, často bývajú Božou reakciou na hriech človeka. Kto bol zvyknutý na Božiu blízkosť a na jej prejavy, pociťuje Božie mlčanie ako niečo veľmi nepríjemné. Veď nemôže vedieť, či sa Boh neodmlčal natrvalo. Vo viacerých žalmoch sa ozývajú vzdychy: Bože, prečo mlčíš? prečo sa neozývaš? dokedy budeš zotrvávať vo svojom mlčaní? To sú hlasy jednotlivcov, ktorí boli Božím mlčaním veľmi stiesnení. Takto volal aj izraelský národ, keď prichádzala naň jedna pohroma za druhou. Takto volávala cirkev vo svojich ťažkých obdobiach, a má dosť dôvodov, aby tak volala i dnes. Takto volajú i dnes mnohí jednotlivci, ktorí sa nachádzajú pod ťažkým bremenom, ktorí tiež majú dojem, že Boh v ich živote mlčí príliš dlho. Dlhé Božie mlčanie je pozadím, na ktorom nám treba rozumieť prečítaný prorocký text. Keďže Božie mlčanie je neraz aj našou skúsenosťou, máme prvý predpoklad na to, aby sme porozumeli posolstvo textu.
Text prináša posolstvo: „Prichádza tvoje svetlo a sláva Hospodinova vychádza nad tebou.“ Oddá sa všimnúť si obe slovesá: „prichádza“, „vychádza“. To prvé slovo „prichádza“ hovorí o tom, že niečo, čo bolo neprítomné, niečo, čo bolo preč od nás, prichádza teraz do našej blízkosti. Pri tom druhom slove ide o sloveso, ktoré sa v pôvodnom hebrejskom texte používa na označenie východu slnka. To znamená, že niečo, čo bolo pod obzorom, čo sa nenachádzalo v našom zornom poli, čo sme nevideli, nech by sme boli hľadali ktorýmkoľvek smerom, to teraz vychádza nad obzor, ako slnko ráno vychádza nad obzor, a po temnej noci prináša jasný deň.
Čo je to, čo prichádza a po dlhej neprítomnosti sa dostáva do našej bezprostrednej blízkosti? Čo je to, čo vychádza nad obzor a dostáva sa do nášho zorného poľa? Text odpovedá: „prichádza tvoje svetlo a sláva Hospodinova vychádza nad tebou.“ Všimneme si najprv slovo „sláva“. V určitej skupine biblických miest sa o Hospodinovej sláve hovorí vtedy, keď Hospodin vystupuje zo svojho mlčania, keď začína konať v živote jednotlivca, keď začína konať v živote spoločenstva, keď začína konať v dejinách. Presne by sme mali vtedy povedať, že človek vidí nie Božiu slávu, ale prejavy Božej slávy. Takto to zažili Izraeliti pri návrate z exilu, pri obnove národného a náboženského života. Takto to zažilo predovšetkým ľudstvo, keď Pán Boh poslal do sveta svojho Syna, keď prostredníctvom neho začal konať, keď začal konať v živote mnohých jednotlivých ľudí, keď začal konať v ľudských dejinách.
Výraz „Hospodinova sláva“ má aj iný významový odtieň. Vyjadruje niečo z Božej podstaty, z Božieho spôsobu bytia. Slovom „sláva“ je teda v inej skupine biblických miest označený spôsob existencie vo večnosti. Preto sa napríklad v jednom apoštolskom liste hovorí: „Všetci zhrešili a nemajú slávu Božiu“. To znamená, že človek, ktorý sa vzbúril proti Pánu Bohu, stratil kvalitu večného života. Do tejto situácie ako slnko nad obzor vychádza sláva Hospodinova. Kedy sa to stalo? Odpoveď je tá istá ako v predošlom prípade: Stalo sa tak v príchode Pána Ježiša Krista na svet. Uvedieme aspoň jedno vyjadrenie tejto veľkej skutočnosti. Evanjelista Ján opisuje príchod Pána Ježiša Krista na svet takto: „A to Slovo stalo sa telom, prebývalo medzi nami, a my hľadeli sme na jeho slávu ako na slávu jednorodeného od Otca“. To znamená: Oči veriaceho človeka videli v Ježišovej bytosti a v jeho živote kvalitu večného bytia. Veriace srdce počulo jeho ponuku, že on aj nám priniesol toto večné bytie, večný život. I keď niečo zo splnenia prečítaných prorockých slov zažili aj Izraeliti pri obnove svojho národného a náboženského života, tak predsa skutočné, vrcholné, úplné splnenie prorockého sľubu vidíme v príchode Pána Ježiša na svet.
Pre koho prišlo toto svetlo? Pre koho sa prejavila táto sláva Hospodinova? V židovstve zápasili dve myšlienky, tzv. partikularizmus a univerzalizmus. Partikularizmus v tejto súvislosti znamená, že Izraeliti všetky Božie sľuby vzťahovali len na seba. Ale už u prorokov sa ozývajú dôležité univerzalistické myšlienky, to znamená, že Pán Boh sa zaujíma nielen o Izrael, ale o všetky národy, Božie sľuby sa vzťahujú nielen na Izrael, ale na všetky národy. Aj v našom texte sa hovorí aj o pohanských národoch, ktoré budú prichádzať k tomuto svetlu. Je to teda jeden z tých dôležitých univerzalistických textov. Cítime, že medzi oboma myšlienkovými súbormi je napätie. Tento zápas medzi partikularizmom a univerzalizmom bolo treba vybojovať aj v mladom kresťanstve. Skutky apoštolov a Pavlove listy ukazujú, že to bol veľmi ťažký zápas.
Ako je Kristov príchod na svet predstavený v evanjeliách -- partikularisticky alebo univerzalisticky? Odpoveď je jasná: Pán Ježiš prišiel pre všetkých, pre všetky národy sveta. Práve dnešný sviatok Zjavenia Krista Pána mudrcom vyjadruje túto myšlienku veľmi dôrazne. Mudrci, ktorí prišli vzdať hold narodenému dieťaťu, boli Nežidia, pohania. Prišli za svetlom, aby videli slávu Hospodinovu, a nielen aby ju videli, ale aby mali na nej podiel. Táto myšlienka, že Pán Ježiš Kristus sa narodil pre všetkých, nie iba pre jeden národ, nám je dnes úplne samozrejmá. Ale to je len výsledok toho, že sa presadil na celej čiare univerzalizmus prorokov, a že ten zápas, ktorý v Jeruzaleme a v misijných oblastiach musel vybojovať apoštol Pavel, nebol zbytočný, ale priniesol bohaté ovocie.
Aj my dnes v zmysle posolstva dnešného sviatku musíme veľmi zdôrazňovať myšlienku: Pán Ježiš sa narodil pre všetkých, nielen pre tých, ktorí sú v cirkvi, ale aj pre tých, ktorí sú zatiaľ mimo cirkvi, ktorí sa voči tomu svetlu a zjaveniu Božej slávy správajú zatiaľ ľahostajne alebo dokonca nepriateľsky.
Tí, o ktorých hovorí náš prorocký text: „Národy prídu k tvojmu svetlu a králi k jasu, ktorý žiari nad tebou“, neboli chudáci. Prorok hovorí o bohatých daroch, ktoré prinesú – boli to teda ľudia úspešní vo veciach tohto časného sveta. Takisto mudrci, ktorí prišli k Ježišovi do Betlehema, mu priniesli vzácne dary: zlato, kadidlo, myrhu. Prečo títo ľudia, ktorí podľa ľudských meradiel majú všetkého dosť, ktorí podľa ľudských meradiel majú všetky dôvody, aby boli spokojní, prečo títo ľudia prichádzajú tam, kde sa zjavila Božia sláva? Zrejme preto, že ich bohatstvo neuspokojovalo, že ich časné úspechy neuspokojovali.
Je vôbec možné, aby človek, ktorý má hojnosť časných vecí a je všestranne úspešný – aby taký človek nebol spokojný? Podľa toho, čo hovorí text z Izaiáša, je to zrejme tak. Ale ako si to vysvetliť? Je aj dnes možné, žeby ľudia, ktorí majú všetkého dosť, pocítili nespokojnosť? Áno, je to možné, aj dnes je to možné, aj dnes sa to stáva. Ako si to vysvetliť? Zrejme tak, že po určitom čase človek začne najprv tušiť, a potom si stále nepríjemnejšie uvedomovať prázdnotu života obmedzeného iba na zhromažďovanie a konzumovanie časných, pominuteľných vecí. Obdobie primitívnej spokojnosti môže byť dlhé, ale potom z najrozličnejších dôvodov môže prísť veľký myšlienkový obrat, nespokojnosť sa môže stále stupňovať, človek sa začne pýtať, človek začne hľadať. Toto je dobrá nespokojnosť, svätá nespokojnosť. Je to bič, ktorý poháňa človeka, aby hľadal vyššie hodnoty, aby hľadal slávu Božiu, i keď ju zatiaľ nevie pomenovať, alebo ju menuje celkom inak. Je však aj mnoho takých, ktorí túto nespokojnosť nikdy nepocítia, ktorí sa až do konca života cítia dobre vo svojom primitívnom spôsobe života. Nielen medzi nekresťanmi, ale aj medzi kresťanmi sa nájdu takí ľudia. Ich neskoré, nanútené prebudenie k poznaniu pravdy o sebe a k poznaniu svojho celoživotného omylu pred Božím súdom bude šokujúcim prekvapením.
Ale tí, ktorých sa zmocní nespokojnosť a ktorí začnú hľadať svetlo a slávu Hospodinovu, kde ju nájdu? Majú ju nájsť v cirkvi. Text, ktorý sme čítali, je adresovaný Jeruzalemu. To nám podľa novozmluvného chápania dáva možnosť vztiahnuť ho teraz na cirkev. Ale uvedomme si, aká ohromná zodpovednosť je s tým spojená. Nájdu tí nespokojní ľudia to svetlo v cirkvi? Nájdu v cirkvi tie prejavy Božej slávy? Či nenájdu mnoho takých javov v cirkvi a u jednotlivých kresťanov, ktoré ich priamo odstrašia, odpudia, odoženú od Božieho svetla? Beda každému jednému, kto svojím nekresťanským životom odoženie od Božieho svetla, od Hospodinovej slávy čo len jedného hľadajúceho. Preto v dnešný sviatok si musíme ostro uvedomiť svoju povinnosť, veľkú povinnosť: Žiť intenzívnym kresťanským životom, čerpať každý deň z Božieho svetla pre seba, aby aj náš život aj naše slová ukazovali hľadajúcim cestu k Pánu Ježišovi, aby sa tak aj z mnohých vzdialených mohli stať blízki. V tomto je i pre dnešok i pre všetky doby živé posolstvo sviatku Zjavenia Krista Pána mudrcom.
Amen.
Ján Grešo
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
