Starý rok, Kazateľ 3, 1 – 2a
Všetko má svoj čas a každé počínanie pod nebom má svoju chvíľu: Je čas narodiť sa i čas umierať. (Kazateľ 3, 1 – 2a)
Prvý deň tohto roku, 1. januára 2009, sme mali pred sebou celý tento rok, 365 dní. Jeho koniec bol ďaleko, skoro v nedohľadne. Potom sme sa každým dňom blížili k jeho koncu – a dnes je už posledný deň, a o pár hodín sa tento rok skončí. Dnešný deň nám pripomína, že všetko má začiatok a koniec. Platí to nielen o každom jednom roku, ale aj o iných obdobiach nášho života, ktoré tiež majú začiatok a koniec. Platí to o celom našom života, ktorý má začiatok – narodenie, a koniec – smrť. To sú všeobecne známe veci, ale málokedy si ich vážne uvedomujeme. Zabúdame na ne. Dnes je príležitosť myslieť na to. Tak ako sa zamyslel starozmluvný Kazateľ na začiatku tretej kapitoly svojej knihy: „Všetko má svoj čas a každé počínanie pod nebom má svoju chvíľu: Je čas narodiť sa i čas umierať.“
Nejde len o to, aby sme si to občas pripomenuli. Treba z toho odvodiť dôsledky pre celkové chápanie nášho života, ktorý má začiatok a koniec a pre prístup k obdobiam, udalostiam, záležitostiam v živote, ktoré majú začiatok a koniec. Takéto chápanie môžeme nazvať dôsledným, konzekventným myslením, a to preto, že pri takomto myslení sa berú do úvahy dôsledky, konzekvencie aj tohto poznania o začiatku a konci, ale aj dôsledky nášho konania, správania a nášho postoja k vlastnému životu a jeho súčastiam.
Existuje aj nedôsledné, nekonzekventné myslenie, keď človek odmieta myslieť na koniec a na dôsledky toho, čo práve robí, čo prežíva a ako to prežíva, ako formuje svoj život. Keď potom koniec príde, znamená to pre človeka veľké, nepríjemné, neraz aj tragické prekvapenie.
V Biblii máme niekoľko príkladov takýchto postojov. Podobenstvo o boháčovi a Lazarovi azda pozná každý. Možno si ho prečítať v Evanjeliu podľa Lukáša v 16. kapitole. Ten boháč žil iba pre seba a myslel iba na seba. Žil v luxuse a nepomohol úbohému Lazarovi, ktorý, chorý, ležiaval pri jeho dome. Žil iba prítomnosti, nemyslel dôsledne, nepomyslel na koniec tohto egoistického života. Nepomyslel si, že obdobie života, keď si za peniaze a cez známosti môže kúpiť a vybaviť všetko, sa raz skončí. Ale ten koniec prišiel a pre sebeckého bohatého človeka znamenal šokujúce prekvapenie. Po smrti sa dostal do novej oblasti života, v ktorej si človek za peniaze a cez vplyvné známosti nemôže zadovážiť nič. Vtedy, v časnosti, keď sa luxusne obliekal a usporiadal nákladné hostiny, mu závideli, klaňali sa mu. Ale po smrti, vo večnosti bol nulou, ničím. Tam, vo večnosti, sa vysoko cenia iné hodnoty: cení sa to, ako človek v priebehu pozemského života miluje a rešpektoval Pána Boha a čo urobil pre druhých. Pokiaľ ide o tieto hodnoty, ten bohatý človek sa nemal čím preukázať. Tam, v Božom večnom svete sa mu otvorili oči pre jasné poznanie pravdy, ale bolo neskoro, lebo vtedy sa už nedalo nič napraviť. Lenže za celý svoj pozemský život mal možnosť dať si otvoriť oči – veď pravdu o živote mohol každý deň čerpať z Božieho slova. Ale on to neurobil. Pán Ježiš vyrozprával toto podobenstvo ako varovný príklad pre tých, ktorí v jeho dobe žili podobným spôsobom, a pre tých, ktorí v dnešnej dobe žijú podobným spôsobom. Oddá sa myslieť na koniec, brať koniec do úvahy a odvodiť z tohto poznania všetky potrebné dôsledky.
Aj ďalšie varovné podobenstvo pochádza z Evanjelia podľa Lukáša, z 12. kapituly. Je to podobenstvo o bohatom gazdovi, ktorý si v roku, keď bola veľmi bohatá úroda, postavil nové stodoly, sklady a tam zhromaždil všetko svoje bohatstvo. Keby bol s týmto bohatstvom správne nakladal, bolo by všetko v poriadku. Ale on myslel výlučne na seba. Ďalší prípad vyslovene egoistického človeka. V podobenstve nenachádzame ani slovo poďakovania Pánu Bohu. Niet tam ani zmienky o tom, žeby pomáhal chudobným. Niet tam ani zmienky o tom, žeby sa mal pre seba postarať o nejaké duchovné hodnoty. Celý jeho monológ, rozhovor so sebou, je naplnený sebectvom a je primitívny: Duša moja, máš dosť všetkého na mnoho rokov, odpočívaj, jedz, pi, veseľ sa. Nemyslel konzekventne, nemyslel, že toto obdobie konzumu sa skončí, že celý jeho život sa skončí – tá myšlienka mu v ošiali bohatstva neprišla ani na rozum. Nerátal s Pánom Bohom – a práve to sa mu stalo osudným. Lebo Boh, Pán života a smrti, zasahuje do tohto sebeckého života. Podobenstvo pokračuje slovami: „Ale Boh mu riekol: Blázon, tejto noci požiadajú tvoj život od teba; a čo si pripravil, komu to zostane?“ A nakoniec zovšeobecňuje Pán Ježiš poučenie z podobenstva, keď hovorí: „Tak bude s tým, kto si zhromažďuje poklady, a nie je bohatý v Bohu.“
Existuje aj mnoho mimobiblických varovných príkladov. Spomeňme aspoň jeden: stroskotanie lode Titanic v apríli roku 1912. Bolo tam množstvo cestujúcich z vysokých aj nižších spoločenských vrstiev. Na lodi bolo postarané o pohodlie a zábavu podľa toho, čo si kto finančne mohol dovoliť, teda aj jednoduchším, aj vysoko luxusným spôsobom. Loď bola s veľkou pýchou prezentovaná ako nepotopiteľná. Ba v tlači vraj ktosi napísal, že tú loď nemôže potopiť ani Boh. Plavila sa iba štyri dni a prišiel jej koniec Všeobecne sa súdi že zlyhal ľudský faktor a okrem toho že z prestížnych dôvodov neboli v situácii ohrozenia urobené nevyhnutné opatrenia. Nečakaný koniec môže prísť aj tam, kde si človek myslí, že koniec nie je možný.
Tieto dva biblické a jeden sekulárny varovný príklad by mohli vzbudiť dojem, že chceme pokaziť všetku radosť zo života. O to, pravdaže, nejde. Veď Stvoriteľ pripravil pre nás veľké množstvo dobrých a pekných vecí, ktoré môžeme s poďakovaním prijímať a požívať. Aj tohto roku sme od neho každý deň prijímali množstvo darov nevyhnutných pre život. Ale pri radostnom prijímaní a požívaní Božích dobrých darov sa treba vyvarovať chýb, ktoré sa spomínajú v uvedených varovných príkladoch. Pri rozmýšľaní o živote by sme sa nemali obmedziť len na určitú takpovediac vystrihnutú časť života, ale do úvahy treba brať celok života so všetkými súvislosťami. Aj pri všetkých radostiach a úspechoch, ktoré máme treba počítať s koncom, ktorý môže prísť kedykoľvek, a to aj celkom nečakane. Keďže nám pri skončení pozemského života a pri začiatku života vo večnosti budú otvorené oči pre poznanie plnej pravdy o živote, a keďže by vtedy mohlo byť už neskoro, mali by sme si dať otvárať oči už teraz, a to usilovným štúdiom Božieho slova, aby sme sa zbavovali sebaklamov a objavovali čím viac čistej pravdy o svojom živote.
Existencia konca, ktorú nám pripomína posledný deň roka, nás upozorňuje, že nie sme stvorení iba pre tento časný život, ale pre večnosť. I keď sme tohto roku dosiahli rozličné ciele, ktoré sme si predsavzali, tak by sme nikdy nemali zabudnúť na konečný cieľ, ktorý nás čaká vo večnosti. Pri premýšľaní o svojich časných cieľoch a ich uskutočňovaní sme už získali určitú prax a zručnosť. Existencia konca nás vyzýva, aby sme veľa premýšľania a úsilia venovali aj príprave na ten cieľ vo večnosti, ktorý jediný dá zmysel nášmu životu.
Sú ľudia, ktorí nerátajú s večnosťou, ľudia, ktorí chápu smrť ako absolútny koniec jestvovania človeka. Sme presvedčení, že nemajú pravdu. Ale kto zaujíma toto stanovisko, na toho sa vzťahujú apoštolove slová: „Ak mŕtvi nie sú kriesení, tak potom: Jedzme a pime, lebo zajtra umrieme.“ Podľa tohto hesla žil zrejme boháč v spomenutom podobenstve. Jesť a piť musíme, ale povýšiť toto a ďalšie podobné veci na hlavný obsah a cieľ života a odsunúť bokom všetky vyššie, duchovné hodnoty – to musíme pokladať za veľké poníženie, degradovanie človeka. Človek určite nie je iba konzumný živočích, ale má omnoho vyššie ciele, ako vidno zo slov Pána Ježiša: „Nie samým chlebom bude človek žiť, ale každým slovom ktoré vychádza z úst Božích.“ Možno práve preto sa dnes venuje taká veľká pozornosť konzumnému chápaniu a stvárňovaniu života, že sa z vedomia mnohých vytratilo očakávanie vzkriesenia a života po vzkriesení. Ale kto s koncom pozemského života spája aj začiatok nového života, mal by sa veľmi vážne pripravovať na toto nové obdobie svojho jestvovania. Toto by sme mali pokladať za veľké privilégium a veľkú úlohu pre seba.
Takže môžeme pristúpiť k určitému bilancovaniu končiaceho sa roka. Čo všetko pekné a dobré mi tohto roku bolo darované? Uvedomil som si, že v konečných dôsledkoch je to dar od Pána Boha a poďakoval som mu myšlienkami, slovami? Uvedomil som si, že darované hodnoty, hmotné a duchovné, mi boli dané nie iba pre mňa samého, ale aj na to, aby som nimi konal dielo Božej lásky vo svojom prostredí? Nedovolil som, aby mi časné, pominuteľné hodnoty prirástli k srdcu a stali sa mi bohom? Spájal som svoje srdce radšej s trvalými, večnými hodnotami? Osvojoval som si slová Pána Ježiša ako slová trvalej hodnoty v súlade s jeho výrokom: „Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nikdy nepominú.“?
Aké bolo moje správanie voči druhým ľuďom? Neponižoval som druhých? Nezraňoval som ich pocit dôstojnosti? Bral som ich vážne ako Božie deti? Nenakladal som s nimi iba ako s nástrojmi na dosahovanie svojich cieľov? Usiloval som sa byť pre nich blízkym človekom, ktorý im pomáha niesť bremeno života? Uvedomoval som si, že na konci môjho života podrobí Pán Boh aj toto kritickému hodnoteniu?
Ktoré ťažké udalosti mi pripomenuli pravdu, že všetko má svoj koniec? Aké sklamania a straty som prežil? A vedel som to zvládnuť s dôverou v nebeského Otca? Vedel som zvládnuť odchod blízkeho človeka s istotou večného života? Bol Pán Boh, Pán Ježiš Kristus na prvom mieste v mojom myslení, cítení, túžbach?
Akých závažných chýb a hriechov som sa dopustil? Za čo všetko mi prichodí prosiť o odpustenie? Aké poučenia si z hodnotenia uplynulého roku odnášam do roku nového? Aby som, pokiaľ ide o mňa, zvládol ten nový rok krajším spôsobom, aby tak budúci rok znamenal nový krok v mojom duchovnom vývoji a v príprave na večnosť. Ako sme sa tohto roku každým dňom približovali ku koncu tohto roku, tak sa každým rokom, aj týmto rokom, približujeme ku koncu svojho života. Ak túto myšlienku budeme mať na pamäti, môžeme tým získať mnoho múdrosti pre pekné, zodpovedné formovania života v nastávajúcom roku. O pomoc k tomu prosíme dnes nášho nebeského Otca.
Amen.
Ján Grešo
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
