V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Archív kázní

Medeľa po Vianociach, Matúš 11, 28 – 30

Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení; ja vám dám odpočinutie! Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som krotký a pokorný v srdci, a nájdete si odpočinutie duše; lebo moje jarmo je lahodné a moje bremeno ľahké! (Matúš 11, 28 – 30)

Týmto pozvaním sa nám Pán Ježiš predstavuje. Z týchto jeho niekoľkých slov sa dozvedáme o ňom viac ako z dlhého teologického článku. Lebo takéto slová nemôže povedať hocikto. Môže ich povedať len ten, kto dokáže splniť sľub daný v tomto pozvaní. Pán Ježiš sa nám tu predstavuje ako Spasiteľ, ktorý nám môže poskytnúť zásadnú, rozhodujúcu pomoc.
O mnohých veciach z prírody alebo dejín sa môžeme dozvedieť a poučiť s chladným odstupom. Vo svojom rozume vtedy zaregistrujeme nové poznatky, ktoré sa nás nemusia osobne, bytostne dotknúť, Poznávanie Pána Ježiša je iného rázu. Je to síce aj poznávanie rozumom, ale ak to má byť skutočné poznanie, musí sa dotknúť aj nášho srdca. Skutočné poznanie Pána Ježiša nás nemôže nechať chladnými, ale nás napĺňa radosťou, vzrušením, lebo cítime, že sa ono týka našej najvnútornejšej bytosti. Je to bytostné, existenciálne poznanie. Krásne to vyjadrili emauskí učeníci po stretnutí a rozhovore so Vzkrieseným: „Či nehorelo v nás srdce, keď nám hovoril cestou a vysvetľoval Písma?“ Nové a nové poznanie Pána Ježiša má byť vždy spojené s osobnou zasiahnutosťou.
V citovaných slovách z Evanjelia podľa Matúša ponúka Spasiteľ Ježiš Kristus pomoc ľuďom, ktorí sa namáhajú a sú preťažení. Táto ponuka platila ľuďom v jeho dobe a platí aj nám. Ponúka odpočinutie tým, ktorí v dôsledku životných bremien nemajú už v sebe zdroj sily a pokoja. Čo toto odpočinutie znamená, si všimneme neskôr. Teraz treba zdôrazniť, že Pán Ježiš s touto pomocou ponúka zároveň aj a predovšetkým seba samého. Teda nemôže ísť o to, že si vezmeme ponúknutú pomoc a potom odídeme od neho a zabudneme na neho. Varovným príkladom sú deviati malomocní, ktorí prijali od Ježiša uzdravenie, ale už sa nevrátili ani len poďakovať. Pán Ježiš nám v citovaných slovách ponúka nielen pomoc, ale ponúka seba. Pozýva nás, aby sme vstúpili do trvalého spoločenstva s ním. Spoločenstvo s ním nie je azda iba nejaký luxusný prídavok k pomoci, ktorú nám poskytne pri znášaní ťažkých bremien. Vo všetkých našich námahách a pri nesení bremien nám pomáha ponukou spoločenstva. Trvalé spoločenstvo s ním – to je tá pomoc, ktorá nám dáva silu zvládnuť ťažkosti a bremená.
Spoločenstvo so sebou, ktoré nám ponúka, sa môže pre nás stať opravdivým trvalým domovom. Domovy poznáme už v spoločenstve s ľuďmi. Domovom pre nás sú ľudia, ktorí nám rozumejú, ktorí nás poznajú a nás milujú. Šťastní sú ľudia, ktorí sú si v manželstve, rodine, v kruhu priateľov navzájom takýmito domovmi. Sme vďační za takéto domovy. Ale domovom najvyššej úrovne sa nám môže a chce stať Pán Ježiš Kristus. Lebo u neho nachádzame porozumenie a lásku v najvyššej miere. On dokonale pozná našu bytosť. On vie, čo všetko hýbe naším vnútrom. Pozná naše námahy a bremená. On pozná naše duchovné zápasy, vie o našich pádoch i našich víťazstvách. On má záujem, aby sme duchovne neprestajne rástli. Nik nás nepozná tak dokonale a nemiluje takou absolútnou láskou ako on. O jeho láske a jeho záujme nemusíme a nemali by sme nikdy pochybovať. To platí o každom jednom z nás.
Pobytom v opravdivom domove získava človek novú silu, radosť, optimizmus. Cez vianočné sviatky si to zvlášť uvedomujeme a prežívame. V osobitnej miere to platí o pobudnutí v tom najvyššom domove: v blízkosti Pána Ježiša. V duchu môžeme prísť kedykoľvek do jeho blízkosti. Keď sa zahĺbime do jednotlivých statí evanjelií, ktoré hovoria o ňom, pocítime závan jeho Ducha. V modlitbe sa mu môžeme vyžalovať a môžeme cítiť na sebe jeho milosrdný, povzbudivý pohľad. Ale neraz aj jeho kritický a varovný pohľad. Toto všetko a mnoho iného je obsiahnuté v jeho pozvaní: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení; ja vám dám odpočinutie.“ Teoreticky sotva možno o tom niekoho presvedčiť. Ale kto to vyskúša za mesiac-dva, sám skúsi, že je to pravda. --- Kto sú tí pozvaní, čo sa namáhajú a sú preťažení? Ich paleta je veľmi široká a pestrá. Pokúsime sa hľadať ich v evanjeliách a ďalších častiach Písma svätého.
Sú to tí, ktorým zomrel niekto blízky ako sestry Mária a Marta z Betánie, ktorým zomrel brat Lazar. Odpočinutie našli v Ježišových slovách: „Tvoj brat vstane z mŕtvych“ a v návrate brata späť do života. Tie Ježišove slová: „Tvoj brat vstane z mŕtvych“ sa, pravdaže, vzťahujú aj na dočasný návrat Lazara do pozemského života, ale aj na vzkriesenie do večného života. Tento prísľub je aj dnes odpočinutím pre tých, ktorí sú podobne zarmútení.
Pozvaní sú tí, ktorí pozerajú s obavami na koniec svojho života a majú určitý strach pred svojou vlastnou smrťou. Ježiš ako dobrý pastier sa im prihovára: „Moje ovce počúvajú môj hlas, aj ja ich poznám a nasledujú ma. Ja im dávam večný život, a nezahynú naveky, a nikto mi ich nevytrhne z ruky.“
Pozvaní sú tí, ktorým pri katastrofálnych udalostiach vytryskne zo srdca úzkostlivá otázka – ako u žalárnika vo Filipách pri zemetrasení: „Páni, čo mám robiť, aby som bol spasený?“ Odpoveď apoštolov ho orientovala na toho, o ktorom dnes hovoríme: „Ver v Pána Ježiša a budeš spasený ty aj tvoj dom.“
Odpočinutie priniesol rybárom na rozbúrenom jazere, keď utíšil búrku a viedol ich k tomu, aby si aj v najťažších situáciách zachovali dôveru v nebeského Otca.
Pozvaní sú tí, ktorí cítia bremeno samoty a opustenosti. Situácia a pocit osamelosti môže vzniknúť z najrozličnejších dôvodov. Pán Ježiš pomáha tak, že ukazuje, v čom on našiel prekonanie bremena opustenosti. Pred svojím zatknutím povedal učeníkom: „Ajhľa, prichádza hodina a (už) prišla, že sa rozpŕchnete každý svojou stranou a mňa necháte samého. Ale nie som sám, lebo Otec je so mnou.“
Pozvaní sú tí, ktorí vo chvíli slabosti a strachu zapierajú Pána Ježiša, ako Peter, ale potom v plači svoj čin ľutujú a túžia po odpustení. Kajúci Peter sa dočkal odpustenia, keď vzkriesený Pán cez trojnásobnú otázku: „Či ma miluješ?“ obnovil jeho povolanie za učeníka a apoštola.
Pozvaní sú tí, ktorých trápia výčitky svedomia pre spáchané hriechy. Kto s úprimnou ľútosťou prichádza k Ježišovi, počuje od neho to, čo počula kajúca hriešna žena: „Odpúšťajú sa ti hriechy. ... Tvoja viera ťa zachránila. Choď v pokoji.“
Ba ešte aj ten, kto na samom konci života oľutuje svoj hriešny život a prosí Ježiša: „Spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva“, počuje krásnu odpoveď: „Amen, hovorím ti, dnes budeš so mnou v raji.“ Príklad toho druhého, nekajúceho lotra, by nás mal varovať, aby sme pokánie neodkladali na poslednú chvíľu.
Odpočinutie, ktoré Pán Ježiš sľubuje v tomto spasiteľskom pozvaní, nespočíva vždy v tom, že sa naše ťažkosti vyriešia v takom zmysle, ako by sme si to my predstavovali. Mnohí napriek prijatému odpočinutiu niesli ďalej bremeno utrpenia. Ale odpočinutie spočívalo v tom, že dostali silu niesť svoje životné bremeno, niesť svoj kríž. Súčasne získali istotu, že nič na svete, nijaká ničivá démonská ani ľudská sila ich nemôže odlúčiť od lásky Božej v Ježišovi Kristovi.
V Ježišovej dobe pri uvedenom pozvaní šlo ešte aj o toto. Židovskí vykladači Božieho zákona v tom čase navyrábali k napísanému Božiemu zákonu stovky a stovky jednotlivých príkazov a zákazov. Mnohé z nich odvádzali ľudí od skutočného plnenia Božej vôle, takže ich Pán Ježiš ostro kritizoval. Ale okrem toho jednoduchý človek, ktorý od rána do večera musel pracovať, aby uživil rodinu, nemal šancu zoznámiť sa s týmito ústnymi ustanoveniami, zapamätať si ich a rešpektovať ich. Toto vyrábanie množstva ústnych príkazov a zákazov označil Pán Ježiš ako zväzovanie ťažkých bremien, ktoré tí zákonníci nakladajú ľuďom na plecia. Keď čítame jeho slová: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, myslel Pán Ježiš určite aj na toto. Takto obťaženým ľuďom priniesol odpočinutie.
To odpočinutie nespočívalo v tom, žeby bol chcel ľudí odviesť od plnenia Božej vôle. Vidíme to z pokračovania jeho spasiteľského pozvania: „Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som krotký a pokorný v srdci, a nájdete si odpočinutie duše; lebo moje jarmo je lahodné a moje bremeno ľahké!“ Od plnenia Božej vôle, ako ju učili vtedajší zákonníci, od plnenia, ktoré bolo neznesiteľným bremenom, chcel ľudí previesť k plneniu Božej vôle, ktoré by bolo radosťou. Preto Božiu vôľu vysvetľoval, ako napríklad v Kázni na vrchu v 5. kapitole Evanjelia podľa Matúša. Božiu vôľu vysvetľoval, aby ľudia rozumeli jej zmysel, aby si ju osvojili ako svoj vlastný princíp etického správania. On sám plnil vôľu svojho nebeského Otca s takýmto dokonalým vnútorným pochopením. Preto mohol povedať, že tým, ktorých pozýva k sebe, dáva svoje jarmo: „Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som krotký a pokorný v srdci.“ Pretože to všetko robil s radosťou a vnútorným porozumením, mohol povedať: „Moje jarmo je lahodné a moje bremeno ľahké.“
Potvrdil a do hĺbky vysvetlil Desatoro Božích prikázaní. Za najvyššie prikázanie Božieho zákona vyhlásil prikázanie milovať Pána Boha celým srdcom, celou dušou, celou mysľou a svojho blížneho ako seba samého. Zákon a prorokov zhrnul do takzvaného zlatého pravidla: „Čokoľvek chcete, aby vám ľudia robili, robte im aj vy.“ Ľudí, ktorých Pán Boh obdaril rozumom, viedol Pán Ježiš k tomu, aby si z týchto základných prikázaní vedeli samí odvodiť, ako sa majú správať v jednotlivých situáciách.
Keď toto všetko hovoríme, nevzdialili sme sa tým od východiskovej myšlienky, že Pán Ježiš Kristus je naším najlepším domovom? Nie, ani najmenej. V tomto najvyššom domove nás chce Pán Ježiš viesť k tomu, aby sme vnútorne rástli. Ježišov domov, o ktorom v tejto kázni hovoríme, je vysoká škola duchovného rastu. Tu sa žiada pevná disciplína. Nie chodiť poza školu, ale každý deň pobudnúť nejaký čas v tomto domove. Ten duchovný rast bude potom prichádzať sám od seba. Pod permanentným vplyvom čistej Kristovej osobnosti budeme aj my rásť a postupne sa stávať vždy čistejšími a duchovne bohatšími kresťanskými osobnosťami. V tom bude pre nás to odpočinutie, ten Kristov pokoj, ktorý nám nikto nemôže vziať. Amen.

Ján Grešo
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.