V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Archív kázní

2. slávnosť vianočná, Lukáš 11, 49 – 54

Preto aj múdrosť Božia povedala: Pošlem k nim prorokov a apoštolov, a oni (niektorých) z nich zavraždia a (niektorých) budú prenasledovať, aby na tomto pokolení bola pohľadávaná krv všetkých prorokov, vyliata od stvorenia sveta, od krvi Ábelovej až po krv Zachariášovu, ktorý zahynul medzi oltárom a chrámom. Áno, hovorím vám, pohľadávaná bude na tomto pokolení! Beda vám, zákonníkom, že ste vzali kľúč poznania; sami ste nevošli, a ktorí chceli vojsť, tým ste prekážali. Keď vyšiel odtiaľ, začali sa farizeji a zákonníci hnevať na Neho a dorážať rozličnými otázkami, strojac Mu úklady, aby Ho polapili v reči. (Lukáš 11, 49 – 54)

Pán Ježiš hovorí v prečítaných slovách o prenasledovaní Božích poslov. „Pošlem k nim prorokov a apoštolov, a oni niektorých z nich zavraždia, a niektorých budú prenasledovať.“ Toto prenasledovanie zasadzuje Ježiš do širokého rámca. Spomína Ábela, ktorého zabil jeho brat Kain, Ábela, ktorý stojí na začiatku biblických kníh, na začiatku ľudského pokolenia. Spomína Zachariáša, ktorý bol zabitý v priebehu izraelských dejín. Spomína prorokov a apoštolov, ktorí majú v budúcnosti pokračovať v Ježišovom zvestovaní evanjelia.
V rade týchto prenasledovaných stojí aj sám Ježiš, ako ukazuje náš text na konci: „Keď Ježiš vyšiel odtiaľ, začali farizeji a zákonníci zanevierať na neho a dorážať rozličnými otázkami, strojac mu úklady, aby ho polapili v reči.“ Pri pohľade na dávnu i menej dávnu minulosť, pri pohľade na vlastnú prítomnosť, pri pohľade na budúcnosť konštatuje Ježiš jedno a to isté: Božích poslov prenasledovali, prenasledujú a budú prenasledovať tí, ku ktorým Pán Boh týchto poslov vyslal s nejakým odkazom. Do tohto širokého súvisu zasadzujeme aj mučeníka Štefana, ktorého pamiatke je určený dnešný sviatočný deň.
Keďže Ježiš všetky tieto prenasledovania vidí v jednej súvislosti, musia mať všetky niečo spoločné. Toto spoločné vidíme predovšetkým v príčinách, pre ktoré sa prenasledovanie rozpútalo. Aké sú príčiny prenasledovania Božích poslov?
Jednou príčinou je kritika. Pretože proroci kritizovali, pretože Ježiš kritizoval, pretože apoštolovia kritizovali, preto sa stali terčom prenasledovania. Veľmi jasne je v Skutkoch apoštolov vykreslená súvislosť medzi Štefanovou kritikou a jeho prenasledovaním. Štefan vo svojej reči povedal toto: „Vy tvrdošijní a neobrezaného srdca a uší, vy sa vždy protivíte Duchu Svätému. Ako vaši otcovia tak aj vy. Ktorého z prorokov neprenasledovali vaši otcovia? Pomordovali tých, čo predzvestovali príchod toho Spravodlivého. A jeho zradcami a vrahmi ste teraz vy, ktorí ste prostredníctvom anjelov prijali zákon, ale ste ho nezachovávali.“ Hneď po týchto Štefanových slovách spomína sa reakcia plná hnevu: „Keď to počuli, zúrili v srdci a škrípali zubami na neho.“
Kritika je jedna dôležitá súčasť Božieho posolstva. Pán Boh sa pozerá kritickým okom na všetko, čo konajú ľudia, a na tie najkrikľavejšie prípady upozorňuje prostredníctvom svojich poslov. Biblia obsahuje veľmi mnoho takejto kritiky. V Biblii sa kritizuje skazenosť ľudského srdca, kritizujú sa nespravodlivé spoločenské pomery, kritizuje sa pýcha a vychvaľovanie, kritizuje sa mravný úpadok. Bolo by zaujímavé urobiť zoznam všetkého, čo sa v Biblii kritizuje.
Získali by sme tak príručku, ktorá by nám pomohla pozrieť sa kritickým pohľadom na nás samých, ktorá by nám zároveň pomohla vyškoliť sa v schopnosti prorockej kritiky. Lebo i keď nie sme Božími poslami v takom zmysle, ako boli proroci, tak predsa Božie slovo chce pracovať aj v nás a chce si použiť aj nás ako nástroje kritiky. Od Štefana a ostatných mučeníkov by sme sa mali naučiť odvahe, ochote riskovať, lebo týmito predpokladmi musí byť vyzbrojený každý, kto chce povedať účinné kritické slovo.
Príčinou prenasledovania sú ďalej zbúrané ilúzie. Proroci a apoštolovia prichádzali k ľuďom, ktorí mali vytvorené vysoké predstavy o sebe, ktorí boli veľmi namyslení na svoje domnelé prednosti. Prichádzali k nim, a celú túto stavbu, ktorú si postavili vo svojich predstavách, sa snažili podkopať a zbúrať. Povedali im: Vy nie ste takí dobrí, ako si o sebe namýšľate. Lenže človek je nesmierne citlivý na svoje sebavedomie, na ilúzie, ktoré má o sebe. Všetci sme na to veľmi citliví. Preto aj reakcia na zbúrané ilúzie býva taká prudká, podložená vášnivým hnevom, ako si to môžeme všimnúť v Štefanovom prípade.
Prorocké a apoštolské slovo má za cieľ zmeniť, pretvoriť ľudský život. Proroci a apoštolovia nedostali od Pána Boha poverenie, aby všetko nechali pri starom, ale naopak, dostali poverenie, aby vyvolávali zásadné zmeny v živote jednotlivca aj vo vzťahoch medzi ľuďmi. Ale ľudia, ktorým je prorocké a apoštolské slovo adresované, nemajú radi všetky zmeny. Majú síce radi zmeny, ktoré rozšíria ich vonkajšiu úctu, pohodlie, bohatstvo, ale nemajú radi zmeny, pri ktorých sa má úplne zmeniť ich srdce, pri ktorých by sa mali vzdať svojej pýchy a sebectva, pri ktorých by sa mali vzdať niečoho zo svojho majetku, na ktorom sebecky lipnú. Pretože proroci i apoštolovia provokovali k takýmto zmenám, boli neobľúbení a boli prenasledovaní. Tento dôvod je ďalšia spoločná črta tej súvislosti prenasledovania, ktorý spomína Ježiš Kristus v našom texte.
Všetkým tým prenasledovaniam, o ktorých hovorí Pán Ježiš, je spoločná nielen príčina, ale spoločná je aj zodpovednosť. „Krv všetkých prorokov, vyliata od stvorenia sveta ... bude pohľadávaná na tomto pokolení.“ Človek sa môže domnievať, že utečie pred zodpovednosťou, ale z Božieho hľadiska útek pred zodpovednosťou nejestvuje. Hovorí sa o tom napríklad v jednom žalme: „Kam by som mohol zájsť od tvojho Ducha, pred tvojou tvárou kamže utekať?“ V tom istom žalme je dôraznou formou vyjadrená aj odpoveď v tom zmysle, že pred Hospodinom nie je možný útek. To si musíme uvedomiť všetci, každý o svojom konaní a o svojej zodpovednosti zaň. To by si podľa Ježišových slov mali uvedomiť predovšetkým tí, ktorí na Božie posolstvo prinášané prorokmi a apoštolmi odpovedajú rozličnými formami prenasledovania.
Zodpovednosť za prenasledovanie prorokov a apoštolov má toto pozadie: Keď Pán Boh pošle človeku alebo spoločnosti Božie slovo, nemožno toto slovo beztrestne ignorovať. Ignorovať, nevšímať si Božie slovo, alebo sa mu protiviť, to je urážka Božieho majestátu, ale to je zároveň zanedbanie toho, čo malo slúžiť životu, na záchranu. Zodpovednosť za prenasledovanie má aj iný koreň. Hovoria o ňom slová v texte, podľa ktorých vyliata krv bude pohľadávaná na tomto pokolení. Z tejto formulácie cítiť, že život, ktorý stvoril Pán Boh, je niečo sväté, nedotknuteľné, a človek nemá právo naň siahnuť. To je zmyslom prikázania „Nezabiješ“: úcta k životu, bázeň pred životom. Kto si z tohto prikázania nič nerobí, kto nakladá s cudzím alebo svojím životom, ako čo by on bol jeho pôvodcom a pánom, ten bude volaný na veľmi prísnu zodpovednosť.
Takto stoja pred nami dva príklady: jeden odstrašujúci príklad a ten druhý, ktorý volá k nasledovaniu. Odstrašujúcim príkladom je postoj tých, ktorí s odporom, hnevom odpovedajú na Božie posolstvo. Odstrašujúci príklad nás vyzýva, aby sme si nikdy nestali medzi tých, ktorí Božích poslov prenasledujú, ale naopak, aby sme Božie posolstvo brali vážne a vážne ho vzťahovali na svoj život. Aby sme prijali kritiku Božieho slova, i keď je veľmi bolestná a nepríjemná. Ak túto kritiku odmietneme, sme ako voz, ktorý zaviazol v blate a nemôže sa pohnúť dopredu. Božia kritika, ak ju prijmeme, vytiahne nás z blata našej pýchy, sebectva, falošných ilúzií, ktoré máme o sebe a umožní nám rýchlo ísť dopredu. A keď nás Božie slovo volá k zásadnej zmene nášho života, neobracajme sa k tomuto slovu chrbtom, ale sa vážne zaoberajme otázkou, aké zmeny by mali nastať v našom živote a akým spôsobom by sme ich mali uskutočniť.
Príklad, ktorý nás volá k nasledovaniu, je príklad verných prorokov a apoštolov, a v dnešný deň predovšetkým príklad mučeníka Štefana. Jeho príklad nás nabáda k vernosti. Ostal verný i keď ho prenasledovali. Ostal verný, i keď za svoj pevný postoj musel zaplatiť životom. Pri povrchnom pohľade vyzerá koniec jeho života ako stroskotanie. V skutočnosti sa cez svoju vernosť a vytrvalosť dostal k večnej sláve. Nad jeho vytrvalosťou stoja slová Ježišove: „Kto vytrvá do konca, bude spasený.“ Krásne by bolo, keby to Pán Ježiš mohol povedať aj o nás.

Amen

Ján Grešo
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.