4. adventná nedeľa, Ján 3, 16
Tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v neho. (Ján 3, 16)
Toto je suma, krátke zhrnutie celého evanjelia. Je to komentár, vysvetlenie vianočnej udalosti. Potrebujeme toto vysvetlenie, lebo samotný pohľad na jedno malé dieťa, ktoré sa narodí v biednych pomeroch, nám nemusí ešte prezradiť, čo sa to vlastne stalo. Keď sa narodilo dieťa Ježiš, položili ho nie do kolísky či mäkkej postieľky, ale do stojana na kŕmenie dobytka, do jaslí. Čo si má človek o tom pomyslieť?
Po prvé si nám treba uvedomiť, že pri tom, čo koná Pán Boh, nie je rozhodujúci vonkajšok, ale vnútorný obsah, podstata. Práve o podstate vianočnej udalosti hovorí Suma evanjelia.
To dieťa v jasliach nie je všedné, každodenné dieťa, ale naopak, je celkom jedinečné. Sám Boh sa v tomto dieťati skláňa k svetu, k nám, ľuďom, ku všetkým ľuďom. Anjel povedal, že radosť, ktorú zvestuje, bude všetkému ľudu.
Načo nám je toto dieťa, potrebujeme ho? Potrebujeme ho nevyhnutne, bez neho by sme zahynuli. Vo všeličom si my ľudia dokážeme pomôcť sami. Ale v tej nájzávažnejšej veci si sami pomôcť nemôžeme.
Odišli sme od Pána Boha ako stratený syn od svojho otca – kto sa postará o to, aby sme mohli byť prijatí, akceptovaní? Vyhlásili sme nepriateľstvo proti Pánu Bohu a vzbudili sme jeho hnev – kto sa postará o naše zmierenie? Poslušnosťou hriechu sme sa dostali do područia diabla – kto nás vyslobodí? Odpoveďou je veľké prekvapenie, veľký paradox: Ten, ktorému sme veľmi ublížili, ktorého srdce sme veľmi zranili – on a nikto iný nám podáva ruku na zmierenie. Práve to dieťa v jasliach nám toto všetko prináša.
Prečo to náš Boh robí? Čo ho k tomu vedie? Pri javoch v prírode sa zvykneme pýtať na ich príčinu, pri činoch ľudí sa pýtame na motívy. Aj pri tomto jedinečnom čine Božom sa pýtame na motív: Prečo to ten Boh robí? Sme radi, že to robí, ale prečo to robí?
Jediná možná odpoveď znie: Lebo nás miluje. Ak si položíme aj ďalšiu otázku a spýtame sa, prečo nás miluje, môžeme dostať iba totožnú odpoveď: Lebo Boh je láska. Boh je láska – to je axióma. Axióma – to je napríklad v matematike či filozofii tvrdenie, ktoré sa prijíma ako správne, ale nedokazuje sa. Boh je láska – to je východiskové poznanie o Pánu Bohu, východiskové tajomstvo Božej bytosti, z ktorého sa odvíja všetko ostatné.
Z lásky k životu stvoril Pán Boh tento svet – ako spievame v známej piesni Márie Royovej:
„Boh náš je láska od večnosti,
je základ bytia, prúd milosti,
on z lásky stvoril, spravuje svet,
kde nieto jeho, života niet.
Boh náš je láska, Boh náš je láska“
Z lásky stvoril svet, a bol to dobrý svet. Z lásky stvoril človeka, a bol to dobrý človek. Ale potom prišla tá veľká tragédia, keď človek zneužil danú mu slobodu na vzdorovitý postoj proti svojmu Tvorcovi.
Rovnako ako sa z Božej lásky odvíja stvorenie dobrého sveta a dobrého človeka, tak sa z ľudského originálneho hriechu odvíja neprehľadné množstvo jednotlivých hriechov a neprehľadné množstvo utrpenia, a na konečnom horizonte cesty človeka sa črtá záhuba. Celú hrôzu tejto tragédie si človek ani neuvedomuje, ale Pán Boh ju pozná, vie o nej veľmi dobre. Keby na jeho mieste bol hriechom skazený sebecký človek, asi by povedal – ako sa dnes často hovorí: To je váš problém. Ale Boh je čistý a na jeho láske niet poškvrny hriechu. Boh je láska, a preto nepovedal: To je váš problém, čo ste si navarili, to si zjedzte. Boh je láska a On ostáva láskou, i keď pozerá na tragédiu ľudského hriechu. Tragický problém nás, hriešnych ľudí, On robí svojím problémom a robí to, čo je vyjadrené v sume evanjelia: „Tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal...“
Tým malým slovkom „tak“ na začiatku vety: „Tak Boh miloval svet“ je vyjadrená najvyššia možná miera lásky. Pán Boh nám prejavil nie iba trochu svojej lásky, ale lásku v maximálnej miere, veď nám dal to najdrahšie – svojho jednorodeného Syna. O vrcholnom stupni lásky hovoril Pán Ježiš: „Nikto nemôže väčšmi milovať, ako keď život položí za svojich priateľov.“ O vrcholnej miere Kristovej poslušnosti hovorí apoštol „Podobný sa stal ľuďom, a keď sa zjavil ako človek, ponížil sa a bol poslušný do smrti, a to až do smrti na kríži.“
Evanjeliá hovoria o tom, čo všetko vykonal Ježiš Kristus na záchranu tragicky hriešneho človeka. Všetci, ktorých sa to týka, by sa mali s tým podrobne oboznámiť a stále si to udržiavať vo sviežej pamäti. Všetci, ktorých sa to týka – a týka sa to bez výnimky každého.. A potom by sa každého mal zmocniť tichý, modlitebný úžas: Pane Bože, to aj mňa tak miluješ, že si kvôli mne poslal na svet svojho jednorodeného Syna, aby som večne nezahynul, ale dosiahol raz večný život? Odpoveď na túto otázku je jednoznačná: Áno, milý X. Y., teba tak milujem. Na to už môžeme povedať len jedno: Ďakujem ti, Otče. Táto vďaka by bola prejavom viery, ktorou prijímame to veľké dobrodenie.
Amen
Ján Grešo
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
