Nedeľa Deviatnik, Mt 7, 1.12
Ó, Pane, rozsievaj to semä večnej lásky,
čo siatbou požehnanou obnovu privodí.
Ó, Pane, rozsievaj to svetlo v dnešné časy,
by polia Ducha zreli bohatstvom úrody.
Ó, Kriste, rozširuj moc Slova večnej krásy,
a čuj modlitby a vrúcne naše hlasy. Amen
„Nesúďte, aby ste neboli súdení!” ale „Čokoľvek chcete, aby vám ľudia činili, čiňte im aj vy.” (Mt 7, 1.12)
Ona má také strašné vlasy!
A počul si už o tom, že ho vyhodili z roboty? To má preto, aký je namyslený!
Ona je taká jedna nafúkaná harpia! S ňou sa nedá žiť!
Ja tie jeho maniere tak neznášam a preto sa s ním asi rozvediem!
Drahí bratia a sestry!
Častokrát počuť v našom okolí kritiku na adresu našich známych, menej známych i blízkych. Neraz počuť sťažnosti: Akí sú to len ľudia? Takáto kritika však neminie ani nás veriacich ľudí. Ľudia odsudzujú i nás.
Ale, ak sa nad tým lepšie zamyslíme, musíme sa priznať, že aj my sa neraz zbadáme pri tom, že si položíme otázku: Vedľa akých ľudí to žijeme? Častokrát si myslíme, že žijeme s takými, ktorí nie sú dosť dobrí kresťania, ktorí sa tak nesprávajú, ako treba, ktorí nežijú podľa Božích prikázaní.
A tak krok za krom aj my – kresťania – neraz odsudzujeme. Krok za krok označujeme na ľuďoch to, čo sa nám na nich nepáči. Krok za krokom im oznamujeme a dáme tým druhým pocítiť, niekedy mierne, niekedy však aj ostro naše odsúdenie. Povieme im do očí, že toto a toto nie je dobré, toto by si robiť nemal... A keď sa nám to náhodou vráti, tak sa urazíme, ale častokrát si ani nevšimneme, že aj my neraz urazíme toho druhého niečím.
No, ale ak niekomu nepoviem to, čo si myslím, ako to vidím ja, tak mu môžem aj uškodiť, pretože ho neupovedomím o jeho zlých vlastnostiach a chybách.
Tak, ako je to potom? Ako sa to mám zachovať? Ak niekomu poviem, že sa správa k svojej manželke neslušne a neúctivo, tak ho hneď odsudzujem? A odsudzujem už aj vtedy, ak niekomu poviem, že tak toto teda bolo nemiestne? Vyjadril som len svoju mienku... tak povedať alebo nepovedať o niekom priamo to, čo si o ňom myslím?
Veď je priam nemožné, aby sme dokázali žiť bez súdenia! Nevieme tak žiť, aby sme nevyjadrili, aby sme nevypovedali to, čo si myslime! Tak, čo je správne? Ako sa mám zachovať?
A práve na tieto naše otázky nám dá odpoveď náš dnešný kázňový text. Ten, ktorý si aj náš cirkevný zbor vybral za verš roka. V ňom počujeme odporúčanie Pána Ježiša.
Bratia a sestry! On určite nechce, aby sme svoje názory nevyjadrovali, práve naopak, ak to niekomu pomôže, je to priam našou povinnosťou mu to povedať. Dôležité však je, aby sme hľadeli na to, aby sme pri tom našom vyjadrení svojho názoru nesúdili. „Nesúďte, aby ste neboli súdení!” ale „Čokoľvek chcete, aby vám ľudia činili, čiňte im aj vy.” hovorí Pán Ježiš.
Skúsme teda pochopiť a skúsme sa hlbšie pozrieť na náš text a na to, čo ním nám chce Pán Boh odkázať, čomu nás chce dnes naučiť.
Bratia a sestry! Ak vyjadríme svoj názor, ak niekomu povieme, čo robí nesprávne, to nie je zlé, nie je to chyba. Konštruktívnu kritiku potrebujeme všetci! Musíme sa však naučiť ju správne používať. Preto je veľmi dôležité AKO povieme isté veci. Pretože, ak my chceme niekomu niečo povedať s tým, že ho chceme zhodiť, že mu chceme ukázať, že tak ja to robím takto, a je to omnoho lepšie... A popritom na svoje vlastné chyby nehľadíme, nevidíme ich, už odsudzujeme.
Áno, svoje vlastné chyby, svoje vlastnosti vidíme vždy ťažšie. Je vždy ťažké pozrieť sa na veci cez svoje okuliare.
Preto je dôležité dať si poradiť od niekoho múdrejšieho, skúsenejšieho... Toho, kto najlepšie pozná ľudské duše – od Pána Ježiša. Na to, aby sme Ho pochopili, je dobré, ak sa pozrieme, ako sa On správal v podobných situáciách.
Vieme, že otvorene, do očí povedal farizejom, čo robia zle. Negatívne sa staval k ich neúprimnej zbožnosti. Skutočne, Pán Ježiš prísne vyjadril svoj názor. Ale prečo to robil? Pretože chcel poukázať na ich pýchu, na ich samospravodlivosť, ktorá nebola v poriadku. Chcel ukázať na ich dvojtvárnosť. Pán Ježiš chcel týmto zdôrazniť, že nie je dôležité to, ako ťa vidia ľudia, ale akého ťa vidí Boh.
Preto neraz ako príklad farizejom ukazoval Pán Ježiš hriešnikov: Pozrite sa na nich, oni vás predchádzajú do kráľovstva Božieho.
Pán Ježiš prijímal hriešnikov, stretával sa s nimi, stoloval s nimi. Mnohí Ho aj nazvali priateľom hriešnikov. Ale, veď On sám povedal: „Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov. Nepotrebujú lekára zdraví, ale chorí. Milosrdenstvo chcem a nie obeť.”
Pán Ježiš hľadí úplne ináč na človeka, než ako to častokrát robíme my. On vidí človeka v skutočnosti. Vidí ho aj s jeho chybami aj pádmi, ktoré denno-denne koná. Ale, On je aj ten, ktorý vidí naše potreby, vie, čo potrebujeme, vie, po čom túžime, ktorý pozná každý náš sen.
A On nás, bratia a sestry, neodsudzuje. Jeho slová k nám nie sú bolestivé, ani urážajúce. Ale, láskavé a milostivé. Preto nám sám odporúča: „Nesúďte, aby ste neboli súdení!” ale „čokoľvek chcete, aby vám ľudia činili, čiňte im aj vy.” On chce, aby z nás boli dobrí, spravodliví, čestní ľudia, preto nám v tom chce pomôcť. Chce nás zmeniť. Chce začať niečo nové v našom živote. Chce nás zachrániť. Chce s nami nadviazať vzťah, a preto nás prijíma. Podelí sa s nami sám so sebou, so svojim slovom, so svojim názorom, so svojim postojom. Pán Ježiš sa k nám, aj keď mnoho zlého konáme, predsa postaví ako náš Záchranca, ako náš milujúci Priateľ.
Bratia a sestry, je na nás, či sa necháme poučiť. No, slová: „Nesúďte, aby ste neboli súdení!” ale „čokoľvek chcete, aby vám ľudia činili, čiňte im aj vy.” majú nesmierne vysokú cenu v každom ľudskom živote.
Náš život je taký krátky. A častokrát ten nám vymeraný čas využívame nesprávne. Veď koľko je rodín, kde sú vzťahy narušené. Kde sa jeden k druhému neprihovorí. Kde niet lásky, úcty a pochopenia. Tak častokrát odsudzujeme. Pomstíme sa. Na miesto toho, aby sme chápali a vžili sa do situácie toho druhého.
Pán Ježiš nám dnes dal odporúčanie, otázne je, či ním začneme žiť. Či túto Jeho výzvu dokážeme aplikovať do nášho každodenného života.
Bratia a sestry! „Nesúďme, aby ste neboli súdení!” ale „čokoľvek chceme, aby nám ľudia činili, čiňme im aj my.” Ak chceme, aby ľudia nás milovali, milujme ich najprv my. Ak chceme, aby k nám boli trpezliví, buďme k nim trpezliví aj my. Ak chceme, aby nám ľudia odpustili, ukážme prejav odpustenia prvý my. Ak chceme, aby nás chápali, snažme sa ich chápať i my. Túžime po pozornosti, starostlivosti, nehe, darujme ju my. Najprv my! Ukážme príklad my, začnime sami pri sebe! Vykročme najprv my a potom uvidíme, koľkí pôjdu za nami.
To, čo dáme, sa nám stonásobne vráti. Preto prijmime dnešnú Ježišovu výzvu a žime ňou počas celého tohto roka. Pamätajme na náš zborový verš: „Nesúďte, aby ste neboli súdení!” ale „čokoľvek chcete, aby vám ľudia činili, čiňte im aj vy.” Nech nám v tom Pán Boh pomáha.
Amen
Pomodlime sa:
Pane Ježiši Kriste, ďakujeme Ti, že Ty si láskavým Pánom, ktorý chce pre nás len to najlepšie. Vyznávame, že predsa tak častokrát chceme robiť to, čo je pre nás a podľa nás dobré a zabúdame sa poradiť s Tebou. Ďakujeme Ti aj za dnešné povzbudivé slová, ktorými nás voláš ku krajšiemu, radostnejšiemu životu. Prosíme, daj nám srdce, ktoré dokáže prejavovať lásku, úctu, dôveru a porozumenie, voči tým, ktorých nám pošleš do nášho života. Pomôž nám v tom, aby sme neodsudzovali jeden druhého, ale daj nám silu prijímať ľudí, tak ako si to Ty sám robil. Požehnaj nás Pane, aby sme sa aj my stali požehnanými pre ostatných.
Erika Hlačoková
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
