V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Archív kázní

3. nedeľa po Zjavení, Matúš 7, 2

Lebo akým súdom súdite vy, takým budete súdení, a akou mierou meriate vy, takou bude vám namerané. (Matúš 7, 2)

Bratia a sestry,

Pán Boh dal každému jednému z nás schopnosť kreatívne tvoriť. Podstatnú časť tejto schopnosti používame k tomu, aby sme si uľahčili život a prácu. Je to prirodzené. Veď prečo by sme vláčili ťažké bremeno na chrbte, keď ho môžeme s vynaloženým oveľa menšej sily, odviezť na fúriku. Náš Nebeský Otec víta našu snahu a podporuje ju. Dal nám zákony, „Desatoro“, bez ktorého, nemôže jestvovať žiadna ľudská komunita. Božie zákony a naša schopnosť, byť tvorčí. Nič lepšie pre rozvoj človečenstva na zemi, sme do vienka nemohli dostať. Žiaľ, keď pozorujeme svet okolo seba, musíme konštatovať, že kdesi nastala chyba, pretože, Božie Desatoro, ľudstvo ignoruje a naša vlastná kreativita nás skôr ohrozuje, ako by nám pomáhala. Kde a kedy nastal zádrhel? Čo sa vlastne pokazilo? Nájsť jednoznačnú odpoveď na tieto otázky nie je v jednej kázni možné Neviem, či je vôbec možné a či je v ľudských silách a schopnostiach nájsť, jednoznačnú odpoveď. A predsa existuje východisko! My, kresťania môžeme ukázať, na Toho, ktorý odpoveď na tieto otázky určite má. Môžeme sa oprieť o Toho, ktorý nám ukazuje cestu, ako uniknúť, zo skazeného a narušeného sveta.
Ježiš Kristus, áno, práve On, dáva odpovede na všetky naše otázky!
Na uľahčenie komunikácie medzi sebou, sme si vymysleli miery a váhy. Dnes si už ani nevieme predstaviť, že by väčšina krajín nemala rovnaký systém mier a váh. Videl som ako aj v anglosaských krajinách postupne prechádzajú na našu metrickú mieru a vzdávajú sa svojich mier. Je to jednoducho praktické a uľahčuje nám to život. Hlavným dôvodom zavedenia spoločným mier a váh, však bola snaha zabrániť podvodom, ktoré sa diali pri prevodoch z jednej miery do druhej. Pokiaľ základná dĺžková či váhová miera bola v každej krajiny a často krát aj v každom meste iná, dalo sa ľahko klamať zákazníkov. Dnes je to oveľa ťažšie. Za Ježišových čias bolo metrických a váhových sústav neúrekom, preto náš Pán použil toto prirovnanie, ktorému všetci rozumeli aj pre morálne kritéria.
Súdiť druhého, alebo mu niečo namerať znamená dať na vedomie ako hodnotíme správanie a činy druhých ľudí. Myslím, že veľmi často, prakticky denno-denne máme možnosť posúdiť rozhodnutie, alebo činy ľudí, ktorí žijú okolo nás, alebo ktorí ovplyvňujú náš život. Väčšinou, väčšina ľudí, je s vyrieknutím svojho stanoviska rýchlo hotová. Akí vieme byť jednoznační a ako ľahko sa nám rozhoduje keď ide o niekoho koho veľmi nepoznáme, alebo k nemu nemáme pozitívny vzťah. Väčšina z nás sa neobťažuje hľadať dôvody, prečo by sme mali byť zhovievavý.
Všetko sa však dostáva do iného svetla keď ide o nás, alebo nám blízku osobu. Zvyčajne vtedy človek reaguje úplne naopak. Nielenže hľadá dôvody na ospravedlnenie svojho konania, ale tieto dôvody a argumenty väčšine z nás, zastrú kritický odstup a pohľad na samotný skutok, ktorý sa stal.
Keďže Ježiš veľmi dobre pozná našu ľudskú povahu, hovorí k týmto našim meraniam a súdom svoje stanovisko. Stanovisko, v ktorom nám odhaľuje Božie konanie voči nám. Konanie, v ktorom Boh sa veľmi neobťažuje súdiť človeka, iba mu meria podľa jeho vlastných mier a súdov. Tento Boží postoj stavia kritického skúmateľa Písma pred vážnu otázku. Ako meriam? Ako súdim? Ako hodnotím svojho blížneho? Áno taká je priam zdrvujúca logika nášho biblického textu. Lebo Napokon z meritu textu jasne vyplýva, že nás nesúdi Boh, ale súdime sa sami. Ježiš nám ukázal ako sa On správa k nám. Ponúka nám spásu. Robí tak preto, lebo nás má rád. Nehľadá spôsob ako odsúdiť človeka, alebo naopak ako ho oslobodiť spod trestu, jemu blízku osobu. On, jednoducho človeka miluje a hľadá vždy spôsob ako ho zachrániť.
S doteraz povedaného by sa mohlo zdať, že najistejšou cestou, k našej spáse, je vyhnúť sa akémukoľvek hodnoteniu a súdeniu blížneho. Vieme však, že takto to vo svete nemôže fungovať. Ľudia, ani z ďaleka nie sú dokonalí a bez chýb. Dokonca vieme, že je nevyhnutné časť ľudí izolovať, aby nemohli konať zlo a totálne nerozvrátili spoločnosť. Keby sme nemali súdy a políciu, veľmi skoro by tu začal vládnuť pästný zákon a najväčšia luza, by sa skôr či neskôr dostala k moci. Nevyplýva z toho, že sa tieto Ježišove slová nedajú v reálnom svete uskutočniť?
Myslím, že nie je dôvod k tejto úvahe. Potrebné je však, aby sme aj toto slovo uchopili za správny koniec. Ježiš nám aj v dnešnom texte chce povedať to čo neustále hovoril. Milujte sa tak ako sa aj ja Vás miloval. „Rozmenené na drobné“, chce nám náš Pán povedať: Ak chceš súdiť a merať svojmu blížnemu, musíš ho mať rád a musíš mu dobre rozumieť. Musíš si dobre zvážiť pokiaľ mu čokoľvek nameráš. Ale pamätaj, že aj nenameranie je hodnotenie. Aj naša zbabelosť a slabosť postaviť sa na stranu spravodlivosti je kritériom na základe, ktorého nás bude hodnotiť náš Pán. Tento text nie je o svetských súdoch, kde sú dané podmienky na základe, ktorých svetský súd súdi. Tento text je o tom, aby náš blížny zostal pre nás vždy a to aj vtedy keď sa ukáže, že je zloduchom, dôležitým človekom, hodným úcty a lásky. Iste je to ťažké a nie veľmi realizovateľné. Ale pokiaľ verím, že Ježiš dal šancu na večný život aj mne, určite si ju odo mňa môj blížny, taktiež zaslúži.
Z tohto pohľadu si myslím, že najhoršia vlastnosť človeka, je ľahostajnosť a chladnosť, ktorú môžeme voči svojmu blížnemu uplatniť. Práve tieto vlastnosti totiž, nie sú merateľné. Dokonca človek môže vyzerať aj veľmi zbožne a láskavo a pritom mu môže byť jeho sused, či priateľ úplne ľahostajný.
Mám pred očami príklad, ktorý sa nedávno stal na chodníku, medzi našim kostolom a našou budovou na Legionárskej ulici. Stal som na konci chodníka a videl som ľudí, ktorí so slzami v očiach hľadali farský úrad. Z dverí vyšiel jeden brat, ktorý desiatky rokov vyznáva, že Ježiš je Jeho Pán a Spasiteľ a úplne nevšímavo prešiel okolo týchto ľudí. Bolo nad slnko jasné, že chcú hovoriť s farárom, že potrebujú duchovnú útechu a chcú cirkevný pohreb. Ale, on mal inú prácu a videl iba svoje neodkladné povinnosti.
Zmrazilo ma. Uvedomil som si aká je cirkev. Ako ľahko môžeme prehliadnuť núdzneho človeka. A dôvod, ktorí udávame? Musíme vraj pracovať na zveľadení cirkvi a Božieho kráľovstva! Nie, Ježiš nás neodrádza od súdov a meraní! Práve naopak, chce, aby boli neodmysliteľnou súčasťou nášho života. Ale varuje nás, aby sme svojimi súdmi a meraniami, si sami nevydláždili cestu do zatratenia.
Ježiš Kristus, neprišiel na tento svet, aby človeka odsúdil. Prišiel na tento svet, aby človeka zachránil. Všetkých nás, celé ľudstvo, zaradil do svojho plánu spásy a záchrany. Spasiť blížneho nemôžeme, ale môžeme ho milovať a dvíhať, keď je zrazený hriechom a bôľom na zem. Môžeme vždy chrániť jeho česť a dobré meno. A môžeme ho vždy, z láskou súdiť a merať mu spravodlivosť.
Nech každému, kto vyznáva, že je Božím dieťaťom, dá náš Nebeský Otec, láskavé a súcitne srdce.

Amen

Michal Zajden
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.