V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk, www.facebook.com/ecavdubravka/)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk, www.facebook.com/ecavlegionarska/)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Archív kázní

Naše masky, 1. Mojžišova 27, 15 – 24, kázeň nielen pre deti

Milé deti, vážení rodičia, drahí bratia a sestry!

Je obdobie karnevalov, maškarných plesov. Tí, ktorí sa ich zúčastňujú majú zvyčajne zvláštny kostým a – predovšetkým masku.
Sú masky neutrálne, nevyjadrujúce ani radosť, ani žiaľ. Sú aj masky veselé i také ktoré veselé nie sú, pôsobia skôr strach, či rešpekt.

Sú aj iné masky. Masky, ktoré nosia ľudia pri špecifickej práci. Napríklad mužovi s pílou maska chráni tvár pred odfrkujúcimi pilinami, hokejovému brankárovi pred tvrdou strelou pukom, chemikom a vojakom pomáha plynová maska. Poznáme ochranné rúška – masky proti nákaze i pleťové masky, vďaka ktorým má byť tvár krajšia. Avšak aj perfektný mejkap môže byť niekedy len maskou. Maskou, vďaka ktorej človek nevie, ktorá tvár je tá pravá, či tá s mejkapom alebo bez neho? Dievčatá, keď ste sa prvý či druhý krát nalíčili, necítili ste sa čudne – tak trochu ako v maske? Zrejme áno. No časom sa z masky môže vyvinúť zvyk. Keď ju človek nemá, napríklad keď niektorá dáma nie je namaľovaná, cíti sa nechránená, zraniteľná, temer ako neoblečená. Nič proti mejkapu, do bronzova opálenej pleti či peknému oblečeniu. Bola by to však galiba, keby sa stali iba maskou. Maskou, pod ktorou sa – či sme deti alebo dospelí – skrýva niekto iný, než sme.
Kto má masku, často pod ňou schováva inú tvár, akú ukazuje. Skrýva tvár smutnú, unavenú, plnú obáv a neistoty. Pod maskou my, ľudia, neraz skrývame svoje vnútro. Naopak, maska má navodiť dojem, že sme silní, dobre naladení, spokojní a sebaistí, že sme cool. Pod maskou sa však neraz skrýva čosi iné. Aj to, keď niekto vždy vystupuje ako cool, môže byť iba maskou.
Podobne to, keď ktosi neustále zabáva iných, môže byť len maskou – maskou, pod ktorou sa schováva veľmi smutný klaun, ukrývajúci svoje problémy.

Iný si nasadí masku, aby získal niečo vo svoj prospech. – Tak, ako Jákob z biblického príbehu. Pomocou mamy Rebeky si Jákob nasadil masku. – Zahral sa na svojho staršieho brata Ézava. Pred staručkým a slepým otcom Izákom sa tváril, že on, Jákob, nie je on, ale prvorodený Ézav. Podvodom, maskovacími manévrami, keď mu mama natiahla na ruky a na hladkú časť jeho šije kože z kozliat, zahral pred otcom divadlo a uchvátil bratovi požehnanie pre prvorodeného. Mať také požehnanie v tej dobe to znamenalo, že Jákob zdedí viac majetku, bude hlavou rodiny a má aj najväčšiu zodpovednosť za vieru – za duchovný život v rodine.
Pomocou masky – zamaskovania sa za Ézava, Jákob podviedol otca. Dokonca klamal, že to Pán Boh mu doprial tak rýchlo uloviť zviera, z mäsa ktorého prináša otcovi chutné jedlo.

Milé deti, milí: bratia a sestry, toto nie je len príbeh o dvoch bratoch a oklamanom otcovi. Tu ide o dva spôsoby života. Ide o to, či budeme ochotní žiť pravdivo, v spoliehaní sa na Pána Boha, na to, že Pán Ježiš nás má rád takých, akí sme, alebo či budeme nosiť masky. Hrať divadlo pred samými sebou i pred druhými. Nosiť takéto masky je nebezpečné.

Pán Boh nás učí žiť s nezahalenou tvárou. Bez masky pre ľuďmi. Bez pretvarovania sa a falošnosti. Priznajme, že všetci, malí i veľkí, neraz nosíme rôzne masky, ktorými sa chceme pred ľuďmi ukázať v lepšom svetle, než akí naozaj sme.

Nenosiť masku neznamená, že keď mi slina prinesie na jazyk nepekné slovo, musím ho povedať. Nenosiť masku nevylučuje, že sa dokážeme ovládať, že budeme disciplinovaní. Sebaovládanie nie je maska.

V jednej básni sa hovorí: Nosíme mnoho masiek, ale nemáme žiadnu tvár. Ovládame rozličné jazyky, avšak nerozumieme si. Žijeme v hojnosti, ale naše srdcia sú prázdne.
Kresťanská viera nie je o zlepšovaní našich „hereckých schopností“, o tom, že dokážeme pred inými lepšie zamaskovať, akí sme. Kresťanstvo je práve o čistom srdci. O srdci, ktoré si je ochotné priznať chybu a ktoré dôveruje Pánovi Ježišovi. – O srdci, ktoré Ježiš očistí, ktoré sa Ježišovi otvorí a prijíma Božiu Jeho lásku. Pán Ježiš našu falošnosť a pretvárku vyniesol na drevo kríža, kde sa za nás z lásky obetoval. Má nás rád takých, akí sme. A čo je ohromné, aj zo zlého vie urobiť dobré.
Lukostrelci by povedali, že Pán Ježiš aj krivým šípom trafí do terča, a pani učiteľky: že On vie napísať rovné písmená aj do našich krivých riadkov.

Boh zostal aj s Jákobom, hoci Jákob bol podvodník, klamár, úskočný, ľstivý človek. Pán Boh zmenil jeho srdce. Má moc zmeniť aj naše srdce. Robí to aj cez ľudí, ktorí nás vedú k dobrému, ktorí nás učia a usmerňujú.

Premýšľajme, kedy – v akých situáciách si nasadzujeme masku?
Kedy ju odkladáme?
Ako sa cítime pod maskou a aké oslobodzujúce je, keď človek môže masku sňať, byť sám sebou – byť pravdivým, pred sebou, ľuďmi i Bohom.

Môže to byť tvrdé, dať si dolu masku, priznať: nie som až taký skvelý, na akého sa hrám. Pán Boh nás však práve k tomu volá a nadovšetko nám dáva vedieť: Mám ťa rád takého a takú, aký – aká si. Ježiš sľúbil: „Kto prichádza ku mne, nevyhodím ho“ (J 6, 37). On vidí, čo je pod mašou maskou. Pred Ním ju nepotrebujeme. On vie uniesť aj to, čo je nám ťažko znesiteľné, čo schovávame za rozličnými maskami. Má nás rád a chce nás žehnať. Písať rovné litery aj do krivých riadkov nášho života. A to nás napĺňa nefalšovanou – nemaskovanou radosťou a dôverou. Amen.

S použitím viacerých prameňov

Martin Šefranko
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.