1. nedeľa po Zjavení, Nedeľa misie, Skutky 1, 6 – 11
A oni, tam zídení, spýtali sa Ho: Pane, či v tomto čase obnovíš kráľovstvo pre Izrael? Odpovedal im: Nie je vašou vecou poznať časy a príhodné chvíle, ktoré Otec určil svojou mocou, ale prijmite moc Ducha Svätého, ktorý zostúpi na vás, a budete mi svedkami aj v Jeruzaleme, aj po celom Judsku, aj v Samárii a až do posledných končín zeme. Len čo to povedal, vzniesol sa im pred očami do výšin a oblak vzal im ho spred očí. A ako tak uprene hľadeli do neba, keď odchádzal, ajhľa, dvaja mužovia v bielom rúchu postavili sa vedľa nich hovoriac: Mužovia galilejskí, čo stojíte a hľadíte do neba? Tento Ježiš, ktorý vám bol vzatý do neba, príde zase tak, ako ste Ho videli odchádzať do neba. (Skutky 1, 6 – 11)
Dnešná nedeľa je v celej našej cirkvi nedeľou misie. V tento deň si dôrazne uvedomujeme jednu vec, ktorú by sme mali mať na mysli neprestajne. Ide o myšlienku, že misia patrí k podstatným súčastiam života kresťanskej cirkvi. Tak to bolo od samého začiatku, tak to malo a má byť vo všetkých ďalších dobách. Často sa na túto dôležitú vec zabúda. Sústreďujeme sa na svoje vnútorné problémy a málo myslíme na to, že k našim povinnostiam patrí misijné pôsobenie cirkvi navonok, za hranicami cirkvi. Je síce pravda, že vo vnútri cirkvi treba neprestajne prebúdzať duchovne spiacich členov cirkvi. Ale popritom nesmieme zabúdať na misijné pôsobenie smerom navonok.
Existujú doby vnútorného prebudenia cirkvi. Existujú doby, keď sa vo vedomí mnohých prebudilo ostré vedomie misijnej povinnosti. Vtedy boli povzbudení mnohí vziať na seba ťažkú povinnosť odísť do neznámych krajín a niesť posolstvo evanjelia tam, kde dovtedy nebolo známe. V srdciach mnohých sa prebudila ochota finančne podporovať toto náročné dielo. S vďačnosťou voči Pánu Bohu myslíme dnes na misijné dielo, ktoré bolo a je konané na rozličných miestach našej planéty. Uvedomujeme si, že je aj našou povinnosťou podporovať toto dielo.
Prečítali sme niekoľko viet zo Skutkov apoštolov, ktoré stručne opisujú rozlúčku Pána Ježiša s učeníkmi a jeho odchod, vstúpenie na nebo. V tomto miniatúrnom rozhovore vyjadrujú učeníci svoju túžbu vedieť, kedy príde kráľovstvo Božie v plnej sile. Pán Ježiš im odpovedá, že stanovenie a poznanie tohto termínu patrí do výlučnej kompetencie Pána Boha, nebeského Otca, a že nie je ich vecou, aby tieto termíny poznali. To je dôležité upozornenie pre všetkých, ktorí sa aj dnes všemožne usilujú poznať, kedy príde koniec sveta. Pán Ježiš aj im hovorí: To nie je vašou vecou. Namiesto toho učeníkov upozorňuje, v čom spočíva ich povinnosť. Budú vystrojení mocou z výsosti, to znamená mocou Ducha Svätého, a takto vystrojení majú sa stať Ježišovými svedkami svedkami, jeho misionármi. „Budete mi svedkami“ – toto poverenie platí v plnej miere aj dnešnej cirkvi, platí aj nám.
Prvá cirkev brala toto misijné poverenie veľmi vážne. Dokladom toho je kniha Skutky apoštolov, na začiatku ktorej sa nachádza misijné poverenie, ktoré sme čítali ako biblický text tejto kázne. Skutky apoštolov treba čítať spolu s mapkou, aby sme mohli sledovať, kde všade šli misionári, apoštolovia na základe Ježišovho poverenia. Len mimochodom pripomenieme, že výraz „apoštol“ – z gréčtiny -, a výraz „misionár“ – z latinčiny – znamenajú jedno a to isté: „poslaný“. To znamená, že misijnú prácu konali nie na základe svojej iniciatívy a svojho rozhodnutia, ale preto, že boli poslaní, poverení, vystrojení autoritou.
Apoštolovia prešli so šírením Kristovho evanjelia veľký kus vtedajšieho, starovekého sveta. Brali vážne aj to Ježišovo zemepisné určenie: Budete mi svedkami v Jeruzaleme, Judei, Samárii a až do posledných končín zeme. Tieto slová Pána Ježiša znamenajú, že prakticky celá zem je miesto misijného pôsobenia. Zmyslom tohto poverenia je, aby sa Ježišovo evanjelium dostalo ku každému, pretože každý ho potrebuje. Nielen poverenie, ktoré povedal Pán Ježiš, ale aj misijná činnosť prvotného kresťanstva je pre nás záväzným príkladom.
Nie je síce našou vecou vedieť, kedy nastane druhý príchod Kristov – ako zdôrazňuje Pán Ježiš apoštolom, ale treba nám neprestajne rátať s tým, že Pán Ježiš príde. Vyplýva to zo slov, ktoré povedali anjeli učeníkom, ktorí uprene pozerali za odchádzajúcim Ježišom: „Mužovia galilejskí, čo stojíte a hľadíte do neba? Tento Ježiš, ktorý vám bol vzatý do neba, príde zase tak, ako ste ho videli odchádzať do neba.“ Cirkev má svoju misijnú prácu konať so stálym očakávaním Pánovho návratu. On neprestajne sleduje aj misijnú činnosť svojej cirkvi, a svojej cirkvi raz predloží otázku, ako konala túto stránku svojho poslania. Očakávanie Pánovho príchodu je vyjadrením veľkej zodpovednosti cirkvi za misiu.
Misia znamená: niesť evanjelium, radostnú zvesť o možnosti nového života, tam, kde o tom ešte nepočuli. To v dnešnej situácii odkresťančovanej Európy znamená, že sa misia týka nielen práce v ďalekých končinách Afriky a podobne, ale že rovnaká misijná práca je potrebná aj na územiach, ktoré sa nazývali kresťanskými, ale dnes sú čím ďalej tým menej kresťanskými. Mnoho je tých, ktorí aj v našej krajine potrebujú Ježišovo radostné posolstvo, a to nielen formou slov, ale aj formou pomoci, ktorá by im umožnila žiť pekným životom, aby sa mohlo uplatniť to dobré, čo je v nich. Dnešná prezentácia, ktorú o chvíľu uvidíme, nás oboznámi s takouto prácou. Je to misijná práca našej cirkvi, misijná práca, o ktorej nám treba vedieť, za ktorú sa treba modliť, ktorú treba podporovať, za ktorú sme aj my zodpovední. Tejto práci prajeme mnoho Božieho požehnania.
Amen.
Ján Grešo
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
