V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Archív kázní

1. pôstna nedeľa, Istota v Kristovi, R 5, 28

„Ale Boh dokazuje svoju lásku k nám tým, že Kristus umrel za nás, keď sme boli ešte hriešni. (R 5, 28)

Milí bratia a milé sestry!
(1) ZÁKLADNÁ ISTOTA: KRISTUS ŽIJE (JE DôVODOM PLESAŤ)
Na úvod dnešných služieb Božích sme spievali radostný predspev: Vojdite, plesajme (ES 605), zložený podľa 95. žalmu. Keďže sa v stredu začalo pôstne obdobie, ktoré je časom pokánia, môže sa plesanie javiť nevhodné. Veď v pôste v cirkvi nezvykneme plesať. Z úcty k Ježišovmu utrpeniu sa napr. neodporúča konanie sobášov.
Tu je dobre pripomenúť, že hoci pôstna doba trvá 40 dní – číslo 40 je totožné s počtom dní, v ktorých sa postil Ježiš po svojom krste v Jordáne – nedele sa do pôstu nezarátavali. Nedeľa i tá dnešná je a má zostať radostnou pripomienkou Pánovho vzkriesenia, toho že Pán Ježiš Kristus žije – inak by bolo bezvýznamné a zbytočné všetko naše hovorenie o Ňom i naša dôvera v Boha (1 K 15, 13n). Ak je témou dnešných služieb Božích Istota v Kristovi, tak naša základná istota je v tom, že Kristus žije. Ak nežije, nemá zmysel hovoriť o istote v Kristovi.
Známeho horolezca sa pýtali, čo povie na kolegu, ktorý zdolal viacero 8-tisícoviek, no pri zostupe z jednej z nich zahynul. On odvetil: „Dobrý horolezec je len živý horolezec.“ O človeku znie takého hodnotenie dosť necitlivo, no o Bohu platí v plnej miere. Dobrý Boh je iba živý Boh, iba Boh, nad ktorým smrť nemá konečnú moc. To, že Ježiš žije, že je Pánom aj nad smrťou, je našou istotou, ktorú v Kristovi máme. Ide o to, aby bol Kristus živým Bohom aj pre nás. Nezostal iba súčasťou náboženských zvykov, náboženského folklóru, či pre nás mŕtvou postavou z histórie.
Sú totiž aj falošné istoty OBR. 1 (Auto zamknuté na petlicu).
Alebo iný príklad: vkusná viazanka OBR. 2 je zaiste elegantným doplnkom odevu. No skúste sa držať kravaty počas jazdy v MHD, keď stojíte v autobuse a ten odbočuje, ide do zákruty alebo prudšie brzdí?! To nefunguje, je potrebné držať sa vonkajšej opory. Kto vraví: nepotrebujem Krista, vystačím si bez viery v Neho, podobá sa človeku, ktorý sa v autobuse drží kravaty, a nie držadla... Našu istotu v Kristovi smieme mať preto, lebo On Kristus žije. Ak nežije, nemá zmysel hovoriť o istote v Kristovi. Výstižne to symbolizuje OBR. 3. Je na ňom záber z Haiti. Zemetrasenie zničilo množstvo budov i ľudských životov, ak tento kostol, no kríž zostal nedotknutý. Nedotknutý kríž v zrútenom kostole. Akoby Pán Boh chcel pripomenúť: Vo svete, v ktorom je všetko vratké, vám chcem byť istotou. Ježiš povedal: „Ja žijem, aj vy budete žiť“ (J 14, 19).

(2) V KRISTOVI – JEHO KRÍŽI MÁME ISTOTU, ŽE NÁS BOH MILUJE
To bolo vzácnou skúsenosťou aj pre Martina Luthera VIDEO 1 Predstavený v kláštore sa pýtal mladého Luthera: Martin, čo vlastne hľadáš? – Milosrdného Boha, ktorého môžem milovať a ktorý miluje mňa. – Potom sa dívaj na Krista a pripútaj sa k Nemu a spoznáš Božiu lásku; povedz: Som Tvoj, spas ma; ja som Tvoj spas ma. – (A Luther, sužovaný svedomím, ktoré proti nemu žalovalo, sa učil žiť z tejto istoty): Som Tvoj (Kriste), spas ma, som Tvoj, spas ma.
Áno, „Boh dokazuje svoju lásku k nám tým, že Kristus umrel za nás, keď sme boli ešte hriešni.“ (R 5, 8) To je istota, na ktorú sa môžeme pripútať.

(3) V KRISTOVI MÁME NIELEN ISTOTU BOŽEJ LÁSKY, ALE AJ ODPUSTENIA HRIECHOV
VIDEO 2 Luther hovorí: Keď vám diabol predhadzuje vaše hriechy a keď vám hrozí, peklom, tak mu povedzte toto: Možnože patrím do pekla – a čo má byť? Lebo poznám Toho, kto trpel a obetoval sa pre mňa. Je to Ježiš Kristus – Syn Boží a tam, kde je On, budem aj ja.
Kristus zomrel v dobe, keď sme si zaslúžili Božie odsúdenie. A to je čo povedať, pretože aj za najušľachtilejšieho človeka málokto podstúpi takúto obeť. Nám však Boh dokazuje svoju lásku práve tým, že Kristus umrel za nás, hoci sme boli ešte hriešni. O čo skôr môžeme počítať s Jeho milosťou teraz, keď sme už očistení od svojich vín?! Lebo ak nás Kristova smrť zmierila s Bohom už vtedy, keď nás rozdeľovalo nepriateľstvo, tým skôr nás Kristov život zachráni pred Božím hnevom teraz, keď sme zmierení?! (Por. R 5, 8 – 10).

(4) ISTOTA, KTORÚ MÁME V KRISTOVI JE ZALOŽENÁ NA TOM, ČO KRISTUS HOVORÍ
VIDEO 3 Luther vraví: Po celý čas je tu Kristus. Ježiš Kristus je tu, v každom rohu, v každú dennú hodinu. Nenájdete ho v relikviách a v kostiach svätých, ale tu, vo vašej láske k Bohu i k sebe navzájom, v Jeho výrokoch a vo svätom slove Božom. A keď budeme, ak budeme žiť vo viere podľa Písma a v láske a v službe jedného druhému, nemusíme sa báť nijakého ľudského súdu.
Zle by sme chápali istotu odpustenia hriechov v Kristovi, keby sme z nej vyvodili, že nám dáva licenciu hrešiť. Nedáva – nezľahčuje hriech. Je možné uveriť nadarmo, ak nestaviame na správnom základe – na Kristovi, alebo ak vo viere v Krista nevytrváme dokonca. Spásu nezaručí počiatočné nadšenie. Nie ten, kto je spočiatku nadšený, bude spasený, ale kto vo viere vytrvá až konca. Naša spása nezáleží od toho, či sa budeme cítiť takí alebo onakí, riadiť sa pocitmi; oprieť sa môžeme len o to, čo Kristus povedal – čo zasľubuje.
Istota, ktorú máme v Kristovi je založená na tom, čo Kristus hovorí. Viera sa má živiť Kristovým slovom. Ježiš nám to svoje slovo nielen povedal, ale aj znázornil. – V krste a Večeri Pánovej. Sľúbil nám: „Kto uverí a bude pokrstený, bude spasený, ale kto neuverí, bude odsúdený“ (Mk 16, 16). OBR. 5 (krst). Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život, a ja ho vzkriesim v posledný deň. Lebo moje telo je pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj. Kto je moje telo a pije moju krv, zostáva vo mne a ja v ňom. (J 6, 54 – 56) OBR. 6 (farár s nádobami na Večeru Pánovu). Viera sa má živiť Kristovým slovom, zvestovaným i viditeľným v sviatostiach. Božie slovo potrebujeme prijímať s vierou, bez pochybovania.


(5) ISTOTA, ŽE KRISTUS SA NÁS ROZHODOL OBDAROVAŤ SKÔR, AKO BY SME SA MY MOHLI ROZHODNÚŤ PRE NEHO
Mnohí ľudia, a evanjelici zvlášť, nemajú istotu v tom, či je človek znovuzrodený, keď bol pokrstený ako dieťa, alebo až keď vierou prijme Krista za svojho Pána a Spasiteľa? Ak platí, že je znovuzrodený až keď uverí, vyvstane otázka: Načo krstiť deti? Ak je znovuzrodený už ako dieťa v krste, čo učí naša ev. cirkev, iní kresťania sa pýtajú: Ako to, že znovuzrodenie sa u množstva vás. evanjelikov, ktorí boli pokrstení ako deti, neprejavuje?
Pán Boh sa nám prihovára, slovom i názorne – sviatosťami. Krst je jeden zo spôsobov Jeho komunikácie, ktorou v nás prebúdza vieru, že nás má rád. Ešte raz OBR. 5 (krst). Keď si uvedomujeme Božie oslovenie, keď stojíme pred Božou ponukou spasenia, zdá sa nám, že to my musíme spraviť rozhodujúci krok, že my sa musíme rozhodnúť, my musíme uveriť. Je zvláštne, že kto to poctivo urobí, pochopí, že záchrana od hriechov, nie je dielo jeho rozhodnutia, ale nezaslúžený dar od Boha. Uvedomí si, že všetko rozhodujúce urobil dávno pred naším rozhodnutím Boh.
Kto to chápe nebude krst nemluvniatok spochybňovať, naopak, bude zaň vďačný. Veď krst je predovšetkým oslava toho, že Boh – Kristus na nás myslí ešte skôr, ako my vôbec môžeme pomyslieť na Neho. A len preto, že sa On rozhodol obdarovať nás, sa môžeme my rozhodovať pre Neho.
Istotu Božej lásky a odpustenia dáva Kristus už nemluvniatkam v krste Krst je štartom pre život viery. Je dôležité naň nastúpiť, no kresťanská viera nie je čímsi statickým – čo môžeme uložiť do trezoru, ale živým. Preto je potrebné vieru živiť, chrániť, očisťovať ju a to Božím slovom – verbálnym aj viditeľným. Čistiacimi prostriedkami viery sú ľútosť, pokánie, jej posilou a ochranou zasľúbenia Božieho slova a Večera Pánova. Ešte raz OBR. 6 (farár s nádobami na Večeru Pánovu). V nej nám Kristus komunikuje: Moja láska k tebe platí. Smieš sa o ňu s istotou oprieť, aby si vytrval vo viere až do konca. Nie všetci, vytrvali a vytrvajú. Ak je krst Božou vystretou rukou k nám, tak ona je vystretá po celý náš život. No nie všetci sa jej držia. Je možné pustiť sa Božej ruky, vypadnúť z milosti, zriecť sa jej, lebo Boh nie je hydraulický zverák, ale Láska. Pozýva k spáse, všetko pre ňu pripravil, no nenúti nás. Preto je dôležité pripomínať nielen hodnotu krstu, ale aj vytrvalosť vo viere, to, že ju treba aj živiť, chrániť a očisťovať.
(6) ISTOTA, ŽE KRISTUS JE S NAMI AJ V SKÚŠKACH A V SMRTI OBR. 7 (muž s gitarou) Dnes je 21. február. Deň, keď by mal tento usmievavý muž narodeniny. 33 rokov. Nedožil sa ich. Pred nedávnom zomrel. Nepodarilo sa zastaviť silné krvácanie (do mozgu). Zomrel v podobnom veku ako Kristus, nevykrvácal na kríži, ale skonal pár dní po zložitej operácii v nemocnici, hoci lekári urobili, čo bolo v ľudských silách. Aj pri bratovi Radimovi (Cingeľovi) vnímame, že viera v Ježiša nie je pochybná nádej, ale istota. Istota, nie v to, že v našom živote neprídu búrky, bolesti, súženia, ale že ak aj prídu, máme Záchrancu a On je s nami aj v skúškach i v smrti. On dobre vedie náš život. V Kristovi sa nepodriaďujeme len ľudskému nedokonalému úsudku, ale dokonalému Božiemu vedeniu. Istota dobrého vedenia, je našou istotou v Kristovi. Istotou pevnejšou, ako najpevnejší hrad. OBR. 8 Je to istota, že ani v zármutku nie sme Bohom opustení, nie sme bez nádeje. Preto sa denne otváraj-me viere v Krista, On chce byť tvojou aj mojou istotou. Komu sa Kristus stal istotou, tomu bude všetko bude slúžiť na dobré. (Prečítať R 8, 28 a 38n)

Amen.

Martin Šefranko
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.