Zelený štvrtok, 1. list Korintským 11, 23 – 25a
„Lebo ja som prijal od Pána, čo som vám aj odovzdal: Pán Ježiš v tú noc, keď bol zradený, vzal chlieb, a keď dobrorečil, lámal a riekol: Vezmite, jedzte, toto je moje telo, ktoré sa za vás [vydáva]; to čiňte na moju pamiatku! Podobne po večeri (vzal) aj kalich a riekol: Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi.“ (1. list Korintským 11, 23 – 25a:)
Milí bratia a milé sestry!
Jeden z najkrajších večerov v roku – jedna z najkrajších nocí roka je štedrovečerná. K tomuto večeru, k tejto fascinujúcej noci sa viažu mnohé krásne spomienky z obdobia nášho detstva. Spája sa s ňou i veľa pekných chvíľ prežitých s našimi deťmi a priateľmi.
No sú aj inakšie večery, iné noci. Noci plné strachu a opustenosti. Noci nevernosti, nelásky a zrady. Takou bola aj noc prvého Zeleného štvrtku. Nielenže priatelia nechajú v „štichu“ svojho priateľa, nielenže učeníci opustia svojho Učiteľa – svojho Majstra, ale zradený bol sám Boh. On prišiel k nám v tú prvú tichú noc – v onen prvý svätvečer v ľudskom tele Ježiša Nazaretského. Prišiel, aby bol s nami, prišiel ako jeden z nás, ako človek, aby sme sa Ho nemuseli desiť. Učil nás žiť, milovať blížnych, odpúšťať – uzdravovať zranené vzťahy. A predsa sám bol zranený i zradený. Za svoju lásku sa nedočkal vďaky. Poviazali Ho a evanjelista Ján hovorí, že jeden zo strážcov veľkňazovej dvorany udrel Ježiša po tvári (J 18, 22).
Koľko faciek sme dali my Ježišovi? – Svojou neverou Pánu Bohu, neochotou odpúšťať si, sebectvom a ľahostajnosťou?
Facka onoho strážcu nám pripomína naše zlyhania, naše rozchody s Bohom. Naše zrady na láske Ježiša Krista k nám.
Áno, jestvuje nielen tichá noc, svätá noc – čarovná, fascinujúca noc Štedrého večera, ale aj noc spreneverenia sa, noc zrady, noc odpadnutia.
Avšak jestvuje aj div nad všetky divy, keď Pán Ježiš, v tú noc, keď bol zradený, vzal chlieb, dobrorečil, lámal a dával.
Mnohí, ba vari väčšina z nás, poznáme naspamäť slová ustanovenia Večere Pánovej. Spravidla nám však uniká súvislosť, v ktorej boli vyslovené. Náš Pán – v tú noc, keď bol zradený. – Keď vedel, že bude zlapaný, zajatý, zradený, súdený a potupený, opľutý, posmievaný, zbičovaný a hrozným spôsobom zabitý – v tú noc berie do svojich rúk chlieb a vraví: Moje telo za teba vydané. V tú noc zrady berie kalich, požehnáva ho a hovorí: Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi. – Krvi, ktorá sa vylieva na odpustenie tvojich/mojich hriechov.
Ježiš Kristus odpúšťa našu nevernosť cez svoju vernosť k nám. Na facky nedôvery, neposlušnosti, ľahostajnosti, sebectva, zrady, ktorí sme Mu dali, odpovedá svojím: Za teba!
Zomieram pre teba – namiesto teba, v tvojom záujme, kvôli odpusteniu tvojich hriechov, kvôli tomu, aby si mal/mala možnosť nového začiatku.
Nezavrhol nás, ale dovolil, aby bol zavrhnutý, potupený a zabitý namiesto nás. Nesúdi nás, ale obdarúva nás obetovaním svojho nevinného života – tým darom najcennejším. Na odpustenie našich hriechov, aby sme mohli žiť v novom, kvalitatívne inom – lepšom vzťahu s Bohom i ľuďmi.
Ježiš dal svoju Večeru do tesnej spojitosti s novou zmluvou. A tak má byť každé jej prijímanie – každá Večera Pánova, na ktorej sa zúčastňujeme – príležitosťou, aby sa nová zmluva i pri nás stávala skutočnosťou. – Aby sa Božia vôľa stávala aj našou vlastnou vôľou, keď ju budeme plniť nie z túžby po odmene, ani zo strachu pred trestom, ale preto, že v Božej vôli, v poslušnom nasledovaní Pána Ježiša Krista spoznáme jedinú zmysluplnú možnosť života.
Nech nás dary Večere Pánovej, ktoré budeme prijímať – nech nás láska za nás obetovaného Pána Ježiša Krista, ktorá je ich podstatou – premieňa na Boží obraz, robí náš charakter čo najviac podobným charakteru Ježiša Krista.
Amen.
S použitím:
Ernst Volk (in: Feste Burg 1998 /9. 4./ Freimund-Verlag, Neuendettelsau 1997);
Ján Grešo (in: zborník Viditeľné slovo, s. 137; Tranoscius Liptovský Mikuláš 1998).
Martin Šefranko
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
