Marek 10, 32 – 45
Milí bratia a milé sestry!
Ježiš hovorí o svojej ceste do Jeruzalema. Učeníci, ktorí nasledujú svojho Majstra, sa boja. Asi vycítili, že sa bude diať niečo zvláštne. Ježiš im to potvrdzuje: „Ajhľa, vstupujeme do Jeruzalema, a Syn človeka bude vydaný veľkňazom a zákonníkom, odsúdia Ho na smrť a vydajú pohanom. Potom sa Mu budú posmievať, opľujú Ho, zbičujú a zabijú, ale na tretí deň vstane z mŕtvych.“ V týchto dvoch vetách je v skratke obsiahnutá celá Veľká noc – ono neuchopiteľné tajomstvo spásy: smrť, koniec a prehra, zároveň však vzkriesenie, život a víťazstvo.
Čakali by sme, že učeníci budú pohnutí tým, čo čaká ich Pána, že sa budú pýtať: Prečo sa to všetko musí stať? Aký je zmysel tej hrôzy? Ako to bude so vzkriesením po 3 dňoch? – o ktorom učeníci teraz počujú.
Je však ticho. Nikto nič nepovie. Nijaké pohnutie, nijaké zdesenie, nijaké otázky. Iba túžba po vlastnom sebauplatnení, po sebarealizácii, ku ktorej má bratom Zebedeovcom Ježiš dopomôcť. Títo ľudia nemyslia na Neho, ale na seba. „Daj nám, aby sme Ti sedeli jeden na pravici a druhý na ľavici v Tvojej sláve“ (v 37). Jakub a Ján chcú niečo znamenať, niečím byť. Pretože však myslia na svoju slávu, nepočujú Pánove slová o Jeho utrpení – ostatne, tie sa im ani nehodia do ich konceptu vlastnej dôležitosti. Nemyslia na Ježiša, ale iba na seba.
Vrcholí pôstne obdobie. Ako – s myšlienkami na koho – chceme prežívať tieto i ďalšie dni? Sme ochotní premýšľať o význame Ježišovho utrpenia pre nás, alebo budeme myslieť iba na seba ako Jakub a Ján?
Ostatní učeníci sa na bratov Zebedeovcov nahnevali. No nešlo o spravodlivú rozhorčenosť; hnevajú sa preto, lebo aj oni mali rovnakú túžbu ako títo bratia. Jakub a Ján ich však predbehli; už si zarezervovali najlepšie miesta. Práve oná popudenosť ostatných učeníkov na Jakuba a Jána prezrádza, že aj oni chceli byť prví, dôležití, významní. A práve vtedy si ich Ježiš povolal k sebe a povedal im: „Viete, že tí, čo sú pokladaní za vladárov národov panujú nad nimi, ich mocnári vykonávajú svoju moc nad nimi“ (v. 42). Viete, že na svete to tak chodí: tí hore si môžu všetko dovoliť, lebo majú moc. Učeníci to naozaj vedia a nemôžu s tým nič robiť. Môžu však poslúchnuť svojho Pána, ktorý hovorí: „Nie tak je medzi vami“ (v. 43). – Nie tak bude, má byť medzi vami!
Model sveta nie je modelom Kristovho spoločenstva. V ňom niet miesta pre škriepky, mocenské hašterenie sa, pre rôzne frakcie, kliky, ktoré presadzujú svoje záujmy; tam je miesto pre službu. Medzi vami to bude inak, ako vo svete. U vás nebude veľkosť človeka hodnotená podľa toho, ako vysoko sa vyšvihol, ale ako hlboko sa sklonil k službe druhým. Ak niekto chce byť veľkým, potom jedine tak, že sa stane malým , že sa stane služobníkom svojich bratov. „Lebo ani Syn človeka neprišiel, aby Jemu slúžili, ale aby On slúžil a dal život ako výkupné za mnohých“ (v. 45). Ako by sme mohli presadzovať seba v spoločenstve, ktoré žije zo služby, ktorú mu preukázal Pán Ježiš, keď za nás zomrel?
Učeníci sa Ježiša nepýtali, čo sa s Ním stane v Jeruzaleme, prečo si ide cestou utrpenia. Nepýtali sa Ho, ale On im to napriek tomu hovorí celkom jasne: aby som dal život ako výkupné za mnohých – aby som aj vás vykúpil. Pojem vykúpenie znie uchu nášho súčasníka cudzo. Vykúpiť kohosi znamenalo, že za otroka, niekto zaplatil a potom ho prepustil na slobodu. – Vykúpenie prinieslo otrokovi slobodu a umožnilo mu skutočný život. A to je najhlbší význam Ježišovej smrti: vyslobodzuje zo všetkého, čo nás spútava, čo nad nami vládne – napríklad ako aj túžby po moci. Ak sa nám zdá, že to nie je náš problém, premýšľajme, koľkože je len rodín, v ktorých muž všemožne dokazuje svojim domácim, „kto tu nosí nohavice“. Príklady túžby po moci by sa dali uvádzať aj z prostredia cirkvi, o politike ani nehovoriac.
Ježiš nás vykúpil, aby sme videli inak hodnoty, aby sme nekonali tak, ako to je vo svete bežné, ale riadili sa Kristovým príkladom. A On neprišiel, aby Jemu slúžili, ale aby On slúžil.
Dal život ako výkupné za mnohých, ktorí – spojení v jedno spoločenstvo učeníkov – budú síce stále zvádzaní, pokúšaní napodobňovať metódy sveta, ale predsa im bude znieť Pánov hlas: Nie tak je – bude – má byť medzi vami!
Je dobré sa držať toho aj v čase, keď v médiách počúvame na adresu kresťanskej cirkvi všeličo, z čoho sa nemožno tešiť. Služba, nie upevňovanie moci, otvorené priznanie chýb, nie naťahovanie si masky domnelej bezchybnosti má zostať modelom Kristovho spoločenstva.
Svet, ktorý poznáme a vieme, ako to v ňom chodí, človeku berie nádej. Dokonca do tej miery, že v ňom nedokáže žiť a na protest proti nemu si siahne na život. Podľa niektorých štatistík je v západných krajinách EÚ ročne viac samovrážd ako obetí automobilových nehôd. To je znak, že beznádej mocne vládne. Spoločenstvo Kristovo, ktoré v tomto svete žije, však predsa počuje hlas svojho Pána: Nie tak bude medzi vami! Vlastne len spoločenstvo, kde vládnu iné zákony ako zákony dravého sveta, len spoločenstvo lásky a kristovskej služby je dnes priestorom nádeje pre všetkých sklamaných, stroskotaných a zúfalých. Preto, aby Božia láska žiarila do temnôt dnešnej doby, znie nám, ktorí sme inak stále v pokušení kopírovať spôsoby sveta, autoritatívne slovo nášho Pána: Nie tak bude medzi vami! – Prijmeme ho? Sme ochotní myslieť na to, čo nám Ježiš hovorí, alebo – ako učeníci – nebudeme myslieť na Krista, ale iba na seba? Kiež i v tomto ohľade platí: Nie tak bude medzi vami! Amen.
S myšlienkami Luďka Rejchrta
Martin Šefranko
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
