6. pôstna nedeľa (Kvetná), téma kázne: Ježiš ide z ruky do ruky, Lukáš 22, 47 – 48 a 52 – 54 a 63 – 67; 23, 1 – 2 a 4 – 11 a 17 – 21 a 23b – 25
Úvodná modlitba: Milostivý Bože, keď strácame orientáciu, buď nám kompasom. Keď nás opúšťajú sily, buď nám pomocou. Keď nevidíme do budúcnosti, buď nám obzorom. Keď nemáme slov, Ty k nám hovor. I v tejto chvíli Ťa o to prosíme v mene Ježiša Krista. Amen. (Voľne podľa: Modlitby, vyd. Kalich, Praha 2004)
47 Ešte hovoril, a hľa, (prichádzal) zástup, a jeden z dvanástich, menom Judáš, išiel vopred a blížil sa k Ježišovi, aby Ho pobozkal. 48 Ježiš mu riekol: Judáš, bozkom zrádzaš Syna človeka? 52 Vtedy povedal Ježiš veľkňazom, veliteľom chrámovej stráže a starším, ktorí Ho prišli zajať: Ako na lotra vyšli ste s mečmi a kyjmi, 53 a keď som každý deň býval s vami v chráme, nepoložili ste ruky na mňa. Ale toto je tá vaša hodina a moc tmy. 54 A keď Ho chytili, viedli a voviedli Ho do veľkňazovho domu. Aj Peter Ho nasledoval zďaleka. 63 Mužovia, ktorí držali Ježiša, sa Mu posmievali, bili Ho, 64 zakrývali Ho a spytovali sa Ho: Uhádni, kto Ťa udrel! 65 A mnoho iných rúhavých slov hovorili proti Nemu. 66 Keď sa rozodnilo, zišli sa starší ľudu, veľkňazi a zákonníci, zaviedli Ho do svojej rady 67 a hovorili: Ak si Ty Kristus, povedz nám. Odpovedal im: Keď vám poviem, neuveríte.
1 Nato povstalo celé to množstvo, viedli Ho k Pilátovi 2 a začali žalovať na Neho: Tohto sme pristihli, ako prevracal náš národ, zakazoval dávať dane cisárovi a hovoril o sebe, že je Kristus, kráľ. 4 Pilát povedal veľkňazom a zástupom: Ja na tomto človeku nenachádzam vinu. 5 Ale oni naliehali a hovorili: Búri ľud, keď učí po celom Judsku, počnúc od Galiley až sem. 6 Keď Pilát počul [o Galilei], spýtal sa, či je z Galiley. 7 A keď sa dozvedel, že patrí pod Herodesa, poslal Ho k Herodesovi, ktorý práve v tie dni bol tiež v Jeruzaleme. 8 Keď Herodes videl Ježiša, veľmi sa zaradoval; lebo už dávno Ho chcel vidieť, pretože počul o Ňom, a úfal sa, že uvidí nejaký div od Neho. 9 Doliehal na Neho mnohými otázkami, ale Ježiš mu nič neodpovedal.10 Veľkňaz a zákonníci stáli tam) a vášnivo na Neho žalovali. 11 Herodes, keď Ho so svojimi vojakmi zneuctil a naposmieval sa Mu, dal Ho obliecť do lesklého rúcha a poslal späť k Pilátovi.17 [Na každé sviatky musel im totiž prepustiť jedného.] 18 Tu všetci skríkli a volali: Vezmi si Ho a prepusť nám Barabbáša! 19 Ten bol uväznený pre akúsi vzburu v meste a pre vraždu.20 Pilát znovu prehovoril k nim, lebo chcel Ježiša prepustiť. 21 Ale oni kričali a volali: Ukrižuj Ho, ukrižuj! 23 A ich krik zvíťazil: 24 Pilát sa rozhodol splniť ich žiadosť. 25 A tak prepustil toho pre vzburu a vraždu uväzneného, ktorého si žiadali, a Ježiša im vydal po ich vôli.
(Lukáš 22, 47 – 48 a 52 – 54 a 63 – 67; 23, 1 – 2 a 4 – 11 a 17 – 21 a 23b – 25)
Milí bratia a milé sestry!
Čo najdrahšie – najvzácnejšie ste držali vo svojich rukách? Možno (v starej mene pár stotisíc pri kúpe nového auta, možno čosi ešte oveľa vzácnejšie: milovanú/ého manželku/la, po chvíľach odlúčenia, po návrate z nemocnice, či ďalekej cesty; možno dlho očakávané a po ťažkostiach narodené bábätko – vlastné dieťa alebo vnúčatko. Azda ešte niečo iné – cenné bolo v našich rukách. Odpoveď na to si dajme sami.
Dnešná nedeľa sa volá Kvetná a to preto, lebo desiatky – vari stovky rúk vrhali na cestu pod Ježišove nohy kvety, ratolesti, prestierali pred Ním svoje plášte a vítali Ho ako kráľa. Áno, desiatky – snáď stovky rúk. To, čo sa s Pánom Ježišom deje potom tiež súvisí s rukami. Nie však už s rukami, ktoré Mu nadšene mávajú, s rukami, ktoré Mu stelú na cestu kvety – ratolesti, ako sa patrí pri uvítaní kráľa. Nie, zakrátko po tomto slávnostnom vstupe do Jeruzalema putuje Ježiš z ruky do ruky. Ježiš putuje z ruky do ruky po tom, čo Ho nebeský Otec vydal do našich ľudských rúk. Netreba k tomu mnoho slov a mohla by z toho vzniknúť krásna baletná scenéria – ako Ježiš putuje z rúk do rúk. Najprv Ho Judáš vyníma z kruhu učeníkov a vydáva Ježiša najvyššej židovskej rade. Najvyššia rada vyníma Ježiša zo spoločenstva Božieho ľudu a odovzdáva Ho pohanovi Pilátovi. Ten vládcovi nad Galileou Herodesovi, Herodes opäť Pilátovi. A tento rímsky správca Palestíny vyníma Ježiša zo spoločenstva ľudí a predáva Ho smrti. Ježiš putuje z ruky do ruky.
Judášovo počínanie nazývame zradou, v tých ďalších prípadoch, keď Pán Ježiš putuje z rúk do rúk hovoríme zdržanlivejšie, temer ospravedlňujúco nie o zradení, ale o odovzdaní, predaní, vydaní Pána Ježiša niekomu ďalšiemu. No v podstate ide o to isté. To, čo robí Judáš nie je o nič menej zavrhnutiahodné, ako to, čo koná najvyššia židovská rada, Pilát, či Herodes. Všetci nechajú Ježiša padnúť, keď sa im zdá, že Ho majú v rukách.
Avšak nehľaďme len kamsi do dávnej minulosti. Kus Judáša i Piláta je v každom z nás. Judáš, najvyššia židovská rada, Herodes i Pilát, a mnohokrát aj my sami, presúvajú – presúvame svoju zodpovednosť na iných. No keď ide o Ježiša, nemôžeme presunúť svoju zodpovednosť na druhých: ani na minulú, zlú – kresťanstvu neprajnú dobu, ani na farára, ani na cirkev – na to, že v kostoloch sú všelijakí – aj pokryteckí ľudia. Keď ide o Ježiša, nemôžeme presunúť svoju zodpovednosť na iných, poľahky sa jej striasť. Je nám to blízke, veď už človek v záhrade Éden presúval vlastnú zodpovednosť pred Bohom na ženu a žena na hada. Pán Boh nás povolal k slobode, dal nám možnosť slobodne sa rozhodovať. Ako má však minca dve strany, tak ich má aj Bohom darovaná sloboda. Zodpovednosť je druhá stránka tejto slobody.
Nám všetkým – každému z nás je zverená zodpovednosť: rodičovská, krstno-rodičovská, kazateľská, presbyterská; predovšetkým zodpovednosť teba i mňa ako Božieho dieťaťa. Mať zodpovednosť znamená, že za svoje počínanie sa budem zodpovedať tomu Najvyššiemu. Neraz máme tendenciu „vyzúvať sa“ z vlastnej zodpovednosti, presúvať ju na iných. Keď ide o Ježiša, o Božiu vec – Pán Boh nám to nebude tolerovať, vtedy nie je možné zbavovať sa zodpovednosti, vtedy sa musíme rozhodnúť sami. Je na nás, komu dáme prednosť: Božiemu Synovi – Ježišovi alebo lotrovi Barabášovi. Je to naša sloboda i naša zodpovednosť priznať sa celým životom k Ježišovi, k evanjeliu, alebo k niečomu inému. Je to našou zodpovednosťou za kým – kam nasmerujeme svoj život, akým svedectvom budeme našim deťom, spolupracovníkom, susedom, tým, medzi ktorými žijeme. Napr. pri výchove a kresťanskej orientácii detí a mládeže môže cirkev významne pomôcť, no nijako nemôže zastúpiť v tejto zodpovednosti rodičov. Je našou zodpovednosťou či Pán Ježiš aj v našom prípade pôjde z rúk do rúk, či sa budeme usilovať presunúť svoju zodpovednosť za postoj k Božiemu Synovi na niekoho ďalšieho. – To budeme musieť riešiť v najrozličnejších situáciách každodenného života. Pretože v mnohých z týchto situácií sa rozhodujeme buď pre Pána Ježiša, pre dôveru a poslušnosť Božím pravidlám, alebo proti nim, proti Kristovi.
Ježiš bol vydaný od ľudských rúk, lebo tí ktorí Mu mali uveriť a porozumieť si ho predávali z ruky do ruky a tiež preto, lebo Ho Pán Boh opustil. Keď sa Pán na kríži modlil: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ – keď tam zažil vrchol opustenosti od ľudí i od samého Pána Boha, vtedy svojím nevinným utrpením platil za naše viny, znášal trest, ktorý patril nám. Ježiš bol vydaný od ľudských rúk, lebo Ho Pán Boh vydal. No On Ho aj vzkriesil z mŕtvych a dal Mu všetko do rúk. Jeho ruky, ktoré na kríži v láske objali celý svet sa nás nezriekajú. Ježiš nás chce viesť životom. On bol vydaný ľuďom do rúk, aby sme my neboli vydaní – ponechaní sami na seba. A celým svojím počínaním: myslením, hovorením i konaním ďakujme, že sme v dobrých Božích rukách, Veď to, že nám ešte znie Božie slovo a volá nás k poslušnej viere je toho jasným dôkazom.
Amen.
S použitím myšlienok C. M. Martiniho
Martin Šefranko
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
