Zjavenie 1, 9 – 18
Ja, Ján, váš brat a účastník súženia a kráľovstva i trpezlivosti, bol som na ostrove Patmos pre slovo Božie a pre svedectvo Ježišovo. V deň Pánov som bol vo vytržení ducha a počul som za sebou mohutný zvuk ako hlas trúby: Čo vidíš, napíš do knihy, a pošli siedmim cirkevným zborom: do Efezu, Smyrny, Pergamonu, Tyatíry, Sárd, Filadelfie a do Laodikey. Nato som sa obrátil, aby som pozoroval hlas, ktorý hovoril so mnou. A keď som sa obrátil, uzrel som sedem zlatých svietnikov a uprostred nich niekoho podobného Synovi človeka, oblečeného do plášťa a opásaného zlatým pásom na prsiach. Hlavu a vlasy mal biele ako biela vlna, ako sneh, oči ako ohnivý plameň, nohy podobné lesklému kovu rozžeravenému v peci a hlas ako hučanie mnohých vôd. V pravej ruke mal sedem hviezd, z úst Mu vychádzal ostrý dvojsečný meč a tvár mal ako slnko, keď svieti v plnej sile. Keď som Ho uzrel, padol som Mu k nohám ako mŕtvy; On však položil na mňa pravicu a povedal: Neboj sa! Ja som Prvý aj Posledný a živý; bol som mŕtvy, a hľa, som živý naveky vekov a mám kľúče smrti a podsvetia. (Zjavenie 1, 9 – 18)
Každý deň si do pamäti vštepujeme niečo nové. Vštepujeme si do nej to, čo sa učíme, ale aj to, čo bez učenia a bez snahy zapamätať si vidíme, počujeme, skusujeme. Pamäť je ako ohromne veľká nádrž, do ktorej prúdia stále nové a nové informácie. Mnoho z toho, čo sme sa naučili a čo sme skúsili, zabudneme, ale nie preto, že by sa nám to z pamäti navždy stratilo, ale preto, že jednotlivé veci sú stále prikrývané novými a novými informáciami a skúsenosťami. Aj mnoho z toho, na čo zabudneme, sa môže objaviť na povrchu, vo vedomí, na displeji, a to neraz celkom nečakane.
Do pamäti ukladá človek aj veľmi mnoho zbytočností, ale aj dôležité veci. Niektoré z nich, z týchto dôležitých poznatkov, ak si ich človek bytostne osvojí, nadobudnú pre celú jeho existenciu mimoriadny význam. Niektorá z takých viet sa pre človeka môže stať vedúcim heslom, podľa ktorého sa potom riadi v celom živote.
Keďže je to tak, je veľmi dôležité, čo sa nám do vedomia dostáva, a čo z tých vecí, viet, myšlienok zaujme v našom vedomí a podvedomí prvé miesto. Život, životné smerovanie jednotlivých ľudí sa líši podľa toho, akým heslom sa dajú viesť. Mnohí si svoje životné heslo ani neuvedomujú, ale keby o sebe trocha hlbšie rozmýšľali, dokázali by prísť na to, čo je pre nich tou vedúcou myšlienkou.
Nie je správne ponechať na náhodu, čo sa pre človeka stane vedúcim heslom v živote. Lebo existuje nebezpečenstvo, že sa tým vedúcim heslom stane nejaká zlá myšlienka, ktorá dá jeho životu zlý, nebezpečný, ničivý smer. Pretože toto nebezpečenstvo hrozí aj nám, mali by sme sa usilovať starostlivo vyhľadávať dobré myšlienky, dobré heslá, ktoré by nás potom spoľahlivo viedli.
Dieťa, pretože jeho rozhľad je veľmi obmedzený, je v mnohých veciach, aj v tejto dôležitej veci odkázané na skúsenosti dospelých. Ale my všetci, či deti, či dospelí, sme pred Pánom Bohom deťmi. Potrebujeme jeho pomoc, jeho múdrosť. Akú radu nám on dáva? Akú múdrosť nám odporúča? Po prečítaní nášho textu zo Zjavenia Jánovho by sme jedno dôležité heslo svojho života mohli formulovať takto: Ježiš Kristus je Pán nad svetom.
Mohlo by sa zdať, že to nie je veľmi vhodná veta ako heslo pre život človeka. Bolo by totiž možné povedať, že sa to týka jeho, Ježiša Krista, a že nás to nemusí až tak veľmi zaujímať. Ale ten dojem, že Ježišova vláda nad svetom sa týka len jeho samého, nie je správny. To, že Ježiš Kristus je Pán nad svetom, sa týka aj nás, a to veľmi hlbokým spôsobom. O chvíľu si uvedomíme, ako sa to týka nášho života. Ale najprv si všimneme, ako náš text vyjadruje tú hlavnú myšlienku, že Ježiš Kristus je Pán nad svetom.
Predovšetkým sú v našom texte slová: „Ja som Prvý aj Posledný.“ Hovorí ich Ježiš Kristus, ktorý sa ukázal Jánovi na ostrove Patmos. Aké posolstvo vyjadrujú tieto slová? Ich obsah treba chápať na pozadí všeobecnej pominuteľnosti. Jednotlivé veci a ľudia v priebehu času vznikajú, nie sú od večnosti. Ale on, Ježiš Kristus, je dávno pred všetkým a pred všetkými. Jednotlivé veci a ľudia v priebehu času zanikajú. Ale On žije ďalej, nech by to všeobecné zanikanie bolo akokoľvek rozsiahle a deprimujúce. Čo je vo svete, na našej Zemi alebo v ostatnom vesmíre, to má svoju existenciu na obmedzený čas, v niektorých prípadoch celkom krátky, inokedy dlhší alebo veľmi dlhý, ale vždy vymedzený začiatkom a koncom. Ale Ježiš Kristus nie je obmedzený, ako je všetko ostatné obmedzené v čase. „Ježiš Kristus ten istý včera i dnes i naveky.“ Jeho slová „Ja som Prvý a Posledný“ hovoria o jeho nadradenosti nad svetom, o jeho vláde nad svetom.
Obraz, ktorým je v našom texte vykreslený tento Pán nad svetom, je veľmi zvláštny, neobvyklý. Niektoré črty z neho sa dajú vysvetliť. Napríklad oči ako ohnivý plameň znázorňujú, že jeho kontrola preniká všade. Týmto očiam nič nie je skryté. Pred ľudským pohľadom sa možno skryť, zahaliť, maskovať. Ale pred týmito očami sa nemožno skryť. Pretože jeho pohľad preniká do všetkého, môžeme oprávnene povedať, že on je Pán nad svetom.
S týmto prenikavým pohľadom je spojená nadradená, suverénna sila. On, ktorý pozná všetko a môže kontrolovať všetko, on vládne dvojsečným mečom. To je symbol najvyššieho sudcu. On nielen kontroluje, ale aj rozhoduje. Rozhoduje, čo je vhodné a čo nie je vhodné pre život vo večnom Božom kráľovstve, čomu bude darovaná a čomu nebude darovaná večná budúcnosť. Rozpoznať, rozsúdiť a urobiť definitívne rozhodnutie v tejto veci – to nedokáže človek ani so všetkou vedou a technikou, ani s armádami. Pretože Ježiš Kristus ako najvyšší sudca vyriekne konečne platné rozhodnutie, preto ho nazývame Pánom nad svetom.
Zo skúsenosti poznáme ešte iného pána nad všetkým vo svete, a to smrť. Smrť je posledný pozemský bod všetkého živého, a to bez ohľadu na silu a krásu, na bohatstvo a pohodlie, bez ohľadu na všetko, na čom v tomto svete lipne srdce človeka. Kto je výnimkou spod panstva smrti alebo kto by ju dokázal dokonca ovládnuť, toho by sme museli pomenovať skutočným Pánom nad svetom. A práve tieto dve veci hovorí v našom texte Ježiš Kristus o sebe: „Som živý na veky vekov a mám kľúče smrti a podsvetia.“
Vláda Pána Ježiša Krista nad svetom nemá obvyklé ľudské formy. Preto je mnoho takých, ktorí sa zdráhajú túto vládu uznať. Ježiš Kristus sám poukazuje na túto zvláštnosť svojej vlády, keď sa Jánovi predstavuje: „Bol som mŕtvy, a hľa, som živý na veky vekov.“ Zdá sa, že kríž na Golgote hovorí presne proti tomu, že by Ježiš Kristus bol Pánom nad svetom. Ale on je napriek svojmu krížu, ba prostredníctvom svojho kríža a vzkriesenia Pánom nad svetom.
V celkom osobitnom zmysle je Ježiš Kristus Pánom nad svojou cirkvou. V našom texte sa hovorí, že v pravej ruke drží sedem hviezd. Hviezdy tu znázorňujú cirkevné zbory. V našom texte dostáva Ján príkaz napísať listy cirkevným zborom, ktoré sa uvádzajú menovite. To sú odkazy od toho, ktorý je ich Pánom. Uprostred sveta existuje cirkev, a Ježiš Kristus je v tejto oblasti Pánom v celkom intenzívnom zmysle, lebo do skutočnej cirkvi patria ľudia, ktorí prijímajú Ježiša Krista za svojho Pána nie z donútenia, ale s radosťou. Takto by to v cirkvi malo byť, ale ani zďaleka to vždy tak nie je. Ako veľmi sa nám treba vnútorne preorientovať, zmeniť, robiť pokánie, aby sme sa ako cirkev priblížili k tomuto normálnemu vzťahu voči Pánovi cirkvi!
Ježiš Kristus je Pán nad svetom. Povedali sme, že to sa má stať pre nás životným heslom. Treba nám ešte odpovedať na otázku, ktorú sme už formulovali: Aký význam to má pre jednotlivého človeka, že Ježiš Kristus je Pánom nad svetom a ako sa tato istota môže stať životným heslom. Prvá vec je, že si máme povedať: Ježiš Kristus je aj mojím Pánom. Napríklad taký Ján si to o sebe veľmi jasne uvedomuje: „Ja Ján, váš brat a účastník súženia a kráľovstva, i trpezlivosti v Ježišovi ...“ Necíti sa osamelý v cudzom, nepriateľskom svete, ale každý deň upiera oči na Pána Ježiša. Cíti sa s ním spojený, zrastený, ako ratolesť s vínnym kmeňom. To je nesmierne mocná opora pre život, ak človek o tomto spojení vie a ho pociťuje, prežíva.
Byť takto spojený s Pánom sveta, Ježišom Kristom, to v tomto svete môže priniesť človeku utrpenie. Tak ako prinieslo Jánovi, ktorý sa pre svoj pevný vzťah k Ježišovi dostal do vyhnanstva, na nútené práce na ostrov Patmos. Ale on sa týmto utrpením nedal zdeptať. Lebo kto pocítil na sebe, aký význam má preňho spojenie s Pánom Ježišom Kristom, ten bude niesť utrpenie pre neho ako ľahké bremeno.
Kto žije v spojení s Ježišom Kristom, Pánom nad svetom, ten sa mu dáva viesť vo svojom živote. Svedectvom toho je celá kniha Zjavenia Jánovho. V nej sa hovorí o tom, ako dostáva Ján i jeho sedem cirkevných zborov múdrosť v ťažkej situácii a účinné posilnenie v súžení. Mať vodcu, ktorý nám v tmách dá spoľahlivé svetlo, ktorý nám v slabostiach dáva silu – to má nesmiernu cenu.
Kto žije v spojení s Pánom Ježišom, Pánom nad svetom, ten od neho dostáva životné úlohy. Ján dostáva úlohu odovzdať cirkevným zborom odkazy Ježiša Krista. On však dáva i mnoho iných úloh a poverení. Aj nám dáva náš Pán rozličné poverenia, a každý by sa mal usilovať spoznať a uvedomiť si, akými úlohami vo svojom prostredí je on sám poverený. Dostať určitú úlohu či úlohy od Ježiša Krista, Pána nad svetom, to má pre človeka veľký význam, lebo plnenie týchto úloh robí život človeka zmysluplným, a to je veľmi vysoká hodnota.
V našom texte sa dozvedáme niečo aj o tom, aký postoj má zaujať človek voči Pánovi nad svetom, Ježišovi Kristovi. Je to postoj bázne, úctivého rešpektu. Tak sa správa Ján: „Keď som ho uzrel, padol som mu k nohám ako mŕtvy.“ Kto si uvedomí nadradenosť a veľkosť Pána Ježiša a kto má zároveň na mysli, svoju vlastnú malosť a hriešnosť, ten sa nemôže blížiť k nemu inak ako s úctivou bázňou. Zato on, náš Pán, prichádza k človeku s čistou a veľkou láskou. Na Jána, ktorý sa predesil pri pohľade na Pána sveta, kladie on svoju pravicu a hovorí: Neboj sa. Ba on oslobodzuje človeka aj od každého iného strachu. Kto sa chce stať slobodným od strachu, musí každý deň upevňovať svoje spoločenstvo s Ježišom Kristom, Pánom nad svetom. Aj z tohto hľadiska sa ukazuje, že vyznanie: „Ježiš Kristus je Pán nad svetom“ je vynikajúce heslo pre život:.
Ako sa on stane i pre nás, i pre mňa, osobne naším Pánom? Tak, že v jednotlivých každodenných činoch a rozhodovaniach budeme mať na mysli: on je náš Pán, on je môj Pán. Z mnohých každodenných rozhodnutí a činov, ktoré budú vždy poznačené istotou „Ježiš Kristus je Pán nad svetom“ sa postupne vyvinie, utvorí a bude sa upevňovať celkový vyhranený smer života, ktorého konečným cieľom je dokonalé stretnutie s Ježišom Kristom, Pánom nad svetom.
Amen
Ján Grešo
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
