Kázeň zo služieb Božích (nielen) pre deti v Bratislave, Evanjelium podľa Lukáša 15, 1 – 7
„I približovali sa k Nemu samí publikáni a hriešnici, aby Ho počúvali. Ale farizeji a zákonníci reptali a hovorili: Tento hriešnikov prijíma a jedáva s nimi. Vtedy povedal im toto podobenstvo: Keby niekto z vás mal sto oviec a stratil by jednu z nich, či nenechá deväťdesiatdeväť na pustatine a nejde za stratenou, kým ju nenájde? A keď ju nájde, položí si ju s radosťou na plecia; potom, príduc domov, zvolá si priateľov a susedov a povie im: Radujte sa so mnou, lebo som si našiel stratenú ovcu. Hovorím vám: taká bude radosť v nebi nad jedným hriešnikom, ktorý činí pokánie, ako nad deväťdesiatdeväť spravodlivými, ktorí nepotrebujú pokánie.“ (Evanjelium podľa Lukáša 15, 1 – 7)
Milé deti, milí bratia a milé sestry,
V našej predstave je ovečka milým sympatickým tvorom (OBRÁZOK /OBR/ 1 milá nakreslená ovečka). Viac ovečiek je skupinou takýchto sympatických, milých stvorení (OBR 2 skupina nakreslených ovečiek).
No ani zďaleka to tak nie je vždy. Sú aj nerozumné ovečky (OBR 3 ovca na motorke). Viete akoby to dopadlo, keby tvor s rozumnom ovce jazdil na motorke? Ukážeme si, ako ovca poháňa hojdačku a môžete si domyslieť, ako by to dopadlo, keby riadila motorku... (4 video ovca a hojdačka)
Pán Ježiš rozprával o ovečke, ktorá tiež nebola najrozumnejšia – ani najposlušnejšia. – Zatúlala sa. Keď o nej Ježiš hovoril, mal na mysli nie správania zvieraťa, ale ľudí. Čítal som o jednom pánovi učiteľovi, ktorý oznámil žiakom, že namiesto vyučovania pôjdu o pár dní von – do prírody a budú spoznávať rastliny (OBR 5 učiteľ a žiaci v škole). Keď nadišiel ten deň, žiaci sa tešili, slniečko svietilo (OBR 6 žiaci s učiteľom von) a ani cesta nebola príliš namáhavá. Pán učiteľ žiakov často zastavoval a učil ich poznávať prírodu. Okolo poludnia si deti zložili na čistinke plecniaky a vybalili si, čo im pripravila mama na obed.
Všetky deti pozorne počúvali pána učiteľa, až na jedného chlapca. Volal sa Dominik. Stále čosi vymýšľal a často odbiehal preč. Zbadal motýľa a začal ho naháňať (OBR 7 chlapec s motýľom). Ani nevedel ako, až bol už poriadne ďaleko od čistinky. Dominik sa snažil nájsť cestu späť, ale márne. Pri preliezaní kríkov sa tak nešťastne zamotal do krovia, že sa nemohol ani pohnúť. Tŕnie bolo husté a veľké. Pokúšal sa z neho vyslobodiť, ale nešlo to. Tŕnie ho poriadne poškriabalo a po tvári a z rúk mu stekal pramienok krvi.
Pán učiteľ zbadal, že Dominik chýba. Nechal žiakov na čistinke – mala na nich dohliadať predsedníčka triedy Alžbetka – a vydal sa hľadať Dominika. Keď ho našiel ticho plakať zamotaného v kroví, pomohol mu zbaviť sa pazúrov ostrého tŕnia (OBR 8 učiteľ pomáha chlapcovi). Jeho samého tŕnie popichalo. Dominik čakal poriadny krik a aj výprask. Vedel, že by si ho bol zaslúžil. Ale pán učiteľ bol láskavý. Očistil a ošetril Dominikovi poranenia, tešil sa, že sa mu nestalo nič vážnejšie a šli spolu k deťom. Aj spolužiaci sa potešili, keď zbadali, Dominika zdravého a pána učiteľa usmiateho.
Keď si robíme po svojom, keď neposlúchame dobré Božie rady a príkazy rodičov a učiteľov, ľahko a rýchlo sa môžeme ocitnúť v zajatí zlých túžob, hriechov. Tie nás držia v pazúroch ako tŕnie, do ktorého sa zamotá nejedna zatúlaná ovečka (OBR 9 ovečka v tŕní) – v našom príbehu Dominik.
Ktoré zlé túžby – ktoré hriechy nás držia v pazúroch? Sebectvo, závisť, pýcha, povyšovanie sa, nespravodlivé porovnávanie sa – kto má viac a krajších hračiek (lego...), modernejší (dotykový) mobil, viac značkového oblečenia, koho rodičia majú lepšie auto...
Aj dospelých držia často v pazúroch tŕne – napr. tŕne ustarostenosti, nespokojnosti. V nespokojnosti sa deti i dospelí podobáme ovečke. Jej pripadá „pastva“ – na ktorú ju vedie dobrý Pastier – málo svieža, tráva nízka – všade plno nechutnej buriny. Zdá sa, že sa jej ostatné ovce pletú do cesty a tam, kde je čosi dobrého prídu tie druhé vždy skôr. A k tomu strašný kopec, na ktorý sa treba šplhať. Tie skaly na ňom – skoro žiadna tráva tam nerastie a niet sa tam čoho napiť (nijaká kola...). Tak sa rozhodla od ostatných oddeliť. No zatúlala sa a stratila.
Tak to neraz chodí i v našom živote. Keď sme nespokojní, ľahko sa zatúlame od Pána Boha, od dôvery v Neho.
Niekedy, keď hovoríme o ľuďoch, ktorí sú ako stratené ovečky, myslíme na takých, ktorí berú drogy, kradnú a pre zlé skutky sa dostanú do väzenia. No stratení sme aj my – vtedy, keď sme nespokojní, keď sa nám všetko zdá byť „na figu“, keď sa nedokážeme z ničoho tešiť.
Z tohto tŕnia – z týchto pazúrov hriechu, zlých túžob a nespokojnosti nás chce Pán Ježiš oslobodiť. Ako? Tak, že uveríme, tomu, že On nás má rád, že na nás stále myslí a prijíma nás. – Tak, ako prijal dobrý Pastier stratenú ovečka, alebo pán učiteľ Dominika. Nemusíme nič vysvetľovať, smieme sa vrátiť k Bohu aj k druhým – ako zatúlaná ovečka, ako Dominik.
Pán Ježiš má o nás záujem. Celkom osobný. Nie sme pre neho iba črieda oviec. Iba ovca číslo 4 alebo baran číslo 8. On – dobrý Pastier, kvôli jednej jedinej ovci všetko zastaví a hľadá ju, kým ju nenájde. Ide za ňou (veľký OBR 10 pastier hľadá ovcu na brale). A keď ju nájde pritúli si ju k sebe, položí si ju na plecia a raduje sa (OBR 11 ovečka na Ježišových pleciach).
Ide o to, poznať Ježišov hlas – hlas nášho dobrého Pastiera.
Do kostola – sa služby Božie chodíme aj preto, aby sme sa učili poznať tento hlas a pripomínali sme si, že máme za čo ďakovať a z čoho sa tešiť.
Nezabúdajme na lásku Ježiša k nám – na nášho dobrého Pastiera.
On chce, aby sme žili v radosti ako Jeho milé ovečky. Amen. (zopakovať OBR 2 skupina nakreslených ovečiek).
S použitím myšlienok Jozefa Šelingu a manželov Lýdie a Jana Mamulovcov
Martin Šefranko
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
