V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Archív kázní

1. slávnosť veľkonočná, Ján 20, 19 – 23

V ten istý prvý deň po sobote, keď už bola tma a dvere, kde boli učeníci, boli zatvorené zo strachu pred Židmi, prišiel Ježiš a postaviac sa do prostriedku, riekol im: Pokoj vám! Ako to povedal, ukázal im ruky aj bok. A zaradovali sa učeníci, keď videli Pána. Ježiš im opäť riekol: Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás. A keď to povedal, dýchol na nich a hovoril: Prijmite Ducha Svätého. Ktorýmkoľvek odpustíte hriechy, odpúšťajú sa im; ktorýmkoľvek zadržíte, zadržujú sa. (Ján 20, 19 – 23)

Ústrednou témou tohto textu je vyslanie učeníkov do misijnej práce. Vzkriesený Pán Ježiš prichádza medzi učeníkov a dáva im poverenie, úlohy. Toto vyslanie je pokračovaním niečoho, čo už bolo začaté, k čomu už bol položený základ. Pán Ježiš hovorí: „Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás.“ Učeníci majú pokračovať v diele, ktoré začal Ježiš Kristus. Cirkev má pokračovať v diele, ktoré začal Ježiš Kristus. Každý jednotlivý kresťan má pokračovať v diele, ktoré začal Ježiš Kristus. Ježišovou smrťou sa teda jeho dielo nekončí. Vzkriesený Pán sa stará o to, aby jeho dielo malo pokračovanie.
Čo je obsahom, programom diela, do ktorého vysiela Ježiš učeníkov, cirkev, nás? Všeobecnou vetou môžeme povedať: Je to ten istý program, ktorý bol náplňou jeho vlastného diela.
Ako on prinášal ľuďom zvesť, že Pán Boh je naším láskavým Otcom, ktorý vie všetko o nás a o našich problémoch, tak učeníci majú niesť túto zvesť ďalej. Ako Pán Ježiš viedol ľudí k viere v nebeského Otca, tak aj zvesť učeníkov má v ľuďoch vzbudzovať túto istú vieru.
Pán Ježiš priniesol zvesť o Božom kráľovstve: že príde doba, keď sa skončí rebélia a neposlušnosť proti Pánu Bohu, keď si každý s radosťou a ochotou osvojí Božiu vôľu; že príde doba, keď sa skončí nespravodlivosť v ľudskej spoločnosti, keď sa pominú všetky záporné javy, ktoré strpčujú a ubíjajú život. Svojich učeníkov posiela, aby niesli túto zvesť ďalej, aby svojou zvesťou udržiavali v jasnom vedomí očakávanie Božieho kráľovstva.
Ježiš Kristus daroval svojim učeníkom istotu, že prekonal smrť a bol vzkriesený k novému životu. Naznačil, že sú to štádiá cesty, po ktorej sa majú uberať aj ostatné ľudské životy. Učeníci sú poslaní, aby zvesť o vzkriesení Ježišovom a o nádeji na vzkriesenie ľudí niesli ďalej a udržiavali ju pri živom vedomí.
Pán Ježiš premohol pochybnosti učeníkov, keď im ukázal svoj prebodnutý bok a prebodnuté ruky. Učeníkov poslal, aby šli ku všetkým, ktorých trápia pochybnosti, aby im dopomohli k pevnej istote.
Pán Ježiš priniesol medzi ľudí posolstvo lásky, to znamená úprimného, nesebeckého záujmu o druhého človeka. Nielen priniesol túto zvesť, ale vlastným príkladom ukázal, čo opravdivá láska znamená. Jeho činy čistej, nevypočítavej lásky sú na pozadí sebeckého sveta niečo celkom nové. Učeníkov posiela, aby ďalej rozširovali posolstvo o mocnej a čistej láske, a nielen aby ho rozširovali, ale aby sami zaradili lásku ako pevný bod do programu svojho života. Posiela ich, aby v celkom prozaických situáciách života boli skutočnými ľuďmi pre svojich blížnych.
Pán Ježiš prichádzal k smutným a prinášal im účinné potešenie v ich smútku. Jajros, vdova z Naimu, Mária a Marta – to sú len niektoré príklady ľudí, ktorým do ich smútku priniesol Ježiš skutočné potešenie. Učeníkov posiela, aby šli k smutným a prinášali im také isté potešenie.
Pán Ježiš prichádzal k ľuďom, ktorých ťažilo bremeno vín a prinášal im odpustenie. Komu Pán Ježiš odpustil, ten cítil, že mu odpadol kameň zo srdca a že môže začať písať nový list vo svojom živote. Učeníkov posiela, aby kajúcim hriešnikom, ktorých tlačí bremeno výčitiek svedomia, prinášali zvesť o Božom odpustení hriechov, aby im tak umožnili urobiť nový začiatok v živote.
Pán Ježiš šiel za tými, ktorí boli ako stratené ovce, čo odišli preč od Pána Boha a boli z toho v hĺbke svojich bytostí nešťastní. Prichádzal za nimi, aby im ukázal, že je možné vrátiť sa a aby im dodal chuť a odvahu k návratu. Kto poslúchol jeho volanie k návratu, objavil nové šťastie. Aj učeníkov posiela, aby šli za stratenými ovcami a tlmočili im Božie pozvanie k návratu, a tak k skutočnému šťastiu.
Pán Ježiš prichádzal k tým, ktorých ostatná spoločnosť zavrhla, k tým, ktorí nosili v sebe nepríjemný pocit menejcennosti a priniesol im prekvapivé posolstvo, že napriek odsúdeniu zo strany spoločnosti ich Pán Boh má rád, že ich pokladá za svoje deti. Aj učeníkov posiela k zavrhnutým, ktorých druhí odsúdili, aby im priniesli túto prekvapivú zvesť o Božej láske a Božom záujme.
Pán Ježiš prichádzal k tým, ktorí boli naplnení strachom a vnášal do ich duší pokoj. Učeníkov posiela takisto k tým, ktorých duše sa nachádzajú v zajatí strachu, aby ich oslobodzovali od strachu a priniesli im pokoj a radosť.
Pán Ježiš prichádzal k pyšným, aby ich upozornil na nezmyselnosť ich pyšného postoja a priviedol ich k pokore. Aj svojich učeníkov jednak oslobodzuje, odúča od pýchy a potom ich posiela k pyšným, aby konali to isté nebezpečné, riskantné, ale veľmi potrebné dielo.
Pán Ježiš prichádzal k nemilosrdným boháčom, ktorí zhromažďovali veľké bohatstvá a ľahostajne pozerali na biedu a utrpenie blížnych vo svojej blízkosti. Obracal sa na nich tými najostrejšími slovami, aby ich priviedol k rozumu a láske. Aj učeníkov posiela k nemilosrdným bohatým, aby pokračovali v tejto jeho, taktiež veľmi nebezpečnej a riskantnej činnosti.
Keď sa začítame do evanjelií, rýchlo zistíme mnoho ďalších bodov, ktoré boli súčasťou zachraňujúceho a tvorivého poslania Ježišovho a ktoré sa mali stať programom učeníkov, učeníkov, ktorých vyslal vzkriesený Pán, aby pokračovali v jeho diele.
Učeníci, ktorí mali konať toto dielo, museli mať na to aj predpoklady. V Ježišovej blízkosti sa oboznámili s jeho zvesťou a s ostatnými stránkami jeho životného diela. To bol však len jeden predpoklad. Ďalším predpokladom je to, že Pán Ježiš na samotných učeníkoch vykonal dielo, do ktorého ich potom poslal. Ich učil veriť v Pána Boha ako láskavého Otca. Im priniesol zvesť o Božom kráľovstve. Im sa predstavil ako Vzkriesený. Ich pochybnosti premohol. Im preukázal svoju veľkú lásku. Ich potešoval, keď boli smutní. Im odpúšťal hriechy, keď si nimi zaťažili svedomie. Ich hľadal, keď sa z nich stali stratené ovce. Ich sa zastal, keď ich farizeji odsudzovali. Ich strach prekonával svojím pokojom. Ich srdcia liečil od pýchy, keď sa do nich nasťahovala. Ich vychovával k tomu, aby neboli otrokmi bohatstva. Len preto, že ich takto osobne pripravil, mohol ich poslať do svojej práce. Len svieca, ktorá horí, môže zapáliť a rozsvietiť inú sviecu.
Vzkriesený Ježiš dáva učeníkom svojho Ducha, aby mali stály zdroj sily, rozumnosti a odvahy.
Vzkriesený Ježiš prichádza doprostred učeníkov. To je zároveň symbol toho, že Ježiš Kristus musí byť stredobodom ich života, ak majú zverené im dielo konať úspešne.
Pretože vzkriesený Ježiš Kristus dáva učeníkom nielen poverenie, program, ale aj všetky potrebné predpoklady, je ich zodpovednosť za túto prácu veľká.
Poslanie učeníkov má aj svoje úskalia a nebezpečenstvá. Musia o nich vedieť, aby sa nestali obeťou týchto nástrah. O aké úskalia ide? Učeníci by sa veľmi ľahko mohli dostať k tomu, žeby pri svojej práci sledovali len svoje osobné ciele, a nie ciele Ježiša Krista. Už v Novej zmluve sa stretáme so sťažnosťami, že sa medzi zvestovateľmi evanjelia nachádzajú ľudia, ktorí cez zvestovanie evanjelia hľadajú svoje osobné záujmy, a nie záujmy, ktoré sleduje Spasiteľ. V ďalších dejinách cirkvi, až do dnešného dňa, je takýchto odstrašujúcich príkladov veľa. Ktokoľvek sa skĺzne na tieto cesty, zrádza Ježišovo dielo a musí počítať s jeho prísnym súdom.
Druhým pokušením je pokušenia farizejstva. Človek, ktorý dostal od Ježiša poslanie, o akom sme hovorili, si veľmi ľahko môže povedať: Ja som viac ako tí, ku ktorým som poslaný. V podobenstve o farizejovi a publikánovi Ježiš tento postoj čo najostrejšie odsúdil. Pri dôslednom myslení by k tomuto prevrátenému postoju nikdy nemalo dôjsť. Ak si učeník uvedomí o sebe samom, že Ježiš Kristus musel prekonávať jeho vlastné pochybnosti, nebude sa môcť nikdy povyšovať nad toho, komu pomáha prekonávať pochybnosti. Kto si uvedomí, že Ježiš musel prekonávať jeho strach a zbabelosť, nebude sa môcť povyšovať nad toho, komu pomáha oslobodzovať sa od strachu a zbabelosti. A tak je to aj so všetkými ostatnými vecami, ktoré patria do programu poslaných. To znamená, že ani pestovanie kultu vlastnej osoby, ani farizejstvo nemá mať u Ježišových poslov miesto.
Kto sú tí poslaní? Sú to len učeníci? Sú to len farári? Nie, poslaní sme všetci. Nikto nemôže povedať: Za mňa toto poslanie splnia cirkevní funkcionári. Ježišove slová: „Ako mňa poslal Otec, tak ja posielam vás“ sa vzťahujú osobne na každého z nás. Táto práca môže mať síce rozličné formy, a to podľa prostredia, v ktorom sa nachádzame. Ale nech sme kdekoľvek, máme nosiť spoločný pocit zodpovednosti: Aj mňa poslal vzkriesený Pán do svojej práce, aj ja musím túto prácu konať podľa svojho najlepšieho vedomia a najlepších síl. – Vzkriesený Pán bude túto prácu požehnávať.

Amen

Ján Grešo
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.