Veľký piatok, Žalm 22,2-9.12.14.16.18-20.24.25.27.29
Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil? Ďaleko si od mojej spásy, od slov môjho kriku! Bože môj, volám vo dne, ale Ty sa neozývaš, aj v noci, ale nemôžem sa utíšiť. Ty však tróniš ako svätý, Ty, chvála Izraela. V Teba dúfali naši otcovia, dúfali, a Ty si ich zachraňoval. K Tebe volávali a vyslobodzoval si ich, v Teba dúfali a nebývali zahanbení. Ja som však červ, a nie človek, potupa pre ľudí a ľudom opovrhnutý. Všetci, ktorí ma vidia, sa mi posmievajú, vyškierajú sa, potriasajú hlavou: Spoliehal sa na Hospodina, nech ho teraz zachráni, nech ho vytrhne, však má v ňom zaľúbenie! ... Nebuď mi ďaleký, blízko je súženie, a pomocníka niet. ... Otvárajú si na mňa ústa ako dravý a revúci lev. ... Ako črep vyschla moja sila a jazyk sa mi k ďasnám prilepil, kladieš ma do prachu smrti. ... Môžem si spočítať všetky kosti, oni sa prizerajú, zrak si pasú na mne. Rozdeľujú si moje šaty a o môj odev hádžu lós. Ale Ty, Hospodine, nevzďaľuj sa! Ty, sila moja, poponáhľaj sa mi na pomoc! ... Vy, čo sa bojíte Hospodina, chváľte Ho! Všetko potomstvo Jákobovo, ctite Ho! Bojte sa Ho, všetko potomstvo Izraela! Lebo On nezavrhol, ani nezošklivil si biedu úbožiaka, neskryl si pred ním svoju tvár. Keď volal k Nemu, počul ho. ... Pokorní budú jesť a nasýtia sa, a chváliť budú Hospodina tí, čo Ho hľadajú. Nech vaše srdce žije naveky! Rozpomenú a obrátia sa k Hospodinovi všetky končiny zeme a klaňať sa Ti budú všetky čeľade národov. Lebo Hospodinovi patrí kraľovanie, On je vladárom nad národmi. (Žalm 22, 2 - 9.12.14.16.18 - 20.24.25.27.29)
Medzi slová, ktoré povedal Pán Ježiš na kríži, patrí aj zvolanie k Pánu Bohu: :Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ Mnohých veriacich ľudí tieto slová znepokojujú, lebo si kladú otázku, či Pán Boh v tej ťažkej chvíli naozaj svojho Syna opustil. Ba niektorí kritici prišli k záveru, že vraj Ježiš týmito slovami priznáva stroskotanie celého svojho diela. V skutočnosti nič takého neprichádza do úvahy. Veď vieme, že nakoniec Pán Ježiš zomiera so slovami „Otče, do tvojich rúk oddávam svojho ducha.“ Takže vôbec nejde o stroskotanie, ale naopak: cez ťažký vnútorný zápas sa dostáva k pevnej istote, že je za všetkých okolností, aj v tejto najťažšej chvíli v mocných a láskavých rukách svojho nebeského Otca.
Pri tomto Ježišovom modlitebnom zvolaní si musíme všimnúť niečo, čo je veľmi dôležité. Tie slová „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ odzneli už dávno, storočia predtým, než ich na kríži vyslovil Pán Ježiš. Prečítali sme časť 22. žalmu a videli sme, že žalm sa začína práve týmito slovami. Tento žalm vznikol niekoľko storočí pred narodením Ježiša Krista. To nás vedie k myšlienke, že Pán Ježiš sa na kríži modlil slovami tohto žalmu, a uvedený citát, „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ vyjadruje prvé slová jeho modlitby.
Keď máme toto na mysli, javia sa nám tieto jeho slová v celkom novom svetle. Lebo v tomto žalme je na jednej strane vyjadrené veľké utrpenie, bolesť a bezmocnosť nevinného spravodlivého, ktorý je vydaný napospas zlým ľuďom, ale na tomto pozadí je potom v tomto žalme vyjadrená veľká istota Božej ochrany a pomoci. Celý žalm vyznieva ako prejav bezhraničnej dôvery v nebeského Otca. V takomto zmysle musíme pochopiť aj Ježišovu modlitbu na kríži, ktorá sa začína slovami: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“
Tu si mimochodom musíme uvedomiť jednu závažnú vec. Ježiš, Syn Boží, modlí sa vo chvíli hrozného utrpenia slovami Písma svätého. To znamená, že tento žalm vedel naspamäť. Môžeme sa domnievať, že spamäti poznal aj mnoho ďalších výrokov a odsekov tej časti Biblie, ktorú my kresťania nazývame Starou zmluvou.
To je niečo, čo aj my naliehavo potrebujeme. Nosiť so sebou, nosiť v sebe stále železnú duchovnú zásobu. Pri pravidelnom čítaní Biblie si vyhľadávať a možno aj vypisovať pekné citáty a odseky Písma a učiť sa ich naspamäť. Potom sa k nim častejšie vracať a opakovať si ich. Človek nevie vopred, kedy prídu do jeho života krízové situácie. Neženieme sa do nich a boli by sme radi, keby ich v našom živote bolo čo najmenej. Ale keď prídu, môžu sa nám takéto naučené citáty stať veľkou pomocou.
Keď diabol pokúšal Pána Ježiša na púšti, odpovedal mu Pán Ježiš vo všetkých troch pokušeniach slovami Biblie, ktoré mal vo svojej mysli okamžite k dispozícii. Aj my by sme mali pre každú situáciu pokúšania mať pohotove slová Písma svätého – tie by nás zachránili. –
Keď prišlo utrpenie, modlil sa Pán Ježiš slovami Písma. Aj my by sme mali poznať biblické citáty, ktoré by nás v ťažkom položení zachránili pred upadnutím do zúfalstva. – Neraz treba poskytnúť druhým ľuďom prvú pomoc – nielen telesnú, ale aj duchovnú. Vždy by sme mali vedieť, ktoré z večných slov Písma by im mohli pomôcť. – Keď stojíme pri posteli zomierajúceho, alebo keď sa priblíži naša vlastná smrť – vtedy sa slovo Božie z Biblie môže stať pre človeka mostom do večnosti. – Keď už Syn Boží pokladal za vhodné učiť sa citáty z Biblie, o čo viac nám treba mať takúto železnú duchovnú zásobu!
Vráťme sa k slovám žalmu a k Pánu Ježišovi na kríži. Tie slová vyjadrovali nesmiernu bolesť, ktorú vtedy znášal. Keď pri Jánovom krste vstúpil Pán Ježiš do radu tých ľudí, čo prijímali krst pokánia, keď tým tak veľmi prekvapil Krstiteľa, dal tým najavo, že chce byť vo všetkom solidárny s nami, že chce na seba vziať všetky stránky našej tragédie spôsobenej hriechom, všetky stránky nášho utrpenia. Zostupuje na dno našej situácie, aby nám pomohol nájsť východisko, ktoré by sme my sami od seba nájsť nemohli. Jeho smrť na kríži, aj táto modlitba, nám to potvrdzujú.
Vzal na seba a prežil aj tú ťažkú stránku utrpenia, ktorá sa nazýva samotou a opustenosťou. Trpiaci ľudia vedia, že sa ich neraz zmocňuje pocit bezútešnej samoty a opustenosti. Na kríži prežil Pán Ježiš aj toto. Obklopený bolesťou a utrpením, obklopený nepriateľmi, posmievačmi, ktorí ho chceli nielen telesne, ale aj duševne a duchovne zdeptať a zruinovať. Až do dna vypil kalich utrpenia.
Keď sa nás v našom utrpení zmocní pocit samoty a opustenosti, mali by sme si pomyslieť na neho a na jeho slová “Bože môj, Božej môj, prečo si ma opustil?“ Lebo i keď po týchto slovách nasleduje východisko, on ten pocit samoty a opustenosti skutočne precítil a prežil. Myšlienka na neho, na jeho samotu a opustenosť, môže predsa zmierniť našu bolesť v podobnom položení. Ježiš Kristus, náš Pán a Brat, zostupuje k nám, na dno, berie nás za ruku a vedie nás hore. Kto mu to dovolí, ten je na ceste k získaniu pokoja a vyrovnanosti.
V tomto žalme, v tejto Ježišovej modlitbe, sú nielen slová, ktoré vyjadrujú bolesť, biedu, opustenosť, ale aj triumfálne slová o Božej moci a láske, o Božom vyslobodení: „Ty však tróniš ako svätý, ty, chvála Izraela. V teba dúfali naši otcovia, dúfali a ty si ich zachraňoval. Ku tebe volávali a vyslobodzoval si ich. V teba dúfali a nebývali zahanbení. ... Lebo On nezavrhol ani nezošklivil si biedu úbožiaka, neskryl si pred ním svoju tvár. Keď volal k nemu, počul ho.“ Uprostred utrpenia vidí Pán Ježiš perspektívu nového života. Práve toto je vyvrcholenie modlitby, ktorej prvé slová niektorí ľudia tak nesprávne chápu. Uprostred utrpenia a uprostred smrti vidí Pán Ježiš slávu nového života. On, vydaný napospas zaslepeným nepriateľom, vidí to, čo oni nedokážu vidieť: vzkriesenie k novému životu.
Aj s týmto posolstvom sa nám kríž prihovára. Keď sa nám zdá, že pre nás už niet východiska, treba si nám uvedomiť, že Pán Boh je Bohom novej budúcnosti, novej budúcnosti aj pre nás. Nech by sme boli v akomkoľvek utrpení, On otvára pred nami novú budúcnosť, otvára tak, že ju nik nedokáže zatvoriť. Dôležité je len, aby sme videli to svetlo, ktoré je pred nami. Aké smutné by to bolo: mať novú budúcnosť a nevedieť o nej. Pán Ježiš Kristus sa nám svojou modlitbou z kríža prihovára: Otvor oči, trpiaci človek, a uvedom si, že i keď sa ti zdá, že tvoj nebeský Otec príliš dlho mlčí, on o tebe vie, on ťa miluje, on na teba nezabúda, on má pre teba pripravenú novú budúcnosť.
V symbole kríža je sústredené veľké duchovné posolstvo. Jedným jeho bodom je aj to, čo sme si dnes uvedomili: Pán Boh nás neopúšťa ani v najťažšom utrpení, ale cez veľkú horkosť utrpenia vedie nás do novej budúcnosti. Spasiteľ Ježiš Kristus, ktorý pozná všetky naše biedy, chce nám darovať túto cennú istotu. Nech je za toto všetko od nás pochválené sväté Božie meno.
Amen.
Ján Grešo
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
