V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Archív kázní

4. pôstna nedeľa, Filipským 1, 12 – 21

Bratia, chcem, aby ste vedeli, že šíreniu evanjelia len poslúžilo, čo sa deje so mnou, a to tým, že sa rozhlásilo po celej strážnici aj medzi všetkými ostatnými, že ma väznia pre Krista, a väčšina bratov v Pánovi sa mojimi putami utvrdila v presvedčení a stali sa smelšími bez bázne hlásať slovo Božie. Pravda, niektorí kážu Krista zo závisti a hašterivosti, ale iní predsa z dobrej vôle. Tí, čo to robia z lásky, vedia, že som tu na obranu evanjelia, ale ktorí zvestujú Krista z hašterivosti, a nie z čistého úmyslu, myslia si, že pridajú súženia mojim okovám. Ale čo? Nech sa len Kristus zvestuje akokoľvek, či naoko a či úprimne, ja sa tomu len teším a budem tešiť. Veď viem, že mi to (všetko) poslúži na spasenie pre vaše modlitby a pomocou Ducha Ježiša Krista, ako aj vrúcne čakám a dúfam, že v ničom nebudem zahanbený, ale že so všetkou otvorenosťou ako vždy, tak aj teraz, len Kristus bude oslávený na mojom tele, už či životom, a či smrťou. Lebo mne žiť je: Kristus, a umrieť: zisk. (Filipským 1, 12 – 21)

Keď apoštol Pavel písal tento list, bol vo väzení. Nevieme presne, v ktorom meste. Do úvahy prichádza Rím v Itálii alebo Efez v Malej Ázii, dnešnom Turecku. Pre výklad listu táto otázka nie je rozhodujúca. V každom prípade sa nám tento list z väzenia prihovára veľmi pôsobivo.
Vzťah apoštola a cirkevného zboru vo Filipách, ktorému je tento list určený, bol veľmi bratský, úprimný, priateľský. Len od filipského cirkevného zboru – pokiaľ vieme – prijímal Pavel finančnú podporu, lebo vedel, že ho podporujú z úprimného srdca a nebudú mu pripisovať zlé úmysly. Aj teraz mu do väzenia po Epafroditovi, jednom členovi zboru, poslali peňažný dar. Pavel v tomto liste potvrdzuje príjem a ďakuje za ich starostlivosť a lásku.
Od Epafrodita sa dozvedel, že kresťania vo Filipách sú veľmi ustarostení o osud uväzneného apoštola. Preto Pavel hneď v prvej kapitole, po modlitbe za zbor, píše o svojej situácii, aby, keď budú čítať list zhromaždenému zboru, sa čím skôr dozvedeli o tom, čo ich trápi. Časť tejto správy sme prečítali ako kázňový text. Tomuto textu by sme chceli teraz venovať pozornosť. Lebo to nie je len holý referát, ale je spojený aj s hodnotením a výkladom situácie. A nie je to obvyklé hodnotenie a výklad zo stanoviska bežného spôsobu uvažovania, ale zo stanoviska Pavlovho náboženského, teologického myslenia a postoja. Z tohto stanoviska sa apoštol dopracúva k celkom iným záverom, než aké by v jeho situácii boli bežné. Svojmu milému cirkevnému zboru sa zdôveruje s tým, čo patrí k jeho najcennejšiemu myšlienkovému pokladu. Oni mu z úprimného srdca poslali hmotnú pomoc, on sa s nimi delí o to, čo pokladá vo svojom živote za najvzácnejšie. Bol by rád, keby si aj oni osvojili niečo z toho, ako on hodnotí aj svoje väzenia a ako pozerá aj na iné veci.
V stredobode nášho textu a celého Listu Filipským stojí Ježiš Kristus a jeho evanjelium. Ježiš Kristus stojí v stredobode Pavlovho života. Práve v tomto liste je vyslovené Pavlovo cenné vyznanie, že mnohé veci, ktoré mu predtým boli cenné, sa mu stali smeťami, pretože teraz za hlavný cieľ svojho úsilia pokladá získať Krista. Dochádza k záveru: Čo prospieva evanjeliu, jeho šíreniu a uplatňovaniu, je dobré, i keby s tým bolo spojené osobné utrpenie apoštola. Takto pristupuje Pavel aj k hodnoteniu svojej momentálnej situácie vo väzení. Nepýta sa: Je moje väznenie dobré alebo zlé pre mňa? V popredí, na prvom mieste, je iná otázka: Je moje momentálne väznenie dobré a užitočné pre šírenie evanjelia? Je rád, že môže konštatovať: Áno, v Božích rukách sa ešte aj táto situácia, ktorá sa obyčajne hodnotí ako negatívna, stáva nástrojom na šírenie evanjelia.
Svoje výsluchy využil totiž Pavel ako príležitosť, aby čo najpresnejšie a najplnšie vyjadril obsah svojho misijného posolstva. Dovtedy jeho protivníci šírili o ňom rozličné nepriaznivé chýry. Teraz mali ľudia, čo boli prítomní pri vypočúvaní, príležitosť, dozvedieť sa pravdu pri samom prameni. To, čo povedal o obsahu Kristovho evanjelia, ktorého apoštolom bol, mnohých oslovilo, prinútilo rozmýšľať, keďže v tomto posolstve šlo o najzávažnejšie problémy ľudského života, nielen o problémy veriaceho človeka, ale o problémy života každého človeka vôbec. Mnohí z prítomných pri počúvaní jeho slov spozorneli a uvedomili si: Nie pre nejaké zlé činy, ale pre tieto ušľachtilé myšlienky je tento človek vo väzení. A začali sa na celú vec nielen Pavlovho uväznenia, ale aj na obsah jeho misijného posolstva pozerať novým spôsobom.
Vidíme, že Pavel na misijné pôsobenie využíval nielen židovské synagógy, nielen prenajaté prednáškové sály či súkromné domy, ale ešte aj väzenie. Tí ľudia, ktorí pri výsluchoch počuli jeho odpovede, stali sa v určitom zmysle sami misionármi, veď rozprávali aj ostatným, čo sa dozvedeli. V Skutkoch apoštolov čítame zaujímavú charakteristiku vtedajších ľudí: „Všetci Aténčania totiž, aj cudzinci, ktorí tam prebývali, na nič iné neboli takí ochotní, ako rozprávať alebo počúvať niečo nové.“ To určite platilo nielen o Aténčanoch, ale aj o ostatných. Zrejme aj takéto skúsenosti mal Pavel na mysli, keď v Liste Rímskym napísal: „Milujúcim Boha všetky veci slúžia na dobro“. Aj prostredníctvom väzenia a výsluchov prichádza Kristovo evanjelium do okruhu ľudí, ku ktorým by sa Pavel možno iným spôsobom nebol dostal. Toto je dôvod, pre ktorý kresťanom vo Filipách, utrápeným o apoštolov osud, píše slová, ktoré sme čítali v texte: „Bratia, chcem, aby ste vedeli, že šíreniu evanjelia len poslúžilo, čo sa deje so mnou, a to tým, že sa rozhlásilo po celej strážnici aj medzi všetkými ostatnými, že ma väznia pre Krista.“
Pavlov pevný postoj vo väzení zapôsobil pozitívne ešte na inú skupinu ľudí: na kresťanov, na kresťanských zvestovateľov evanjelia. V našom texte napísal o tom tieto slová: „Väčšina bratov v Pánovi sa mojimi putami utvrdila v presvedčení a stali sa smelšími bez bázne hlásať slovo Božie.“ Väznenie jedného zvestovateľa evanjelia by bolo mohlo mať aj iné účinky: mohli sa cítiť zastrašení, ohrození a utiahnuť sa do mlčania. Také situácie sú známe z dávnej i nedávnej minulosti. Ale apoštol vyjadruje svoju vďačnosť Pánu Bohu za to, že jeho pevný postoj vo väzení a pri výsluchoch povzbudil a posilnil väčšinu kresťanov v jeho okolí. Zrejme si povedali: Ak on, vo väzení, keď ani nevie, ako dopadne jeho proces, dokáže byť taký pevný, patrí sa, aby sme aj my prejavili pevnosť, neohrozenosť. Pavel dostával zrejme správy do väzenia z vonkajšieho sveta, a keď sa toto dopočul, bol rád a šťastný. S nadšením referuje o tom svojim bratom a sestrám vo Filipách, aby takto zmiernil ich pocity utrápenosti a naučil ich pozerať na celú situáciu aj z celkom iného hľadiska. I keď o týchto veciach hovoríme ako o niečom, čo sa odohralo dávno, v prvom storočí, je jasné, že sa nám to ponúka ako látka na rozmýšľanie, ktorá by nám mohla pomôcť, aby sme si osvojili podobný spôsob myslenia.
Ale Pavel tu hovorí aj o niektorých kresťanoch, ktorí na jeho uväznenie pozerali iným spôsobom, s určitou škodoradosťou. Aj tých spomína v opise svojej situácie: „Pravda, niektorí kážu Krista zo závisti a hašterivosti, ale iní predsa z dobrej vôle. Tí, čo to robia z lásky, vedia, že som tu na obranu evanjelia, ale ktorí zvestujú Krista z hašterivosti, a nie z čistého úmyslu, myslia si, že pridajú súženia mojim okovám.“ Nie je celkom jasné, čo presne má Pavel na mysli, ale pravdepodobné je, že niektorí kresťanskí kazatelia závideli Pavlovi jeho misijné úspechy. A keď sa dostal do väzenia, povedali si so skrytou radosťou, že teraz, keď Pavel nemôže vystupovať na verejnosti, stanú sa oni stredom pozornosti. Pavel sa pravdepodobne dopočul o takomto ich zmýšľaní a zrejme aj o tom, že sa tešili, že sa on vo svojich okovách bude teraz trápiť z toho, že ho oni predbiehajú v získavaní popularity. Usilovali sa čím pôsobivejšie zvestovať Ježiša Krista, ale ich motívy boli zlé.
Ale Pavel stál na omnoho vyššej úrovni, než bolo toto primitívne zmýšľanie niektorých nedozretých kresťanských bratov. My na jednej strane poznáme novozmluvnú myšlienku, že dobré činy majú byť motivované dobrými pohnútkami. Takže by sme mohli povedať, že zo zlých motívov nemôže vyrásť požehnanie. Ale Pavel, hoci túto zásadu určite dobre pozná, je ešte aj v tomto položení ovládaný záujmom o čím hojnejšie zvestovanie evanjelia Ježiša Krista. Vidíme to z jeho reagovania na správy o tých neúprimných, závistlivých zvestovateľoch evanjelia Ježiša Krista. Píše: „Ale čo? Nech sa len Kristus zvestuje akokoľvek, či naoko a či úprimne, ja sa tomu len teším a budem tešiť. Veď viem, že mi to (všetko) poslúži na spasenie pre vaše modlitby a pomocou Ducha Ježiša Krista“. Je presvedčený, že Pán Boh si môže použiť aj zvestovanie evanjelia, ktoré nie je motivované celkom čistými pohnútkami. Z toho vidíme, ako veľmi mu záleží na tom, aby Ježiš Kristus bol zvestovaný všetkými možnými prostriedkami, aby tak čím viacerí poslucháči mohli byť osobne oslovení evanjeliom.
V závere uvádza Pavel hlavnú zásadu svojho života, pomocou ktorej možno pochopiť všetky jeho postoje, ktoré sme doteraz odvodili z prečítaného textu. „Vrúcne čakám a dúfam, že v ničom nebudem zahanbený, ale že so všetkou otvorenosťou ako vždy, tak aj teraz, len Kristus bude oslávený na mojom tele, už či životom, a či smrťou. Lebo mne žiť je: Kristus, a umrieť: zisk.“ Kristus je stredobodom jeho života. Viera v Krista je pre neho nevyčerpateľným zdrojom múdrosti a sily. Tesné spoločenstvo s Kristom je najhlavnejší obsah jeho života. Služba Kristovi je hlavný program jeho života. Kristus a spoločenstvo s ním je obsah jeho nádeje pre večný život. Pri takomto chápaní a formovaní života môže aj na smrť pozerať celkom novým spôsobom. „Mne žiť je Kristus a umrieť zisk.“ To je celá koncepcia jeho života. Neobvyklá, prekvapivá, skvelá. On práve v tom vidí šťastný život. Ak sa vcítime do všetkých apoštolových výrokov o centrálnom postavení Ježiša Krista v jeho živote, ak čím viac z nich pochopíme a osvojíme si ich, budeme to všetko pociťovať ako veľkú ponuku: Aj ty, brat a sestra, môžeš takto chápať a stvárňovať svoj život.

Amen.

Ján Grešo
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.