V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Archív kázní

5. nedeľa po Veľkej noci, Prvý Tesalonickým 5, 16 – 18

Stále sa radujte! Neprestajne sa modlite! Za všetko ďakujte! (Prvý Tesalonickým 5, 16 – 18)

Názov dnešnej, piatej nedele po Veľkej noci je „Rogate“, Proste, modlite sa. V dávnejších časoch vychádzali v tento deň a po celý nasledujúci týždeň roľníci a ďalší ľudia na polia a v modlitbách prosili Pána Boha, aby požehnal novú úrodu. Vedeli, že i keď sa človek musí na poli napracovať veľa, tak bez Božieho požehnania, bez podmienok rastu, bez slnka a dažďa, by úroda nenarástla, a to platí aj dnes. Modlitba za úrodu je večne aktuálna, lebo bez úrody by sme nemohli žiť. Nielen v tomto ohľade, ale aj vo všetkých iných ohľadoch sme plne závislí od Pána Boha, Stvoriteľa. Každá modlitba má byť okrem iného výrazom toho, že si uvedomujeme túto závislosť. Dnes v nedeľu Rogate by sme mali na to myslieť celkom osobitným spôsobom.
Prečítali sme niekoľko viet zo záveru najstaršieho novozmluvného spisu, z Prvého listu Tesalonickým. V dnešnú nedeľu budeme za centrálnu z týchto výziev pokladať vetu: „Neprestajne sa modlite!“ Tieto slová vyjadrujú zásadu, ktorá by mala byť známa každému členovi cirkvi, a to zásadu, že modlitba má mať pravidelné miesto v živote veriaceho kresťana, že pravidelný modlitebný život nemá byť prerušovaný dlhšími prestávkami. Ale okrem toho nás táto zvláštna formulácia výzvy: „Neprestajne sa modlite!“ núti zamyslieť sa. Apoštol to zrejme nemyslel tak, žeby človek mal 24 hodín denne kľačať s rukami zloženými k modlitbe a odriekať modlitby. On sám to tak nerobil. Modlil sa síce pravidelne, a aj v jeho listoch má modlitba pravidelné miesto, ale okrem toho robil mnoho iných vecí.
No keď vyzýva: „Neprestajne sa modlite!“, myslí to zrejme vážne, a aj pri tejto vete si musíme položiť otázku, ako to vlastne myslel. Nie je také ťažké nájsť odpoveď. Stačí si uvedomiť, čo je jeden charakteristický znak opravdivej modlitby. Pre modlitbu je charakteristické, že je to chvíľa strávená s intenzívnym vedomím a prežívaním Božej prítomnosti. V modlitbe, pri prežívaní Božej prítomnosti, človek ďakuje, prosí, vyznáva svoje hriechy, a okrem toho uvažuje o rozličných aktuálnych aj dlhodobých problémoch svojho života, majúc stále na pamäti: Pán Boh je prítomný. Vedomie a prežívanie Božej prítomnosti dáva všetkému tomu celkom osobitný charakter. Opakujeme: modlitebná atmosféra je prežívanie Božej prítomnosti vo vedomí aj podvedomí. Keď si uvedomíme toto dôležité poznanie, nadobúda jasnejší zmysel aj tá spočiatku záhadná veta: „Neprestajne sa modlite!“ S Božou prítomnosťou, aj jasne uvedomenou aj podvedome prežívanou a pociťovanou, treba rátať pri všetkom, čo robíme a čo sme, rátať s tým v práci i pri oddychu, pri všetkom správaní, konaní, rozhodovaní.
Stále vedomie Božej prítomnosti má regulujúci a tvorivý vplyv. Už keď pri všetkom svojom konaní máme v pozadí svojho myslenia stále ohľad na blízkeho človeka, na ktorom a na mienke ktorého nám veľmi záleží, ovplyvňuje to, a to neraz veľmi citeľným spôsobom, naše rozhodovanie. Náš vzťah k Pánu Bohu, k Pánu Ježišovi Kristovi, svojím významom a dosahom vysoko prevyšuje všetky naše vzťahy k ľuďom. Myšlienka: Pán Boh ma neprestajne sprevádza a pozoruje so svojou láskou, múdrosťou a kritickou pravdivosťou, môže veľmi pozitívne zasahovať do stvárňovania nášho života. Takto pochopené slová „Neprestajne sa modlite!“ nám jednak ukazujú, čo si smieme a čo nesmieme dovoliť, čo sa od nás zo stanoviska Božej vôle v konkrétnej situácii požaduje. Zároveň nám tieto slová pripomínajú, že sme napojení na najvyšší zdroj svetla a sily, na najvyšší zdroj pokoja.
Dnešný deň je vhodný na to, aby sme urobili určité rozhodnutie, že sa totiž budeme usilovať do čím viacerých chvíľ a situácií svojho života ako podstatný prvok zaradiť myšlienku: Pán Boh je prítomný, a že sa pravidelne budeme zamýšľať nad otázkou, ako táto skutočnosť mení náš pohľad na veci a udalosti, ako nám pomáha vidieť a hodnotiť všetko novým spôsobom, ako mení, ako transformuje nás samých. Takýmto spôsobom by modlitba už nebola obmedzená iba na niekoľko krátkych chvíľ, ale modlitebné myslenie a cítenie by sa rozprestrelo na celý náš život. Keby sme pri realizovaní takéhoto rozhodnutia vydržali aspoň pol roka, videli by sme, koľko zmien, dobrých, pekných, tvorivých, by to vnieslo do nášho osobného života, aj do života spoločenstiev, rodinných a ostatných. Na apoštolovu zvláštnym spôsobom formulovanú výzvu: „Neprestajne sa modlite“ by sme nemali len tak ľahko zabudnúť, ale mali by sme sa ňou dať v pozitívnom zmysle provokovať k tomu, aby sme ju celkom vážne vyskúšali vo svojom živote.
Nielen výzva „Neprestajne sa modlite“ je formulovaná totálnym spôsobom, teda tak, že sa vzťahuje na celý náš čas, ale aj výzva „Za všetko ďakujte“, „za všetkých okolností ďakujte.“ „Za všetko“ znamená: za všetko bez výnimky. Aj to má svoje dobré odôvodnenie. Všetko, čo máme, pochádza od Pána Boha. Aj to, o čom si myslíme, že sme to vytvorili my, ľudia, pochádza od neho. Od neho pochádzajú podmienky života na našej Zemi, podmienky veľmi jemne, precízne a účelne nastavené, od neho pochádzajú suroviny, ktoré dobývame v prírode, od neho pochádza náš mozog, ktorým myslíme a ruky, ktorými tvoríme. Stačí celkom malý myšlienkový úkon na to, aby sme si aj z tohto hľadiska uvedomili, že v konečných dôsledkoch za všetko vďačíme Pánu Bohu, že sme vo všetkom od neho závislí. Okrem poďakovania v pravidelnej modlitbe by nás táto myšlienka mala sprevádzať neprestajne, a keď si to jasnejšie uvedomíme, mali by nám spontánne vyjsť zo srdca a z úst slová: Ďakujem, Pane Bože. Tieto slová naznačujú, že ďakovať máme aj za to, čoho zmysel pre svoj život momentálne nerozumieme, a spojiť s tým prosbu, aby nám Pán Boh daroval svetlo na jasné pochopenie toho, čo nám momentálne pripadá ako záhadné.
Dnes máme aj celkom osobitnú príležitosť ďakovať Pánu Bohu. V tieto dni si pripomíname 65. výročie skončenie 2. svetovej vojny. Mnohí sa na jej hrôzy pamätajú. O mnohom sa možno dočítať v rozsiahlej literatúre a filmových dokumentoch. Už utrpenie spojené s vojenskými akciami pre vojakov a civilné obyvateľstvo bolo nepredstaviteľné. Okrem toho myslíme na hrozné udalosti genocíd, na západe, na východe, na juhu, na severe, aj ďaleko v Ázii. Čísla sú hrozné, ale ak neostaneme iba pri číslach, ale predstavíme si utrpenie, bolesť, hrôzu jednotlivých ľudí, okrem iných utrpenie matiek, ktorým trhajú z rúk deti a nemlúvňatá, začíname aspoň trocha tušiť, čo tí ľudia prežívali. Nedokážeme pochopiť, ako môže človek klesnúť tak hlboko pod úroveň zvieraťa, ako dokáže Božie dobré dary zneužívať na rozsievanie bolesti a smrti takým diabolským sofistikovaným spôsobom. Veda a technika sa vyvíja stále rýchlejším tempom a rovnakým tempom sa stupňuje neľudskosť a nemorálnosť. Pred 65 rokmi sa vojna v Európe skončila a zanechala hrozné následky. Sme vďační za tento koniec vojny a v dnešnú nedeľu Rogate vzdávame za to Pánu Bohu vďaku. A prosíme, aby ten pokoj, ktorý nám daroval vo svojom Synovi Ježišovi Kristovi neostával prázdnym slovom, ale stával sa skutočnosťou a to nielen v duši jednotlivcov a v rodinných spoločenstvách, ale aj v medzinárodných rozmeroch.
Druhá májová nedeľa, ktorá je práve dnes, je v našej cirkvi dňom matiek a kresťanskej rodiny. Máme príležitosť ďakovať Pánu Bohu za naše matky a rovnako za otcov, za tých, čo ešte žijú ako aj za tých, ktorí už odišli do večnosti. Dobrí rodičia patria medzi najcennejšie dary, ktoré môže mať človek na tomto svete. Myslíme na ich lásku a starostlivosť, na množstvo práce, na ich radosť z nás, detí, a na ich strach, aby sa nám dačo zlé nestalo, na ich strach, aby sme sa nepustili na zlé cesty. Myslíme na ich modlitby, ktorými nás sprevádzali a sprevádzajú. Myslíme na ich životný príklad, na výchovné vplyvy, ktoré na nás zanechali. Každý z nás môže do svojej vďaky vložiť konkrétne veci, ktoré sa týkajú práve jeho. A v duchu ich poprosiť aj o odpustenie za všetko, čím sme im spôsobili bolesť. Ak nám ešte žijú, iste im nezabúdame vhodným spôsobom prejaviť úctu a vďačnosť. Ak sú už vo večnosti, pripomíname si s vďačnosťou pekné stránky ich života. Myslíme aj na deti, ktoré nie sú šťastné, a je ich, žiaľ, dosť. Nedeľa Rogate nás nabáda, aby sme sa aj za tie modlili
V našom texte je ešte jedna výzva formulovaná totálnym spôsobom: „Stále sa radujte!“ Aj táto výzva nás prekvapuje. Čitateľ či poslucháč môže namietnuť: Rád by som sa stále radoval, keby sa mi vo všetkom dobre vodilo. Ale ako sa môžem stále radovať, keď život okrem príjemných chvíľ prináša aj mnoho ťažkostí a utrpenia? Azda apoštol nevedel o ťažkostiach a utrpení, keď formuloval túto vetu? Vedel veľmi dobre, a aj v tomto liste spomína, čo si nedávno vytrpel, keď ho vo Filipách, odkiaľ prišiel do Tesaloniky, spolu so Silasom zbili a zatvorili do väzenia. V iných listoch uvádza celé zoznamy utrpenia a protivenstiev, ktoré znášal. A práve tento človek píše vetu: „Neprestajne sa radujte!“
Zrejme ide o radosť v inom zmysle, než o akej sa hovorí v bežnej reči. Aká je to radosť? Je to radosť z Pána Boha, radosť z Pána Ježiša Krista, radosť z osobného duchovného rastu, radosť z večného života, ktorý je cieľom našej životnej cesty. Je to radosť podstatne vyššieho typu než radosť z pominuteľných, časných vecí. Kto sa pohybuje len na úrovni tej nižšej, časnej radosti, obyčajne automaticky tú vyššiu radosť nepozná a nepociťuje. Treba sa k jej poznaniu prepracovať.
Na otázku, akým spôsobom, odpovedá názov dnešnej nedele: Rogate, modlite sa. Cez modlitbu, cez modlitebnú atmosféru, začne človek postupne, krok za krokom, objavovať, akou veľkou, nadradenou vecou je vedieť o Božej láske a pociťovať Božiu lásku. Radosť z Božej lásky nás naučí, ako máme kritickým spôsobom prijímať a prežívať aj tie časné radosti. Radosť z Božej lásky nám daruje vnútornú istotu, že aj vtedy, keď sa nám podľa ľudského hodnotenia zle vodí, sme v Božích rukách, z ktorých nás nemôže vytrhnúť žiadna moc, ak len my chceme zostať v tej láskavej ochrane.
Práve takúto prekvapivú, paradoxnú radosť zrejme skúsil a vždy znova skusoval apoštol, aby potom, na základe vlastnej skúsenosti mohol napísať prekvapivé slová: „Stále sa radujte!“. Len kto to za dlhší čas vyskúša, len kto sa o toto bude za dlhší čas usilovať, môže posúdiť, koľko pravdy sa skrýva v tejto vete.
Stále sa radujte. Neprestajne sa modlite. Za všetko ďakujte. Krátke vety s veľmi bohatým obsahom. Prinášajú dôležité posolstvo. Plne ich pochopíme, keď sa stanú formujúcou silou nášho života. Táto veľká možnosť je prístupná každému.

Amen.

Ján Grešo
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.