V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Archív kázní

3. nedeľa po Veľkej noci (Jubilate), Ján 15, 1 - 8

Milí bratia, milé sestry,
prinášať veľa ovocia – to je úloha, ktorú by sme všetci chceli vyplniť čo najlepšie.
Túžime po tom, aby sa naša námaha oplatila, aby z toho, čo robíme, bolo niečo dobré, aby sme sa dočkali uznania.
Niektorí ľudia snívajú o tom, že vytvoria dielo, ktoré bude mať veľký význam, že sa stanú slávnymi.
Mladší – alebo aj starší, ktorí majú dobrý vzťah k internetu, skúmajú, koľkokrát sa ich meno objaví v googli, aby zistili, ako často sa o nich zmieňuje celosvetová komunikačná sieť.
Uznanie potrebuje teda každý, to máme v génoch. Úspech nám jednoducho robí dobre. Aj nám kresťanom.
Na uznanie, na úspech myslíme obyčajne aj vtedy, keď nám Ježiš kreslí pred očami fantastický obraz: Vinič, plný šťavnatých,
zrelých plodov. Už podľa veľkosti a zafarbenia jednotlivých bobulí sa dá vidieť, aké sú zrelé a sladké. To je vinič, ktorý je užitočný, má výsledky, ten – povedali by sme „to k niečomu dotiahol“.
Ide Ježišovi o toto? Obávam sa, že nie. Keby rozmýšľal takto, musel by hovoriť inak.
Musel by povedať: Ak chceš byť slávny, potom sa snaž! Ak chceš niečo dosiahnuť, vyhrň si rukávy a začni! Ak chceš úspech, ukáž výkon!
Ale takto Ježiš nehovorí. Keď má na mysli vinič, ktorý prináša ovocie, nemyslí na úspech. Lebo úspech a ovocie sú totiž dve rozličné veci.
Úspech korunuje naše vlastné úsilie. Mať úspech nie je zlé, ale ovocie je niečo iné. Ovocie nám je darované – tiež sa pri jeho pestovaní síce podieľame, ale nemôžeme ho dosiahnuť sami. Pri ovocí nehráme hlavnú úlohu, nie my sme prameňom. Sme len sprostredkovateľom – to, čo prameň ponúka, máme dávať ďalej.
Tým dôležitým zdrojom, prameňom sily je kmeň.
Človek môže mať obrovský úspech a napriek tomu nemusí prinášať ovocie. Môže sa o ňom hovoriť, písať a napriek tomu nemusí prinášať ovocie.
Záleží na tom, ako hodnotí, ako meria Boh. V tom je paralela s vinicou. Pri zbere úrody na vinici nejde o množstvo alebo váhu – ale ide o kvalitu, o cukornatosť- teda zrelosť a chuť.
Človek, ktorý prináša ovocie, sa nemusí stavať do centra pozornosti sám. Je schopný byť vďačným a prejavuje to. V modlitbe, ale aj v úcte, rešpekte voči ľuďom. Človek, ktorý prináša ovocie, vie oceniť, ak mu ktosi pomohol, keď bol zranený, zmätený, keď si sám pomôcť nevedel. Nemusel to byť človek úspešný, ale v pravom čase na pravom mieste priniesol ovocie.
Ovocím myslí Ježiš na to, čo prichádza medzi nás od Pána Boha. Cez nás, ale od Neho.
Preto, aby sme ovocie mohli prinášať, je dôležité slovo, ktoré Ježiš v texte nápadne často opakuje: Ostaňte vo mne.
Úspech prichádza výkonom – ale ovocie – ovocie prichádza cez stálosť, ochotu ostať v spojení so zdrojom energie a lásky, s Ježišom.
„Ostaňte vo mne“, hovorí Ježiš. „Kto ostáva vo mne a ja v ňom, ten prináša veľa ovocia...“
Slovo „ostávať“ nám môže znieť pasívne. Stálosť – to, že pri Ježišovi ostaneme - je na prvý pohľad možno aj špekuláciou: nech sa teda nič nezmení, všetko ostane také, aké je.
„Ostaňte vo mne“ neprízvukuje Ježiš náhodou. Chce nám dať najavo, že On je ten, ktorý robí to podstatné – no následne očakáva aktivitu aj od nás. Nechcel aby sme pri niečom ZAstali, chce, aby sme pri Ňom Ostali.
Za tým „ostať“ môže stáť niekedy veľmi veľa energie, námahy. Nie je samozrejmé, že vinič pri kmeni ostáva.
Možno sa pýtame: čo INÉ môže robiť ten vinič?! Veď je s kmeňom zrastený. A hrozno,
to na ňom visí. Nemôže nič iné - len ostať.
No nie je to celkom tak. Vinič môže byť napadnutý chorobou. Skôr, ako ovocie dozreje, bobule vyschnú a odpadnú od kmeňa. Pri zbere sa musí dbať o to, aby také hrozno neznehodnotilo celý zber.
Pri porozumení toho, čo znamená „ostať“ je dôležité vedieť, že nie každé spojenie s Ježišom musí byť automaticky funkčné. Ak je naše spojenie s Kristom živé, musí to byť na nás vidieť – musíme si niečo hodnotné, dôležité odovzdať. Ak má mať spojenie s Kristom význam, musí od Neho smerom k iným ľuďom niečo prúdiť. Niečo, čo má moc rozhýbať nás.
Ak čítame Bibliu, alebo pravidelne chodíme do kostola, nesmie v našom živote ostávať všetko také, aké je. Ak Krista naozaj počúvame, musí to byť na našom živote vidieť.
Jeho slovo má moc utešiť ma a ukázať cestu. Jeho slovo mi dá svetlo a silu, ale aj napomenutie a výstrahu.
Tam, kde sme ohrození chorobou, prosme o uzdravenie. To platí pre oblasť tela, ale predovšetkým duše a ducha. Len vtedy, ak je spojenie s kmeňom živé, môže naše ovocie dozrievať. Inak nie. Inak sa Božia láska nedostane k nám a bránime tomu, aby sa dostala k iným. Ak však lásku prijmeme, môžeme ju dávať. A o to ide.
Vinič môže priniesť ovocie len vtedy, ak ostáva spojený s kmeňom. Inak nie.
Bratia a sestry,
Pán Ježiš Kristus hovorí ešte o ďalšej sile, ktorá tu hrá dôležitú úlohu – a síce zásah vinohradníka.
Starostlivosť o vinič začína už v zime. Dlho predtým, ako sa ukážu výhonky, ratolesti, vinohradník vinič ostrihá - veľa pekných výhonkov odstrihne. Radikálne ich poskracuje.
Aj v našich životoch sú niekedy potrebné takéto radikálne strihnutia, zostrihy. Nikomu z nás nie sú príjemné, ale sú veľmi užitočné.
Vinohradník sa o vinič stará celý čas – niektoré odstriháva aj vtedy, keď sa už plody zafarbujú. Laik by to nikdy nerobil. Nechal by narásť všetko, aby mal čo najväčšiu úrodu.
No vinohradník vie: keď nič neodstrihne, čo ovocie neprináša, alebo čo aj tak nedozreje, prichádza o kvalitu.
Božie rozhodnutia, čistenia spôsobujú bolesť aj nám. Niekedy odstrihne aj to, o čom sme presvedčení, že to potrebujeme.
No Pán Boh vie a dáva nám najavo: Je toho príliš veľa. Potrebuješ koncentráciu, sústredenie na to menej, na dobré vklady. O tie musí byť postarané od začiatku do konca. Potom príde ovocie, ktoré sa bude páčiť Bohu, iným, ale aj tebe samému.
Toto sústredenie ešte asi nikdy nebolo dôležitejšie ako v dnešnom čase. Mnohí sme v nebezpečenstve, že sa rozhádžeme, že svoju pozornosť delíme na neskutočné množstvo vecí. Chceme byť všade, pri všetkom. Berieme sa príliš vážne. Koncentrácia by nám veľmi pomohla.
Je možné, že nás k nej Pán Boh privedie práve radikálnym zostrihom. V každom prípade by sme mali prijať, že vinohradník rozumie
viniču lepšie ako laik, že Pán Boh rozumie nášmu životu lepšie ako my sami.
Z toho totiž môže pre nás vyplynúť veľa dôvery, že s nami Pán Boh dobre nakladá – a vie prečo. Sleduje len, aby sme prinášali pekné, dobré, užitočné ovocie, aby sme boli hodnotným človekom.
Zostriháva nás len preto, že chce náš potenciál optimálne využiť. A aj zo zdanlivých strát nakoniec príde k ziskom.
Boh na nás pracuje. Môžeme počítať s Jeho predvídavosťou, s Jeho silou. Pracuje na nás i cez nás, aby sa v našom živote podarilo niečo, čo dá ľuďom nádej a Jemu slúži ku cti. A to je dôvod k oslave, dôvod k plesaniu a chvále.

Amen.

Láskavý náš Bože,
ďakujeme Ti, že ostávaš pri nás a blízko nás
aj vtedy, keď sme skleslí, unavení a vyčerpaní natoľko, že Ťa ani nevidíme, nepočujeme.
Odpusť nám, že svoju pozornosť sústreďujeme na také množstvo vecí, že sa nakoniec rozptýlime a strácame základ, istotu.
Nauč nás, prosíme, nachádzať si cestu k živej, skutočnej, pravdivej viere, ktorá nás učí sledovať Tvoj príklad, Tvoju lásku, odvahu a vytrvalosť.
Prosíme, aby sme sa zaujímali, aby sme vedeli definovať svoje ciele, aby nám nestačilo len prežívať. Veď Ty si prišiel, aby sme mali život a aby sme ho. mali v hojnosti, daruj nám svojho Ducha, aby sme túto plnosť vedeli objaviť a prijať.

Amen.

Anna Polcková
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.