V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Archív kázní

Veľký piatok, Lukáš 23, 39 – 43

Milí bratia a milé sestry!
Dnešný deň i celý týždeň, ktorý prežívame, majú prívlastok Veľký. Veľký týždeň je veľkým preto, lebo v ňom si pripomíname najdôležitejšie udalosti dejín spásy. A Veľký piatok je veľkým, lebo nie je malou, ale veľkou vecou, keď za nás nevinný Ježiš z lásky obetoval svoj život. Veľký týždeň i Veľký piatok sú veľkými, lebo udalosti, ktoré sa v nich odohrali najväčšmi vypovedajú o veľkosti Božej lásky k nám. – Lásky, ktorá nezostala iba pri slovách, ale stála nevinný život Božieho Syna. Veľký týždeň i Veľký piatok sú veľkými aj preto, lebo nás stavajú pred veľké – základné, principiálne rozhodnutie. Pri kríži Ježiša Krista sa tríbia duchovia. Inak povedané: Ježišov kríž sa stáva križovatkou, miestom rozhodnutia, ktoré musí podstúpiť každý.
Vidíme to aj na zločincoch, ktorí boli ukrižovaní s Ježišom. Jeho kríž stojí medzi nimi. – Sťa križovatka, z ktorej sa rozchádza cesta mužov ukrižovaných spolu s Ježišom. Obaja zločinci bojovali proti moci rímskych okupantov, obaja stáli pred súdom a boli odsúdení na smrť za svoje zločiny. No tu sa ich cesty rozdeľujú. Prvý sa Ježišovi posmieva: Či nie si Ty Kristus? Či nie si Ten, kto nás oslobodí? – Tak sa prejav! Demonštruj svoju moc! Ukáž, čo je v Tebe! Ešte aj na kríži rozkazuje. Ježiš mu je len tým, kto mal o trochu predĺžiť jeho život plný zla a násilia. Evanjelista popisuje zločincov postoj slovom „eblasfemai“. Počujeme v ňom výraz blasfémia, teda viac ako posmech. Blasfémia je urážanie, potupovanie, znevažovanie, priam rúhanie sa. – To robí onen zločinec. Jeho tragédiou je, že ešte aj tvárou v tvár smrti popiera svoju vinu, odsúva ju. Ani v hodine svojej smrti nevidí nebezpečenstvo, ktoré hrozí jeho duši a aj pri umieraní myslí iba na pozemské veci.
Azda ste sa už stretli s nezriedkavým názorom: Budem veriť v Boha, budem praktizovať svoju vieru, už začnem chodiť na služby Božie, budem viac myslieť nie len na seba, ale aj na druhých, ale ešte nie teraz. Ešte nie hneď. Neskôr. Potom... Nekajúci lotor na kríži nám je výstrahou. Na ňom vidíme, aké nebezpečné a nerozumné je odkladať pokánie a žitú vieru na posledné chvíle. Tento ukrižovaný je varovaním, že na všetko raz môže byť neskoro. Aj na pokánie a praktizovanie viery. A tiež, že kto si roky pestoval chladný vzťah k Ježišovi Kristovi – priam imunitu voči Božiemu slovu, u toho sa to na sklonku života sotva zmení.
Kríž Ježiša Krista je križovatkou, na ktorej sa ľudia delia vo svojich plánoch, prejavoch a túžbach. Druhý lotor priznáva svoju vinu. Hovorí: Sme spravodlivo odsúdení, lebo dostávame zaslúžený trest za to, čo sme popáchali. – Totiž smrť a zatratenie. Vie presne, že pred Bohom, pred Božím súdom nemá nič na svoju obhajobu. Neodsúva svoj hriech a obracia sa s dôverou na Toho, o ktorom vraví: Neurobil nič zlého.
Predstierať, že Ježiš (pre nás) neexistuje, ľahostajne – v nevere, či v plytkej, povrchnej, formálnej viere Ho ignorovať – znamená len odsunúť nevyhnutné stretnutie s Ním. Pretože Ježiš nás čaká na konci každej cesty, ktorou sa vyberieme. Utekať od Ježiša, od jeho myslenia, od spôsobu života, ku ktorému nám On dal príklad, značí privolávať chaos a katastrofu – a to tak pre jednotlivca, tak aj pre spoločnosť, hospodárstvo, politiku. Isť k Nemu znamená ísť cestou vnútornej vyrovnanosti, celistvosti, prispievať k pokoju medzi ľuďmi.
Druhý lotor neuteká od Ježiša. Naopak, obracia sa na Neho s dôverou. Verí, že jedine On – nevinný a trpiaci, mu môže pomôcť: Pane Ježiši, rozpomeň sa na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva. Tento, azda terorista, zrejme vrah, každopádne lotor – no kajúci, je prvým človekom, pri ktorom Ježišova smrť priniesla ovocie. Prvým človekom, ktorého Kristovo utrpenie zachraňuje.
Neznamená to, že Ježiš ho sňal z kríža. Áno, za svoje chybné rozhodnutia si nesieme zodpovednosť. V osobnom živote, v cirkvi i v spoločnosti. To je dobré pripomenúť pred voľbami, ktoré nás čakajú v našej krajine i pred volebnými konventmi v našom zbore. Bol to kríž, neľahká úloha dať do poriadku bývalú ev. nemocnicu. Sme radi, že Pán Boh náš zbor neopustil a že po hospodárskej stránke sme dnes celkom v inej situácii ako pred piatimi – šiestimi rokmi.
Meno Ježiš značí: Hospodin pomáha, zachraňuje, je spásou. Áno, hoci Ježiš nesňal kajúceho lotra z kríža, nechal ho tam visieť, predsa trest, ktorý by inak musel zločinec večne znášať, berie Ježiš svojou nevinnou smrťou na seba. Odpúšťa mu. A my smieme vedieť, že odvtedy sa každému, kto Ježišovi dôveruje, otvára brána raja, brána Božieho kráľovstva. Nik nemusí zahynúť!
Pesničkár a novinár Daniel Raus spieva: Tak se mi zdá, že každý (z nás) se jednomu z nich podobá. Buď tomu po pravici, co ve slávě svou naděj má. Anebo přemýšlí jen jak prodlouží jsi ty dny svý, a lotru po levici je skonáním svým podobný. Být lotrem po pravici je určitě mnohem lepší, nežli tím po levici, co i v hodině smrti svý neviděl nebezpečí, jenž na jeho duši hrozí a při tom umírání myslel na věci pozemský.
Nachádzame sa vo Veľkom týždni. Je veľký tým, že pripomína najdôležitejšie udalosti spásy. Svätíme Veľký piatok, ktorý je veľký Kristovou obeťou za nás. Vďaka nej nemusí nik večne zahynúť. Vďaka smrti nevinného Ježiša život nikoho z nás nemusí končiť v zabudnutí a záhube. Veľký týždeň i Veľký piatok sú veľkými i preto, že sú aj najväčšou – najdôležitejšou križovatkou. Križovatkou pod Kristovým krížom, na ktorej sme vyzvaní rozhodovať sa. Ako kedysi dvaja muži, aj my máme dve možnosti vo vzťahu k jedinej alternatíve záchrany.
Na Ježišovom kríži padlo rozhodnutie: Aj pre mňa/pre teba vydal Ježiš svoj svätý život. Chceme žiť s Kristom? Prijať Ho ako svojho Záchrancu – Vykupiteľa, ktorý splatil náš dlh voči Bohu? Alebo chceme Ježišovi rozkazovať a myslieť len na veci pozemské?
Aj my stojíme na križovatke – pod krížom: Ako prijímajúci alebo odmietajúci najväčšou možnú lásku. Potrebujeme sa pýtať, ako kedysi Pilát: Ježiš, čo si urobil? Čo je pravda? Odkiaľ si prišiel? Čo Tvoja smrť znamená pre môj život? Bolo by ilúziou myslieť si, že na križovatke pod krížom zasvieti každému zelená. Iste, ona svieti. Svieti aj lotrom i nám, hriešnym ľuďom, no všimneme si to len vtedy, ak sa kajáme, keď dokážeme prijať, čo nám Ježiš chce z lásky darovať.
Denne prijímajme obeť Kristovej lásky s vďakou. Veď nikto nemôže milovať väčšmi, ako keď za nás položí svoj život.
Vďaka za Tvoju obeť, Pane Ježiši Kriste!

Amen.

Pramene:
Holger Degen – Andacht /2.4./ in: Feste-Burg-Kalender 1999
(Freimund Verlag, Neuendettelsau 1998;
Jozef Ondrej Markuš: O Ňom a o nás (vyd. Matica slovenská, Martin 2000);
Harry Wendt: Cesta ku korunovácii (vyd. Biblická škola v Martine, Martin 2001).

Martin Šefranko
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.