4. nedeľa po Veľkej noci (Cantate), Prvá Kronická 16, 8 – 14
Ďakujte Hospodinovi! Vzývajte Jeho meno! Hlásajte Jeho skutky medzi národmi! Spievajte a hrajte Mu! Rozprávajte o všetkých Jeho divoch! Chváľte sa Jeho svätým menom! Nech sa raduje srdce tých, ktorí hľadajú Hospodina! Dopytujte sa na Hospodina a na Jeho silu, hľadajte ustavične Jeho tvár! Spomínajte na divy, ktoré robil, na znamenia a na súdne výroky Jeho úst, vy, deti Izraela, Jeho sluhu, synovia Jákobovi, Jeho vyvolení! On, Hospodin, je náš Boh, na celej zemi platia Jeho súdy. (Prvá Kronická 16, 8 – 14)
Tieto slová z Prvej knihy kronickej povedal Dávid Ásáfovi, ktorý bol zodpovedný za náboženský spev a hudbu. Dávid žil okolo roku 1000 pred narodením Pána Ježiša. Vek tohto textu je teda okolo 3000 rokov. Z týchto slov a z mnohých zmienok v Knihe žalmov a v iných starozmluvných knihách vidno, že spev mal odpradávna pevné miesto v náboženskom živote. Tak je to aj v našej náboženskej praxi. V dnešnú nedeľu, ktorá má meno Cantate, Spievajte, ďakujeme Pánu Bohu za dar spevu a hudby a zamýšľame sa nad ich významom.
Dnes chceme predovšetkým poďakovať Pánu Bohu za to, že so schopnosťou reči nám daroval aj schopnosť spevu. Ďakujeme mu, že vzbudzoval a vzbudzuje v jednotlivých ľuďoch túžbu skladať slová piesní, tvoriť melódie, skladať hudbu, a že im na to aj dával a dáva potrebné nadanie. Ďakujeme za našich organistov a kantorov, bez ktorých by sme si ťažko vedeli predstaviť služby Božie, a rovnako aj za autorov partitúr k spevníkom. Ďakujeme za umeleckých interpretov a umeleckých improvizátorov. Ďakujeme za členov spevokolov a ich dirigentov.
Keď sa započúvame do prečítaného biblického textu, vidíme, že jeho stredobodom je Pán Boh, Hospodin. Zo súvislosti textu vyplýva, že On, Hospodin, má byť hlavnou myšlienkou nábožných piesní. Piesňami si aj spievajúci jednotlivec aj spievajúce spoločenstvo pripomína a v sebe upevňuje istotu stálej Božej prítomnosti: „Pán Boh je prítomný, jeho zvelebujme, s úctou pred neho vstupujme“. Naša pozornosť je každodenne priťahovaná a rozptyľovaná množstvom vecí v okolitom svete. Za týchto okolností nám piesne pomáhajú sústrediť našu myseľ na Toho, ktorý je absolútne najdôležitejší, bez ktorého by sme neexistovali, bez ktorého by nič neexistovalo. Kto si pravidelne spieva nábožné piesne, alebo v duchu si opakuje ich slová a melódie, môže sa cítiť obklopený Božou prítomnosťou.
Jeho prítomnosť nám okrem iných pripomínajú piesne, ktoré ďakujú Hospodinovi a oslavujú ho za veľkolepé dielo stvorenia, a za to, že všetko udržuje neprestajne pri živote.
Kollárova pieseň nás učí pozerať na tajomstvo hviezdnatého neba: „Bože, pod tvým slávným nebem stojím, / vida tisíc světů nade mnou; / hluku světa vzdálen, srdce kojím / písní tichou, tobě příjemnou“. Zároveň nás učí pozerať na na tajomstvo človeka: „I mněs velel z prachu živou býti / v této nízké světa krajině, / ale duchu ráčils darů přítí, / k moudrosti um, srdce k nevině“. – Mária Rázusová-Martáková nás vedie k tomu, aby sme si pozorne všímali všetko v stvorenej prírode, aj veľké, aj drobné veci, a za všetko vzdávali vďaku a chválu Stvoriteľovi: „Každý kvet i steblo trávy, / vetra let i horské riavy, / svetlo dňa i nočné nebe / spievajú len chválu tebe, / Bože večný. - A kto čuje, kto sa díva, / v kom je duša svetla chtivá, / kto sa túži k výškam prebiť, / nemôže ťa nevelebiť, / Bože dobrý.“ Keď toto a mnoho iného vysloví či vyspieva človek v piesni, neostáva to len v oblasti uvažujúceho rozumu, ale zmocňuje sa to aj srdca, citového života človeka, takže človek s celou svojou bytosťou je vťahovaný do tohto chválospevu.
Človek sa zamýšľa nielen nad Božím veľkolepým dielom stvorenia vo vesmíre a v prírode tu na Zemi, ale uvažuje aj o svojom vlastnom živote. Mnoho je toho, za čo ďakuje nebeskému Otcovi. Spomenieme aspoň niečo z bohatstva toho, o čom sa hovorí v ďakovných piesňach. V piesni Emila Boleslava Lukáča „Chvála tebe, Bože náš, chvála tebe na výsosti“ je celý zoznam vysoko dôležitých darov, za ktoré vďačíme Pánu Bohu. On je darcom života, za ktorý mu v piesňach ďakujeme, i keď toto veľké tajomstvo nedokážeme naplno pochopiť. On nám dáva duchovný život, takže si môžeme klásť otázky o svojom určení a o zmysle svojho bytia. On nám daruje blízkych ľudí a tichý kút domova, a daruje nám spoločenstvo národa. Schopnosť reči, materinskej reči, sa nám javí ako samozrejmosť, ale aj za tú ďakujeme v piesni, veď je to niečo nesmierne úžasné. A tým najvyšším pokladom je Božia láska, ktorá je stelesnená v Spasiteľovi Ježišovi Kristovi. V piesni, či spievanej, či v tichom sústredení opakovanej, si to všetko nielen uvedomujeme, ale prežívame, preciťujeme tú veľkú skutočnosť, že sa to všetko týka osobne nás.
Pôsobivé sú piesne o kríži a o dôvere v Pána Boha. Blízke sú všetkým, ktorí niesli a znášajú rozličné ťažkosti, utrpenie. Keď príde utrpenie, človek síce robí všetko, čo je v jeho silách, aby rozriešil problémy a odstránil utrpenie zo svojho života. Ale i tak ostáva zvyšok utrpenia, niekedy aj veľký, ktorý sa už nedá odstrániť a človek ho musí niesť. Vtedy je okrem vonkajšej pomoci veľmi potrebná vnútorná pomoc, potrebná je istota, že aj v najťažšej situácii Pán Boh o nás vie a vedie nás aj cez tie tienisté úseky našej životnej cesty. Potrebujeme dosiahnuť istotu, ktorá je vyjadrená v 23. žalme: „Keby som kráčal hoci temným údolím, nebojím sa zlého, lebo ty si so mnou.“ Piesne o dôvere v Pána Boha sú vynikajúcou cestou na získanie takejto istoty. Nie je náhoda, že v starých spevníkoch, ktoré používali viaceré generácie pred nami, nesú práve piesne tohto typu stopy častého používania. Staršej generácii sa tieto piesne vryli do pamäti a do srdca v reči biblickej češtiny: „Poruč Bohu své cesty, / i vše, co tě hryze“, „Kdo je na Boha se spoléhá / a v něm skládá svou naději“, „Co Bůh činí, vše dobré jest, / svatá jest vůle jeho“, „Čím větší kříž, tím bližší nebe“. Tieto a mnohé ďalšie piesne majú svoje dejiny. Teraz nemáme na mysli dejiny ich vzniku – čo je tiež zaujímavá téma – ale dejiny ich pôsobenia. I keď sa tieto dejiny nedajú napísať, môžeme s istotou povedať, že bolo a je veľmi mnoho tých, ktorým piesne tohto typu pomáhali aj vo veľmi ťažkých situáciách udržiavať sa vnútorne nad hladinou a zachovať si nádej.
Veľký význam majú piesne, ktoré sú pestovaním spoločenstva s Pánom Ježišom Kristom. Keď si ich človek spieva, môže prežívať a upevňovať svoj vzťah k Spasiteľovi. V piesni „Ježiši, drahý poklad môj“ je vyjadrená vrúcna túžba po blízkosti Pána Ježiša. On je pre spievajúceho človeka najvyšším pokladom, ktorému niet vo svete nič rovného. Prežívané spoločenstvo s ním vyvoláva v srdci radosť, ktorá je čistejšia a väčšia ako radosť z vecí tohto sveta. V tejto piesni zároveň orientuje človek svoju túžbu smerom do večnosti, v ktorej bude môcť žiť v trvalom spoločenstve s Pánom Ježišom Kristom. Rovnaké myšlienka sú vyjadrené a prežívané v piesni „Kde si môj premilý Ježiši Kriste a kde ťa hľadať mám, na ktorom mieste?“. Tam si človek súčasne uvedomuje, že ak by Pána Ježiša nemohol nájsť, znamenalo by to pre človeka večnú záhubu. No hneď po tejto temnej myšlienke je v piesni vyjadrená túžba, že chce prežívať svoj život v stálom spoločenstve s ním, svojím Pánom a Spasiteľom.
Sviatočné obdobia – advent a Vianoce, pôst a Veľkú noc, Vstúpenie Krista Pána na nebo a Zoslanie Ducha Svätého – by sme si bez príslušných piesní nevedeli ani predstaviť. Vo vedomí a podvedomí ľudí, ktorí pravidelne chodia do kostola a pravidelne spievajú, sú jednotlivé sviatky nerozlučne spojené so svojimi charakteristickými piesňami. Jednotlivé melódie a slová okamžite vyvolávajú v duši príslušnú sviatočnú atmosféru. Nejde pritom len o sviatočné ovzdušie, ale predovšetkým o dôležité, pre človeka dôležité posolstvo, ktoré je v piesňach vyjadrené. A súčasne sú tieto piesne vrúcnym poďakovaním za Božiu lásku, o ktorej jednotlivé sviatky hovoria.
Osobitne ťažkým zážitkom v živote je smrť blízkeho človeka. Vieme, že tieto rozlúčky sú nevyhnutné, a predsa vždy bolia. Máme piesne aj pre tieto príležitosti, piesne, ktoré pomáhajú vnútorne zvládnuť bolesť a žiaľ. Sú to aj piesne, ktoré hovoria o pominuteľnosti ľudského života a nevyhnutnosti smrti. Napríklad pieseň motivovaná prvými slovami starozmluvnej knihy Kazateľ: „Márnosť vo svete, sama márnosť“ a viaceré ďalšie s podobným obsahom. Tieto piesne nám pomáhajú slovami vyjadriť našu bolesť Ich opodstatnenie je v tom, že pravdu, i keď je nepríjemná, musíme brať na vedomie. Ale smrť a smútok je len jedna polovica pravdy. Tou druhou, veľmi dôležitou, je posolstvo o vzkriesení a novom živote. Preto k vnútornému zvládnutiu smútku z rozlúčky patria piesne o večnom živote a veľkonočné piesne, lebo kresťanský spôsob rozlúčky s človekom, ktorý nám zomrie, je síce aj prežívanie bolesti a smútku, ale tento smútok má byť ponorený do radostnej nádeje vzkriesenia a nového života. Tak napríklad Hodžova veľkonočná pieseň „Pokoj vám! Žijem! Plesajte! / Kto verí, neumiera“ môže vniesť Kristov pokoj do zarmúteného srdca. Prečítať si pomaly, potichu, s hlbokým myšlienkovým ponorom všetky veľkonočné piesne – to by mohlo byť veľmi podstatnou pomocou pri vnútornom zvládnutí smútku v dňoch poslednej rozlúčky s blízkym človekom. Rovnako to môže pomôcť, keď sa nás zmocní anonymná tiesnivá nálada a depresia.
Túžime po novom živote, nie až vo večnosti, ale chceli by sme začiatky nového života prežívať už teraz, v tomto živote. Okrem odpustenia, ktoré nám Pán Boh v dôsledku Kristovho vykupiteľského diela daruje, potrebujeme silu k novému životu. Duch Svätý nám dáva túto silu očistenia a nového stvorenia. Nielen vo sviatok Zoslania Ducha Svätého, ale omnoho častejšie by sme si mali spievať a čítať piesne, ktorých obsahom je prosba o dar Ducha Svätého. Pán Ježiš sľúbil, že Otec nebeský takéto prosby vypočúva. Kto naozaj túži po skutočnej obnove svojho života, ten by rozhodne mal využiť takúto veľkú možnosť a príležitosť.
V kázne sme mohli uviesť len veľmi malý výber z veľkého myšlienkového a meditatívneho bohatstva, ktoré je obsahom našich spevníkov, aj toho terajšieho, aj starších, ale aj iných spevníkov. Nedeľa Cantate by nás chcela povzbudiť, aby sme začali systematicky objavovať a využíva toto veľké bohatstvo.
Amen
Ján Grešo
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
