V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Archív kázní

Vstúpenie, Filipským 2, 9 – 11

Preto Ho aj Boh nadmieru povýšil a dal Mu meno nad každé meno, aby v Ježišovom mene pokľaklo každé koleno tých, čo sú na nebi aj na zemi, aj pod zemou, a každý jazyk aby na slávu Boha Otca vyznával, že Ježiš Kristus je Pán. (Filipským 2, 9 – 11)

Medzi posledné slová Pána Ježiša na kríži patrí slovo „Je dokonané“. „Je dokonané“ v tejto súvislosti znamená: „Je dokončené“. Dokončené bolo dielo, ktoré mal vykonať na tejto zemi. Dokončené bolo jeho veľké poslanie, ktoré dostal od svojho nebeského Otca. Toto veľké poslanie vyvrcholilo jeho vykupiteľskou smrťou. Po vykonaní jeho poslanie tu na zemi znamenalo jeho vzkriesenie prechod z tohto časného sveta, v ktorom my žijeme, do večného sveta, do toho sveta, z ktorého prišiel k nám, na našu zem. Vzkriesenie Pána Ježiša Krista nebolo totiž návratom do pozemskej formy života. Vzkriesenie nie je návrat, ale veľký krok dopredu. Vstúpenie Pána Ježiša na nebo bolo potom pre učeníkov viditeľným potvrdením jeho oslávenia, to znamená vstupu do nebeskej slávy, do nebeskej formy života.
Stručne, ale veľmi obsažne je to vyjadrené v Hymne o Pánu Ježišovi Kristovi v druhej kapitole Pavlovho Listu Filipským. Druhú časť tohto hymnu sme prečítali ako kázňový text. V prvej časti hymnu sa hovorí o tom, že Pán Ježiš dobrovoľne opustil svoj večný svet, aby v našom ľudskom svete vykonal dielo oslobodenia ľudstva od tragických následkov hriechu. Hovorí sa tam o jeho poslušnosti nebeskému Otcovi, o poslušnosti, ktorá siahala po najvyšší možný stupeň, po smrť na kríži. V druhej časti hymnu sa hovorí o tom, že z tohto sveta, v ktorom bol ponižovaný, ho jeho nebeský Otec povýšil do nebeského sveta a dal mu meno nad všetky mená, to znamená meno „Pán“, Pán v jedinečnom zmysle slova. Sám Pán Ježiš hovorí o význame a obsahu tohto titulu v slovách pri rozlúčke so svojimi učeníkmi: „Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi.“ O jedinečnom význame slova „Pán“ vo vyznaní „Ježiš je Pán“ hovoria známe slová zo Zjavenia Jána: On je Pán pánov a Kráľ kráľov, Pán panujúcich a Kráľ kraľujúcich. Vstúpením Pána Ježiša na nebo sa skončila jedna dôležitá a ťažká kapitola jeho života, skončilo sa jeho ponižovanie a utrpenie, cez ktoré prechádzal v tomto živote, a začína sa nové obdobie, obdobie jeho plnej moci nad svetom.
Jeho učeníci si mohli klásť otázku, a takisto si ju kladieme aj my: Mala a má udalosť vstúpenia Krista Pána na nebo nejaký význam aj pre nich a má význam aj pre nás? Alebo to bola výlučne jeho, Ježišova záležitosť a pre učeníkov to bola len bolestná rozlúčka, ktorou sa definitívne skončilo všetko pekné, čo so svojím Majstrom prežili za tie mesiace či roky spoločenstva s ním? Na tieto otázky máme v Novej zmluve pekné odpovede, ktoré aj my prijímame ako posolstvo, ktoré je určené aj pre nás. Toto sú niektoré slová Pána Ježiša, ktoré povedal v súvislosti so svojím vstúpením na nebo: „Nenechám vás ako siroty, prídem k vám.“ Alebo: „Ja som s vami po všetky dni až do konca sveta.“ Potom sú tu jeho sľuby o zoslaní Ducha Svätého. Z toho, a z jeho viacerých slov, ktoré sú zapísané predovšetkým v rečiach na rozlúčku v Evanjeliu podľa Jána, vidíme, že sa pri svojom odchode plne postaral o duchovné zaopatrenie svojich učeníkov, a s rovnakou istotou môžeme povedať, že sa postaral a stále sa stará aj o to, aby sme my mali plné duchovné zaopatrenie.
Vyjadrené je to aj v tom jedinečnom mene, ktorým je charakterizované jeho povýšenie do večnej slávy, v mene Pán. Kresťania sa od najstarších čias priznávali k viere v toto povýšenie Ježiša Krista veľmi krátkym a zároveň veľmi obsažným vyznaním: „Ježiš je Pán“. Bolo to jednak vyznanie a uznanie toho, čo sa vzkriesením a vstúpením na nebo stalo s Ježišom Kristom, ale súčasne vyznanie a uznanie toho, že táto udalosť v živote Ježiša Krista sa aj ich a rovnako aj nás veľmi tesne týka. Celkom osobným sa toto vyznanie stáva, keď k nemu pridáme slovo „môj“ alebo „náš“: Ježiš Kristus je môj Pán, Ježiš Kristus je náš Pán. Vo Všeobecnej viere kresťanskej je to formulované práve takto: „Verím v Ježiša Krista, Syna jeho jediného, Pána nášho ...“ Tým, že Ježiš Kristus bol vstúpením na nebo povýšený, stal sa mojím Pánom.
Akého rázu je to jeho panovanie? Bežné predstavy o panovaní, ktoré poznáme z rámca tohto nášho sveta, nemôžeme jednoducho preniesť na panovanie Kristovo. Panovanie na tejto zemi sa zakladá na nadradenosti sily fyzickej, ekonomickej, politickej, vojenskej, ozbrojenej, donucovacej. Panovanie vyvýšeného Ježiša Krista sa nezakladá na týchto druhoch nadradenosti. Pokušiteľ, diabol, mu síce tento druh nadradenosti ponúkal, keď mu povedal: Ak sa mi pokloníš, toto všetko, teda politickú vládu nad svetom, ti dám. Z príbehu o pokúšaní vieme, že Pán Ježiš to kategoricky odmietol. Ani pri zatýkaní v Getsemanskej záhrade nepoužil tento druh sily, hoci, keby bol chcel, bol by ho mal k dispozícii. Mal aj dobrý dôvod, prečo nepoužil takúto donucovaciu moc. Použitím nadradenej sily síce možno donútiť ľudí k poslušnosti, ale nemožno si ich v skutočnosti získať. Použitím nadradenej sily a donucovaním sa lámu charaktery, ale Pán Ježiš povedal, že on neprišiel ničiť ľudské duše, ale ich zachraňovať. Nie lámať charaktery, ale obnoviť a zachovávať celistvosť človeka, jeho integritu – to je cieľ, ktorý sleduje aj s nami náš vyvýšený Pán. On si chce získať naše srdcia, aby sme sa mu s plným pochopením jeho zámerov s radosťou oddali. Toto je jeden charakteristický znak jeho panovania, ktorým sa tak veľmi odlišuje od spôsobov panovania, ako ich poznáme v tomto našom svete. Kto vyznáva vo vierovyznaní „Verím v Ježiša Krista, Syna jeho jediného, Pána nášho ...“ ten by mal toto vyznanie potvrdiť tým, že sa s radosťou a plným pochopením oddá a v nových a nových aktoch viery sa vždy znova bude oddávať svojmu vyvýšenému Pánovi, Ježišovi Kristovi.
Metóda vládnutia Ježiša Krista, nášho Pána, je jeden, nie však jediný rozdiel, ktorým sa on odlišuje od pánov tohto sveta. Kto sa domáha vlády v tomto svete, na ktorejkoľvek úrovni, nízkej, vyššej, veľmi vysokej, obyčajne tým chce sebecky získať niečo pre seba. Niekedy sú tieto sebecké ciele šikovne a pokrytecky maskované, inokedy sa dajú celkom jasne vidieť. Na rozdiel od toho Ježiš Kristus, ktorý sa vstúpením na nebo stal Pánom a ktorému je daná všetka moc na nebi i na zemi, nespája so svojím panovaním sebecké ciele, ale naopak, svoje panovanie spája s tým, aby nesebeckým spôsobom pomáhal nám ľuďom dosahovať vždy vyššiu a vyššiu úroveň skutočne ľudského bytia. Jeho nesebeckosť a altruistický záujem o iných, teda o nás, ide tak ďaleko, že kvôli nám obetoval seba samého. Rovnakou motiváciou je vedený aj pri svojom panovaní po vstúpení na nebo, pretože Pán, ktorý vstúpil na nebo je ten istý, ako ho poznáme z jeho života a pôsobenia tu na zemi. V Liste Židom je to vyjadrené veľmi presne: „Ježiš Kristus ten istý včera i dnes i naveky.“ Je to prekvapivý, paradoxný spôsob vládnutia, ktorý sa nám pripomína každým pohľadom na symbol kríža. Keď si uvedomujeme aj túto druhú charakteristickú črtu jeho panovania, vidíme, že svoje predstavy o panovaní musíme od gruntu prebudovať.
Vyznaním „Ježiš Kristus je môj Pán“ dávame najavo, že jeho, vyvýšeného Pána, uznávame a prijímame za svoju najvyššiu autoritu. Vo svete sa nám nanucujú rozličné autority a v záujme Ježišovej zásady „Čo je cisárovi, dávajte cisárovi“ ich aj poslúchame. Ale vyvýšený Pán Ježiš Kristus sa nám ponúka ako autorita celkom iného druhu. Svetské autority, keď je potrebné, poslúchame. Pán Ježiš je autorita, ktorú milujeme a ktorú poslúchame z lásky. Keď si uvedomíme, že on jediný je schopný dopomôcť nám k čistej a plnej sebarealizácii a že to aj chce urobiť a každý deň sa o to usiluje – ako by sme ho nemilovali? On má pre nás pripravený program, ktorý je dobrý pre nás a súčasne je dobrý pre druhých ľudí, blízkych i ďalekých, s ktorými žijeme. Jeho etické, mravné zásady, ktoré nám dal a opakovanie dáva ako pravidlá pre život, sú dobré pre nás, lebo ich uplatňovanie znamená, že nimi budujeme svoje bytosti, svoje osobnosti, a tie isté pravidlá, keď ich uplatňujeme, sú dobré pre ľudí okolo nás, lebo sú to zásady a pravidlá lásky, lásky k Bohu a lásky k blížnym. On ako Pán nenalieha na nás donucovaním, ale obracia sa na náš rozum a srdce, aby sme konečne pochopili jeho dobré, tvorivé zámery s nami a aby sme sa na základe opravdivého pochopenia a lásky k nemu vždy znova rozhodovali odmietať všetko, čo by nás poškvrňovalo a uplatňovať všetko, čo buduje nás a pomáha iným. Aj toto je Kristovo panovanie – celkom odlišné od panovania, na aké sme zvyknutí vo svete. Je to panovanie, ktoré zodpovedá tomu večnému svetu, do ktorého vstúpil Pán Ježiš Kristus a na ktorý ustavične pozeráme aj my ako na cieľ svojej životnej cesty.
Keď hovoríme, že Ježiš Kristus je Pánom, ktorému je daná všetka moc na nebi i na zemi, nemôžeme sa ubrániť otázke, či niečo z toho jeho panovania aj skutočne vidno. Veď v tomto svete sa panuje celkom inými metódami a prostriedkami a v tomto svete vidno strašne mnoho zla, ktoré je v krikľavom rozpore s konečnými zámermi jeho panovania. I keď zlo bije omnoho agresívnejšie do očí ako dobro, nemôžeme nevidieť aj dobro, ktoré sa uskutočňuje pod jeho, Pánovým vplyvom, či už priamym a viditeľným, alebo nepriamym a anonymným. Mali by sme sa zámerne usilovať objavovať a vidieť čím viac dobra okolo seba. Médiá venujú síce mnoho miesta negatívnym stránkam života, prejavom zla, bezohľadnosti, krutosti a podobne. Ale nájdu sa aj programy, ktoré prezentujú dobré srdce, dobré činy, dobré správanie. Kdekoľvek sa uskutočňujú dobré činy, postoje, správanie, rozhodnutia, ak sa to deje s čistými motívmi, tam všade sa uskutočňuje niečo z programu Božieho kráľovstva, ktoré je programom vyvýšeného Pána Ježiša Krista. Aj ak takéto prejavy vidíme u ľudí, ktorí nepatria do cirkvi alebo zaujímajú stanovisko agnostikov, musíme ich chápať ako víťazstvo zámerov nekonečne dobrého a láskavého Ježiša Krista, Pána. Vyvýšený Pán, ktorému je daná všetka moc na nebi i na zemi, nás vedie k viere, že raz bude prekonané aj to zlo, ktoré teraz ešte ovláda ľudské srdcia a vzťahy medzi ľuďmi, a uskutoční sa to, o čom hovorí nás text: „Preto Ho aj Boh nadmieru povýšil a dal Mu meno nad každé meno, aby v Ježišovom mene pokľaklo každé koleno tých, čo sú na nebi aj na zemi, aj pod zemou, a každý jazyk aby na slávu Boha Otca vyznával, že Ježiš Kristus je Pán.“

Amen.

Ján Grešo
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.