Kolosenským 3, 16 – 17
Slovo Kristovo nech prebýva vo vás bohato; vo všetkej múdrosti učte a napomínajte sa žalmami, hymnami, duchovnými piesňami a vďačne spievajte v srdciach Bohu! A čo činíte slovom alebo skutkom, všetko čiňte v mene Pána Ježiša; a ďakujte Bohu Otcu skrze Neho. (Kolosenským 3, 16 – 17)
Podľa týchto slov má Kristovo slovo prebývať v nás. Ráta sa zrejme aj s tým, že je možné, že Kristovo slovo v nás neprebýva. Máme ho v knihe, a to nám môže dávať falošnú istotu, že veď predsa kedykoľvek môžeme po ňom siahnuť. Počúvame ho na službách Božích a na biblických hodinách. To všetko môže byť užitočné, ale to ešte nestačí. Len ak Kristovo slovo stále, permanentne, prebýva v nás, začína na nás skutočne pôsobiť. Pôvodný grécky výraz o prebývaní hovorí ešte dôraznejšie o tom, že Kristovo slovo má prebývať dnu, v našom vnútri. Ono má mať v našom srdci trvalé miesto svojho prebývania a pôsobenia. Má byť u nás doma.
Kristovo slovo má prebývať v nás „bohato“. Mali by sme poznať nielen pár citátov z Kristovho slova, ale čím viac z obsahu evanjelií. Je toľko vecí tohto sveta, ktoré chceme mať v čím bohatšej miere. Pri Kristovom slove bývame neraz veľmi skromní, nenároční. Ale práve tu by sme mali byť veľmi nároční, nenásytní.
Dávny Izrael si veľmi vážil Božie slovo. V 5. Mojžišovej knihe čítame toto: „Slová, ktoré ti dnes prikazujem, budú v tvojom srdci. Budeš ich vštepovať svojim synom a budeš hovoriť o nich, či budeš sedieť vo svojom dome, či budeš kráčať cestou, či budeš líhať alebo vstávať.“ Tento príkaz platí aj pre nás. Platí o Božom slove v Starej zmluve, platí o Kristovom slove v Novej zmluve.
V prvom žalme sa hovorí o tom, že blahoslavený je ten, kto o Božom zákone, o Božom slove rozjíma dňom-nocou. Najdlhší zo všetkých žalmov, Žalm 119., hovorí v nových a nových obmenách o veľkej láske k Božiemu slovu a vďačnosti za Božie slovo. To všetko by nás malo povzbudiť, aby sme mnoho zo svojho času venovali usilovnému čítaniu Božieho slova a uvažovaniu o ňom.
Až keď Kristovo slovo bude prebývať v nás bohato, bude pôsobiť na naše bytosti. Je mnoho kresťanov formálnych, málo kresťanov skutočných. Niet sa čo diviť, ak Kristovo slovo neprebýva v kresťanoch „bohato“, ako by sa mohli stávať novými ľuďmi? Ak bude prebývať bohato v našich srdciach, nemôže ono ostať bez účinku. Skôr alebo neskôr sa bohatá prítomnosť Kristovho slova v nás prejaví veľmi markantne na našom správaní.
Semeno, ktoré padne do dobrej zeme, najprv pod povrchom, v pôde, koná potrebné biologické pochody, a potom prinesie bohatú, viditeľnú úrodu. Rovnako to platí o Kristovom slove, o Božom slove. Najprv sa má udomácniť hlboko v našej bytosti a potom prinášať bohaté dôsledky novej existencie v každodennom živote a v jednotlivých situáciách, ktoré prináša život.
Ak slovo Kristovo bude prebývať v nás bohato, bude ovplyvňovať náš myšlienkový a citový život. Božie slovo, Kristovo slovo, ak prebýva v človeku, neostáva neúčinné, ale pracuje, pôsobí. Stane sa napríklad toto: Začneme vážne počítať s Pánom Bohom. Získame jasnú, vyhranenú koncepciu svojho života, ktorá bude v súlade so zámermi, ktoré má s nami Boh. Naučíme sa novým spôsobom hodnotiť veci, javy a udalosti okolo seba. Budeme objavovať dôležité hodnoty, ktoré sme doteraz nechávali bez povšimnutia. Zmení sa naše správanie k druhým ľuďom. Mnoho ďalších pozitívnych zmien sa objaví v našom živote.
V ťažkých situáciách je pomoc Božieho slova, pomoc Kristovho slova veľmi dôležitá.. Neraz sa dostávame do takých hraničných situácií, že nám nemôže pomôcť bežné ľudské uvažovanie, ale len myšlienky, ktoré dýchajú večnosťou. Sú príklady ťažko chorých a zomierajúcich ľudí, ktorí vo svojich posledných dňoch a hodinách túžili a túžia po večne platných slovách, ako jeleň dychtí po vodných bystrinách. Len ak slovo Kristovo bude bohato prebývať v nás, budeme mať pripravenú túto duchovnú železnú zásobu, keď na nás príde ťažká hodina, a okrem toho budeme mať toto slovo naporúdzi, keď druhým bude treba priniesť túto naliehavo potrebnú pomoc.
To napomenutie z Listu Kolosenským, ktoré sme prečítali na začiatku ako kázňový text, je dané jednotlivcovi, ktorý žije v spoločenstve rovnako veriacich ľudí. Preto je tu výzva: Učte a napomínajte sa navzájom. Treba sa navzájom učiť, treba rásť v poznaní, vždy viac a viac vedieť a rozumieť o charakteristických podstatných znakoch kresťanskej existencie. Treba sa navzájom napomínať, usmerňovať, aby nielen duchovné poznanie, ale aj praktický každodenný život kresťanov bol na vysokej úrovni. Nikto nevie sám všetko, a v spoločenstve by sme sa mali navzájom obohacovať a deliť sa o duchovné dary, ktoré sme dostali. Pri nich je pekné to, že kto dáva ďalej, neochudobňuje sa, ale obohacuje nielen druhých, ale aj seba samého.
Potrebujeme spoločenstvo. Človek sa vo svojich duchovných a mravných postojoch môže dopúšťať jednostranností, alebo aj nesprávnych krokov, a potrebuje korigujúcu pomoc tých, ktorí sa na danú vec pozerajú ešte z iného zorného uhla. Keď napomíname, treba vedieť napomínať s láskou. A na druhej strane treba vedieť prijímať napomenutia, ktoré sú nám podávané s láskou. Toto je jedna forma pôsobenia Kristovho slova.
V našom texte sa hovorí o spievaní žalmov, hymien, duchovných piesní. Toto je jedna forma vnikania Božieho slova do našich sŕdc. Od prvých rokov kresťanskej cirkvi hrala duchovná pieseň dôležitú rolu. Mali krásnu zbierku v knihe biblických Žalmov, a tvorili aj nové piesne. Aj my sme vďační za duchovné piesne, ktoré máme. Za žalmy v Biblii, za piesne v spevníkoch. Za piesne staré a najstaršie, aj za nové piesne. Opakujeme: piesne, ktoré vznikali a vznikajú na základe Božieho slova, sú dôležitou cestou vnikania Božieho slova do našich sŕdc. Nedá sa plne ani vyrozprávať, čo duchovné piesne znamenali pre generácie našich predkov. Mnohých držali nad hladinou i v najťažších dobách.
Jedna dôležitá funkcia Kristovho slova, ktoré prebýva v nás, je sústreďovanie pozornosti na Pána Boha. Piesňami praktizuje človek túto orientáciu. Ak sú piesne formulované tak, že jednoznačne obracajú pohľad človeka na Pána Boha, každá taká pieseň upevňuje v nás teocentrický, na Pána Boha sústredený postoj. Veľmi to potrebujeme, lebo sme neprestajne ohrození svojím egocentrizmom. Ak nás pravidelné spievanie piesní bude oslobodzovať od egocentrizmu a sústreďovať náš pohľad, naše myslenie na Pána Boha, bude význam spevu veľmi veľký.
Slovo Božie, slovo Kristovo je slovo adresované nám. Takéto slovo nemá ostať bez našej odpovede. Jednou formou odpovede sú duchovné piesne. Duchovné piesne majú byť okrem iného prejavom vďačnosti voči Pánu Bohu. Pri nich si uvedomujeme, akým množstvom darov hmotných i duchovných nás Pán Boh obsýpa.
Slovo Kristovo nám pripomína a my si v piesňach a modlitbách uvedomujeme, že sme úplne závislí od Pána Boha. Poznanie zákonov života nám čím ďalej tým viac prízvukuje túto závislosť. V duchovných piesňach si túto závislosť uvedomujeme, priznávame sa k nej, prežívame ju, a zároveň vyjadrujeme vďačnosť a radosť, že sme závislí od múdreho a láskavého Boha. Bytosť, ktorá by bola nezávislá, v stvorenom svete neexistuje. Svet vyšiel z rúk Stvoriteľa a je od neho plne závislý, my vychádzame z rúk Stvoriteľa a sme od neho plne závislí.
V každom slove vďaky si pripomíname, ako bohato sa Boh o nás stará. Každá takáto myšlienka upevňuje našu dôveru v najvyššieho Pána. Pravidelne ďakovať Pánu Bohu v piesňach je teda cesta k tomu, ako si upevniť dôveru a pocit istoty.
Ak slovo Kristovo bude bohato prebývať v nás, bude nás viesť k tomu, aby náš život nebol rozkúskovaný na jednotlivé časti a na rozdielne postoje, ktoré by boli navzájom v rozpore. Naopak, slovo Kristovo vytvorí v nás a z nás jednotný celok, ktorý bude charakterizovaný vzájomnou vnútornou harmóniou. Preto je tu výzva: „A čo činíte slovom alebo skutkom, všetko čiňte v mene Pána Ježiša; a ďakujte Bohu Otcu skrze neho.“ Všetko, čo robíme vo sviatočnej oblasti svojho života a čo robíme vo všednej oblasti, má byť v dokonalej vzájomnej súhre. Vieme, že často to tak nebýva, a v takom prípade je život kresťana rozpoltený. To je zlá vizitka pre kresťanskú cirkev a pre samého človek je také rozštiepenie veľmi nebezpečné. Ale bohaté prebývanie Kristovho slova v nás nás môže priviesť k tomu, že všetko, čo budeme robiť, bude mať jednotný spoločný znak: „v mene Pána Ježiša“.
Robiť všetko „v mene Pána Ježiša“ znamená pri všetkom, čo konáme cítiť na sebe jeho pohľad. Čím bohatšie bude Kristovo slovo prebývať v nás, tým presnejšie budeme vedieť, čo tento Kristov pohľad znamená, aký je jeho obsah, aká je jeho kritika, aké povzbudenie a posilnenie z neho na nás žiari. Robiť v tomto bohatom zmysle všetko „v mene Pána Ježiša“ – to veľmi zvýši duchovnú úroveň nášho života a pocit, že náš život pod Kristovým vedením má dobrý zmysel.
Myšlienky, ktoré vyplývajú z prečítaného textu z Listu Kolosenským, môžeme stručne zhrnúť takto: Ešte usilovnejšie ako doteraz čítať Písmo sväté, vkladať si čím viac z jeho myšlienok do srdca, aby tak pôsobili na nás z nášho vnútra. Objaviť pre seba význam biblických žalmov a ostatných biblických piesní. Objaviť nanovo krásu duchovnej piesne. Vracať sa k tým piesňam, ktoré sa nám už stali drahými a vzácnymi. Spievať aj nové piesne. Požehnanie toho iste s radosťou prijmeme a pocítime.
Amen.
Ján Grešo
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
