V súvislosti s tým, že Cirkevný zbor (CZ) ECAV na Slovensku Bratislava 15. februára 2013 ukončil svoju činnosť, nájdete aktuálne informácie na webových stránkach nástupníckych zborov:
CZ ECAV na Slovensku Bratislava DÚBRAVKA (www.ecavdubravka.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava LEGIONÁRSKA (www.legionarska.sk)
CZ ECAV na Slovensku Bratislava STARÉ MESTO (www.velkykostol.sk, www.facebook.com/ECAVKonventna)
Táto stránka (www.ecavba.sk) obsahuje iba archívne dokumenty. Ďakujeme za porozumenie.
Archív kázní

1. slávnosť svätodušná, Ján 14, 26 – 27

Ale Radca, ten Duch Svätý, ktorého pošle Otec v mojom mene, Ten vás naučí všetkému a pripomenie vám všetko, čo som vám hovoril. Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam, nie ako svet dáva, vám ja dávam. Nech sa vám nermúti srdce a nestrachuje! (Ján 14, 26 – 27)

Na prvé Letnice bolo aj navonok vidno, že sa deje niečo neobvyklé: ozval sa zvuk búrlivého vetra, objavili sa symboly ohňa. V biblickej reči sú to symboly pôsobenie Ducha Svätého. Tieto znaky mali upriamiť pozornosť na veľkú udalosť, ktorá sa odohrala v päťdesiaty deň po Pánovom vzkriesení. To bol dôležitý začiatok, ale len začiatok, ktorý mal a má svoje pokračovanie. V biblickej knihe Skutky apoštolov, kde sa spomína udalosť zoslania Ducha Svätého, sa na mnohých miestach hovorí o tvorivom pôsobení Ducha Svätého pri vzniku a rozvíjaní života kresťanskej cirkvi. Chceli by sme si všimnúť niečo z účinkov tohto pôsobenia.
Hneď v druhej až piatej kapitole Skutkov apoštolov nám padne do očí smelosť apoštolov Petra a Jána. Po udalosti zoslania Ducha Svätého na apoštolov hovorí Peter bez bázne a strachu prvú svätodušnú kázeň, v ktorej vysvetľuje túto zvláštnu udalosť ako splnenie Božích sľubov, a pokračuje zvesťou o vzkriesení a oslávení Pána Ježiša Krista.
S rovnakou smelosťou využíva Peter uzdravenie chromého človeka ako východisko zvesti o vzkriesení Ježiša Krista a o jeho druhom príchode. A keď synedrium zakazuje Petrovi a Jánovi hovoriť o vzkriesení Pána Ježiša, títo odpovedajú smelo, bez strachu, že Boha treba poslúchať viac ako ľudí a že oni nemôžu nehovoriť o tom, čo videli a počuli. Sú ochotní zniesť aj hrozby a nedajú sa zastrašiť, ale zotrvávajú pri svojom stanovisku.
Keď tieto pokojné prejavy kresťanskej smelosti porovnáme s ochromujúcou depresiou učeníkov na Veľký piatok a s Petrovým zapretím Ježiša, uvedomujeme si, že vo vnútri učeníkov sa musela uskutočniť veľká premena, keď sa nový postoj prejavuje takto jasne i navonok. Nie nejaká psychologická technika previedla Petra od zbabelosti k smelosti, ale Ježišovo vzkriesenie a dar Ducha Svätého je vysvetlením tohto veľkého preporodenia. Z viditeľných účinkov usudzujeme, že tá moc, ktorá to spôsobila, musí byť veľká a účinná.
V správa o ukameňovaní mučeníka Štefana sa pôsobeniu Ducha Svätého pripisuje Štefanov pokoj a istota, ktoré na pozadí zúrivosti jeho nepriateľov vyznievajú veľmi pôsobivo. Citujeme zo 7. kapitoly Skutkov apoštolov: „Keď to počuli – totiž keď nepriatelia počuli, čo Štefan hovoril – , zúrili v srdci a škrípali zubami na neho. Ale on, plný Ducha Svätého, vzhliadol k nebesám, videl slávu Božiu a Ježiša stáť na pravici Božej, i riekol: Ajhľa, vidím nebesá otvorené a Syna človeka stáť na pravici Božej.“ Zo svojej vlastnej sily by človek taký pokoj nemohol dosiahnuť. Duch Svätý je darcom pokoja práve vtedy, keď ho človek najviac potrebuje.
Z toho istého zdroja pochádza aj jeho ochota odpustiť tým, čo ho zabíjajú. Z toho istého zdroja pochádza aj jeho pokojný odchod z tohto sveta. V Skutkoch apoštolov sa o tom hovorí takto: „A kameňovali Štefana, ktorý sa modlil: Pane Ježiši, prijmi môjho ducha! Potom pokľakol, zvolal silný hlasom: Pane, nepočítaj im tento hriech! A len čo dopovedal, usnul.“
Saul/Pavel bol spočiatku zúrivým nepriateľom všetkého kresťanského. Po zásahu vzkrieseného a osláveného Pána Ježiša Krista stal sa z neho horlivý apoštol Ježišovho evanjelia. V jeho apoštolskej službe môžeme pri mnohých príležitostiach, hlavne v ťažkých situáciách, vidieť, ako jemu a jeho spolupracovníkom pomáha Duch Svätý zvládnuť tieto ťažkosti.
Na druhej misijnej ceste boli Pavel a jeho spolupracovník Silas zbití a uvrhnutí do väzenia. Zo správy v Skutkoch apoštolov sa dá vycítiť, že ich to psychicky vôbec nezdeptalo. Plní neošetrených rán po úderoch, vo veľmi nepohodlnej polohe vo väzení, sa okolo polnoci modlia a spievajú Bohu chvály a ostatní väzni ich počúvajú. Ani vo väzení neprestali byť misionármi. To svedčí o veľkej vnútornej sile, ktorá sa nedá zdeptať ani údermi, bolesťou, väznením. Len pôsobeniu Ducha Svätého môžeme pripísať zachovanie takéhoto pevného postoja.
Pavel sám si uvedomoval, že Božia milosť je zdrojom sily a pokoja, ktorá mu umožňuje konať také ťažké a veľké poslanie. V jednom liste napísal: „Viac som sa napracoval ako oni všetci, no nie ja, ale milosť Božia, ktorá je so mnou.“
S iným väzením súvisí apoštolov list práve filipskému cirkevnému zboru. Hoci ho píše z väzenia, celý list dýcha pokojom, radosťou, vyrovnanosťou, istotou. V poslednej kapitole tohto listu píše cirkevnému zboru, že si za všetkých okolností môžu a majú zachovať radosť. Sú to tieto známe slová: „Radujte sa v Pánovi vždy! Opakujem: radujte sa!“ V tej istej kapitola sú slová, ktoré poznáme zo záveru našich kázní ako apoštolský pozdrav: „A pokoj Boží, ktorý prevyšuje každý rozum, bude chrániť vaše srdcia a vaše mysle v Kristovi Ježišovi.“ O radosti a pokoji hovorí v inom liste, že pochádzajú z pôsobenia Ducha Svätého. Bez pôsobenia Ducha Svätého by sme si Pavlovu apoštolskú činnosť nevedeli predstaviť.
V prvých rokoch a desaťročiach kresťanskej cirkvi sa dá jasne sledovať pôsobenie Ducha Svätého. Bez jeho pôsobenia by sme si nevedeli vysvetliť ochotu prvých martýrov obetovať pre vec evanjelia aj vlastný život. Rovnako aj v nasledujúcich storočiach až podnes dával a dáva Duch Svätý silu a odvahu tým, ktorí pokladajú v danej situácii za potrebné priniesť túto obeť.
Duch Svätý sprevádzal svojou pomocou a usmerňovaním misijnú prácu cirkvi od samého začiatku a rovnako v ďalších storočiach cirkevných dejín inšpiroval a inšpiruje a posilňuje misionárov, aby niesli evanjelium do krajín, v ktorých evanjelium nebolo dovtedy známe. Čokoľvek dobré, pozitívne sa aj dnes v cirkvi deje, to nám v zmysle biblického posolstva treba chápať ako dielo Ducha Svätého.
Existujú aj zlé veci, aj v živote jednotlivcov, aj v živote cirkvi, ktoré nepochádzajú z pôsobenia Ducha Svätého. Nimi jednotlivci, ktorí ich robia, a nimi cirkev, ktorá sa ich dopúšťa, zarmucuje Ducha Svätého. V Liste Efezským práve pred týmto varuje apoštol, keď píše: „Nezarmucujte Svätého Ducha Božieho, ktorým ste boli spečatení na deň vykúpenia.“ Práve v dnešný sviatok by sme sa mali aj my zamyslieť nad týmto varovaním – aj ako jednotlivci, aj ako cirkev.
Sú skeptickí ľudia, ktorí na tieto javy, ktorý označujeme ako výsledok pôsobenia Ducha Svätého, pozerajú inak. Na prvé Letnice sa našli ľudia, ktorí o apoštoloch, na ktorých bolo vidno účinky Ducha Svätého, hovorili, že sa opili mladým vínom. Nie iba vtedy, ale vo všetkých dobách sa nájdu ľudia, ktorí o aktívnych kresťanoch hovoria ako o fanatikoch a bigotných ľuďoch. Fanatizmus a bigotnosť sú zlé veci, ale za fanatických a bigotných ľudí bývajú neraz označovaní aj ľudia, ktorí s fanatizmom a bigotnosťou nemajú nič spoločné.
Ten výsmech, o ktorom sa hovorí pri zoslaní Ducha Svätého, a obviňovanie z fanatizmu a bigotnosti, môže pochádzať aj zo zlomyseľnosti, ale nech sú motívy akékoľvek, v každom prípade je za tým neznalosť. V 2. kapitole Skutkov apoštolov, pri udalosti zoslania Ducha Svätého, Peter pokojne odpovedá, že pôvodcom toho javu je niečo celkom iné ako alkohol. My to môžeme len potvrdiť, veď na alkohole sa nedá vybudovať nič skutočne pozitívne a dobré, a v tom, o čom sa hovorí v 2. kapitole Skutkov, ide o niečo veľké, dobré, pozitívne, trvalé.
Čo Duch Svätý robí, to môže pochopiť len ten, kto je pod účinkom Ducha Svätého. Pochopiť Ducha Svätého a jeho pôsobenie sa nedá teoreticky, zvonku, z odstupu. Je to tak ako s chrámovými mozaikovými oknami: ich plnú krásu a náboženské posolstvo sa dá pochopiť až pri pohľade zvnútra. Kto na ne pozerá zvonku, mnoho mu to nepovie. Ale kto na tú istú vec pozerá zvnútra, má v určitom zmysle sám na tom účasť a mozaikové okná sa mu živo prihovárajú. Tak je to aj s pôsobením Ducha Svätého.
Platí to aj o posolstve Biblie, o Písme svätom. Sú ľudia, ktorí sa z Biblie ako celku a z jednotlivých jej výrokov alebo príbehov, podobenstiev, vysmievajú. Vysmievajú sa buď preto, že týmto veciam nerozumejú, alebo nechcú rozumieť, lebo sa vopred rozhodli, že neprijmú posolstvo, ktoré by vnieslo radikálne zmeny do ich života.
Ale aj veriacim ľuďom sa môže stať, že ich jednotlivé výroky a príbehy Biblie nechávajú chladnými. Ale nie donekonečna. Neraz sa dostávajú do situácie, v ktorej jednotlivé slová Biblie naraz ožijú a prehovoria. Vtedy človek cíti, že je osobne oslovený, že sa príslušné biblické slovo priamo vzťahuje na neho. Akoby po vonkajšom pohľade na chrámové okno vstúpil do chrámu a pozrel sa na tú istú vec zvnútra. Vtedy sa deje to, o čom hovorí Pán Ježiš v prečítanom texte: „Ale Radca, ten Duch Svätý, ktorého pošle Otec v mojom mene, Ten vás naučí všetkému a pripomenie vám všetko, čo som vám hovoril.“
Tie slová: „pripomenie vám všetko“ neoznačujú len pomoc pre našu pamäť, ale majú omnoho hlbší význam: Duch Svätý nám pomôže objaviť, v čom spočíva osobný, existenciálny význam určitých slov z Biblie práve osobne pre nás. Takto sa slová Biblie pod pôsobením Ducha Svätého stávajú živým Božím slovom do nášho života, do našej konkrétnej momentálnej situácie.
Možno sme už s niektorými výrokmi z Biblie niečo také zažili. Bolo by si treba na to pospomínať. Lebo to sú naše dôležité skúsenosti s pôsobením Ducha Svätého v našom živote. Treba sa nám naučiť aj z tohto hľadiska čítať knihu vlastného života. Za takéto jasné chvíle nášho života by sme mali byť veľmi vďační a mali by sme prosiť, aby nám bolo darované čím viac takých chvíľ.
Bezprostredne po slovách Pána Ježiša o zasľúbení Ducha Svätého je v našom texte jeho ponuka pokoja. Ide o pokoj iného druhu, než aký ponúka tento svet. Tento rozdiel Pán Ježiš osobitne zdôrazňuje. Chodiť v labyrinte sveta, uprostred jeho zmätkov, neistôt, ohrození, chodiť s pokojom Ježiša Krista, to je niečo, čo má pre človeka nesmierne veľký význam a čo si nemožno kúpiť ani za najdrahšie peniaze, lebo to Pán Ježiš ponúka zadarmo. V tomto ohľade sme si všetci rovní, bez ohľadu na sociálne rozdiely.
Otázka je len, ako prijať túto veľkú ponuku jeho pokoja. Nie náhodou je zasľúbenie Ducha bezprostredne spojené s ponukou pokoja. Zmysel tohto spojenia je jasný. Rovnako ako mnoho iných biblických viet, výrokov, ponúk nám pripomína Duch Svätý a v našom srdci ich aktualizuje, pomáha pochopiť a žiť z nich, tak to robí aj a predovšetkým s Ježišovou ponukou pokoja. Keby sa toto teraz v nás stalo a keby sme pod pôsobením Ducha Svätého nanovo prijali a osvojili si Kristov pokoj, tak, aby sme ho nosili v sebe vo všetkých situáciách každodenného života, boli by toto tie najkrajšie svätodušné sviatky, aké si vôbec môžeme predstaviť.
V mysli by sme sa mali čím častejšie vracať k týmto slovám, Ján 14, 26 a 27, a pri myšlienke na ne prosiť, aby ich Duch Svätý urobil súčasťou našich bytostí. Ten Kristov pokoj v našom srdci by sa nám stal neoceniteľným pokladom.

Amen.

Ján Grešo
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012

Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.