Sviatok Sv. Trojice, Ján 3, 1 – 8
Bol farizej, menom Nikodém, popredný muž medzi Židmi. Ten prišiel k Nemu v noci a hovoril Mu: Majstre, vieme, že si učiteľ, ktorý prišiel od Boha; lebo nikto nemôže činiť znamenia, aké Ty činíš, ak len Boh nie je s ním. Ježiš mu odpovedal: Veru, veru, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí znova, nemôže uzrieť kráľovstvo Božie. Nikodém Mu povedal: Ako sa človek môže narodiť, keď je starý? Nemôže predsa druhý raz vojsť do života matky a narodiť sa. Odpovedal Ježiš: Veru, veru ti hovorím: Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do kráľovstva Božieho. Čo sa narodilo z tela, je telo, a čo sa narodilo z Ducha, je duch. Nediv sa, že som ti povedal: Treba sa vám znovu narodiť. Vietor veje, kam chce: čuješ jeho hlas, ale nevieš, odkiaľ prichádza a kam ide: tak je s každým, kto sa narodil z Ducha. (Ján 3, 1 – 8)
Jednou z výčitiek na adresu kresťanstva je, že sa vraj priživuje na ľudskom nešťastí, to znamená, že vyhľadáva človeka, keď ho zastihne nešťastie, utrpenie, keď sa nachádza v ťažkých životných problémoch a že sa mu vtedy ponúka ako nejaká útecha, ako nejaký utišujúci prostriedok. Pozadím tejto výčitky je presvedčenie, že človeku silnému, ktorému sa v živote vodí dobre, ktorý si život dokáže zariadiť príjemne a pohodlne, nemá vraj kresťanstvo čo povedať.
Je pravdou, že kresťanstvo si všíma aj ľudí nešťastných, aj vnútorne rozorvaných. Ale to nie je chyba, naopak, to možno hodnotiť len kladne. Čím viac sa bude kresťanská cirkev zaujímať o utrápených a nešťastných, tým krajšie vysvedčenie to bude pre ňu. Ale ten predpoklad uvedenej výčitky, že totiž kresťanstvo nemá silným, úspešným ľuďom čo povedať, je úplne pomýlený. Kresťanské posolstvo sa obracia na všetkých, aj na tých, ktorí si to v živote vedia zariadiť a o ktorých z čisto ľudského hľadiska možno povedať, že im nič nechýba.
Vidíme to z prečítaného textu. Nikodém, ktorý prišiel za Ježišom, nepatril podľa ľudských meradiel medzi nešťastných a utrápených ľudí. Naopak, bol to človek, ktorému nejeden mohol závidieť. V texte sme čítali o ňom, že bol „popredný muž medzi Židmi“. Bol členom synedria, vysokej rady, najvyššieho židovského orgánu, ktorý riadil duchovný život Židov. Pokiaľ ide o spoločenské postavenie, nachádzal sa teda na tých najvyšších stupňoch. V rozhovore mu Pán Ježiš hovorí: „Ty si majster v Izraeli“. To znamená, že mal aj teologické vzdelanie. Zo zmienky o pohrebe mŕtveho tela Pána Ježiša po ukrižovaní môžeme uzatvárať, že Nikodém bol zámožný. Podľa ľudského hodnotenia to bol jednoducho šťastný človek.
A práve tento šťastný, silný, úspešný človek prichádza za Pánom Ježišom. To, že prichádza v noci, môže mať dve príčiny. Prichádza v noci, lebo si uvedomuje riziko takejto návštevy. Z toho, že prichádza napriek riziku, vidno, ako veľmi mu záležalo na tomto stretnutí. Noc sa okrem toho pokladala za vhodný čas na diskusie o najzávažnejších otázkach. Nikodém prichádza teda za Ježišom nie s nejakou malichernou záležitosťou, ale ide mu o veľmi závažnú existenciálnu otázku.
Toto všetko by sme chceli ešte raz zdôrazniť: Napriek tomu, že mal vysoké spoločenské postavenie, napriek tomu, že mal teologické vzdelanie, napriek tomu, že bol zámožným človekom, ostávali mu ešte určité otázky, a to nie azda nejaké vedľajšie, malicherné otázky, ale tie najzávažnejšie otázky, ktoré sa ho bezpodmienečne týkali, ktoré boli jeho najvyššou starosťou.
Toto všetko, čo sme si uvedomili o ňom, platí všeobecne aj o ľuďoch dnešnej doby. Spoločenské postavenie, vysoké vzdelanie, veľké bohatstvo – to ešte nedáva človeku odpoveď na otázky o tom, načo tu človek žije, k akému cieľu smeruje ľudský život. Nič, čo pochádza z tohto nášho obmedzeného sveta, nemôže dať na tieto otázky uspokojivú odpoveď. Ak sa chceme poučiť o prírode, o hviezdach, o dejinách, o ekonomike, atď., siahneme po odborných knihách. Tam nájdeme hľadané odpovede. Ale ak sa chceme poučiť o zmysle života a o tom, ako môžeme svojmu životu dať zmysel, nenájdeme odpoveď v knihách vnútrosvetského pôvodu. Odpoveď môže dať len niekto, kto prichádza z večného sveta, kto prišiel medzi nás ako poslaný od Boha.
Práve preto prichádza Nikodém za Ježišom. Treba si nám dobre všimnúť, čo hovorí pri svojom príchode: „Majstre, vieme, že si učiteľ, ktorý prišiel od Boha.“ Nikodém neprišiel za Ježišom ako za jedným z teológov alebo filozofov, ale ako za tým, ktorého poslal medzi ľudí Pán Boh. Aj nám treba k Pánu Ježišovi pristupovať takto: nie ako k jednému z múdrych filozofov, ale ako k tomu, ktorý k nám prišiel od Boha.
Čo priviedlo Nikodéma za Ježišom? Nikodém to tu vlastne ani nevyslovuje. Pán Ježiš vie, kvôli čomu Nikodém prišiel a podľa toho vyznieva aj jeho odpoveď na Nikodémovo oslovenie. Vie, že Nikodéma trápi otázka o tom, aký zmysel má ľudský život, ako zaistiť tomuto životu zmysel, ktorý by pretrval aj smrť. Lebo ak je smrť absolútnym koncom, tak všetko, čo sme v živote prežili, šťastie i neúspechy, radosť i zármutok, láska i sklamanie – všetko to stráca zmysel. Aj Nikodémovi sa zrejme museli veci javiť takto.
Kto myslieva na svoju smrť, nevyhne sa týmto problémom. A k plnému ľudskému životu patrí, aby človek pravidelne myslieval na svoju smrť.
Ľudia v Ježišovej dobe tieto problémy formulovali inými slovami než my dnes. Prichádzali za Ježišom s otázkami, ako dosiahnuť večný život alebo ako vojsť do Božieho kráľovstva. Ale v skutočnosti ide o jednu a tú istú vec: Ako zbaviť život nezmyselnosti, ako mu zaistiť trvácnosť, vývoj, zmysluplnosť a raz aj dokonalosť? Tento problém priviedol Nikodéma k Ježišovi. Ak sa odvážime vážne sa zamýšľať nad svojím životom, ak si uvedomíme túto problematiku, aj nás by mali tieto otázky priviesť k Pánu Ježišovi.
A preto sa aj na nás vzťahuje to, čo povedal Pán Ježiš Nikodémovi: „Veru, veru, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí znova, nemôže uzrieť kráľovstvo Božie.“ V týchto slová je vyslovená najprv hlboká kritika ľudského života, života, aký našiel Ježiš u ľudí svojej doby, a aký by našiel aj dnes medzi nami.
Jeho slová by sme mohli pretlmočiť napríklad takto: Veru vám hovorím, ak sa váš život radikálne nezmení, ak ho necháte bežať tak, ako beží doteraz, tak sa určite váš život skončí v nezmyselnosti a ničote. Kráčate všetkými možnými smermi, len nie tým, ktorý vedie k dokonalosti života. Kŕčovito lipnete na sebe, sústreďujte sa na seba, samých seba robíte mierou všetkých vecí, chcete žiť len pre seba, chcete mať zo života čo najviac v oblasti tých pominuteľných vecí, a ani necítite, ako vám pritom opravdivý život uniká. Ak vám záleží na tom, aby ste raz v bezmocnom smútku nemuseli plakať, ak vám záleží na opravdivom živote, musí sa váš život radikálne zmeniť.
Aby túto požiadavku radikálnej zmeny zdôraznil čo najúčinnejšie, použil Pán Ježiš prekvapivé vyjadrenie: Musíte sa znova narodiť. Týmito slovami je vyjadrená nielen ostrá kritika starej, hriešnej, egoistickej a egocentrickej existencie človeka, ale súčasne je tu naznačené, že na tú radikálnu zmenu života, ktorá vedie k zmysluplnosti, nestačí človek sám. V tejto veci sme odkázaní na Božiu pomoc.
Mohli by to potvrdiť ľudia, ktorí takýto Boží obnovujúci, transformujúci zásah pocítili na sebe. Napríklad taký Pavel, ktorý si, podobne ako mnohí iní v jeho spoločenstve, chcel zaistiť večný život vlastným úsilím. Po stretnutí s Pánom Ježišom pri Damasku si uvedomil, že to nie je možné, a vďačne prijal Božiu pomoc. Čo sa s ním stalo v tom zážitku pri Damasku, to bolo jeho nové narodenie.
Nie u každého musí nové narodenie prebiehať takto nápadne a dramaticky. Pán Boh má mnoho rozličných spôsobov, ako priviesť ľudí k novému životu. U niekoho to môže byť celkom tichý, pomalší duchovný zvrat.
Ale bez Božieho zásahu, bez Božej pomoci si nové narodenie nemožno predstaviť. Pán Ježiš to znázorňuje tým, že používa obraz narodenia. Nikto sa sám nemôže pričiniť o to, aby sa narodil. Človek môže len prijať život, ktorý mu je darovaný. Pán Ježiš to v slovách, ktoré adresuje Nikodémovi, podčiarkuje aj tým, že hovorí, že znovuzrodenie je dielo Božieho Ducha.
Pán Boh chce k tomu novému narodeniu priviesť každého. Ale reakcia ľudí na túto veľkú Božiu ponuku nevyzerá takto ideálne. Nové narodenie je síce ponúknuté každému, ale každý má možnosť nové narodenie nielen prijať, ale ho aj odmietnuť a postaviť sa proti nemu.
Slová Pána Ježiša v našom texte by sme mali pochopiť ako slová, ktoré sa prihovárajú priamo nám. Chce nás priviesť k tomu, aby sme s jemným vnútorným sluchom sledovali, kedy chce Pán Boh k nám prehovoriť a kedy chce s nami urobiť veľké dielo nášho nového narodenia. Možno pri prechádzke v prírode, možno v kostole, alebo doma pri modlitbe, možno v noci, keď sa prebudíme, možno vtedy, keď na Pána Boha ani nemyslíme, alebo keď ho kritizujeme, možno sa v nás prebudí svedomie práve vtedy, keď sa dopúšťame priestupku proti jeho mravným prikázaniam.
Keď pocítime, že Pán Boh chce zasiahnuť do nášho života, stojíme pred najzávažnejším rozhodnutím svojho života. Lebo vtedy ide o to, či zažijeme nové narodenie, teda či sa pri nás splní podmienka, o ktorej Pán Ježiš hovorí, že je nevyhnutná pre vstup do kráľovstva Božieho. Povedané inak: Vtedy ide o to, či náš život získa trvalý zmysel alebo či sa skončí v nezmyselnosti. Ak takéto úsilie Božieho Ducha odmietneme, možno sa k nám ešte vráti, ale možno sa už nevráti. V tom spočíva veľká vážnosť každej takejto príležitosti.
Keď cirkevní učitelia chceli formulovať, ako Pán Boh pracuje pre človeka a na človeku, vytvorili učenie o Svätej Trojici. Toto učenie naznačuje, aký tajomný je Boží vnútorný život. My môžeme len s bázňou a rešpektom zastať pred týmto mystériom. Učenie o Svätej Trojici má pre nás význam v tom, že nám ukazuje, ako sa Pán Boh prejavuje v živote ľudstva aj v živote jednotlivého človeka. Pán Boh sa prejavuje ako Boh Stvoriteľ, ktorý stvoril a udržuje pre nás dômyselné životné prostredie, a ktorý stvoril a udržuje život. Prejavuje sa ako Boh Vykupiteľ, ktorý nás oslobodzuje od tragických následkov hriešneho odcudzenia sa od Pána Boha. Prejavuje sa ako Boh Posvätiteľ, ktorý chce z nás, hriechom poznačených ľudí, urobiť bytosti podľa Božej vôle, podľa Božieho srdca. Aj naše nové narodenie, ktoré sme buď zažili, alebo zažijeme, je dielom Trojjediného Pána Boha. Trojjedinému vzdávame dnes najpokornejšiu vďaku. –
Amen.
Ján Grešo
|
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania v Bratislave, 2005 - 2012
Webstránku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku nájdete tu.
|
|
|
